Najprv to vyzeralo tak, že „hrdinom" sa opäť raz stane Medzinárodná futbalová federácia (FIFA). Ako inak – negatívnym. V prvom rade preto, že schválila konanie turnaja na umelom povrchu. Predstavu ešte stále úradujúceho prezidenta FIFA Seppa Blattera, podľa ktorého sú umelé trávniky „budúcnosťou futbalu", vyvracali takmer po každom zápase obrázky do krvi odretých futbalistiek.
Neskôr si FIFA vyslúžila kritiku za nelogické ubytúvanie tímov v hoteloch (pozerať sa deň po zápase vo výťahu do očí súperke, ktorú ste z turnaja poslali predčasne domov, môže byť vskutku nepríjemné). Aby toho nebolo málo, sťažovali sa aj fanúšikovia – tých na štadión nevpustili s občerstvením, ktoré na sebe nemalo štítok FIFA. Oveľa drahšie a nezdravšie jedlo či pitie si predsa mohli kúpiť vnútri. A jednou ranou tak prispieť na chod jednej z najnenávidenejších a najškandalizovanejších organizácií sveta posledných mesiacov.
Všetky zákulisné príbehy však napokon zatienilo to, čo sa dialo na ihrisku. V skupinovej fáze zaujali výhry Švajčiarok a Nemiek, ktoré svojim súperkám uštedrili desaťgólové debakle. Zaujali aj obhajkyne titulu z Japonska, ktoré sa bez jedinej prehry prebojovali až do finále. Podobne sa darilo aj Američankám, ktoré v celej skupinovej fáze a play-off (s výnimkou finále) inkasovali jediný gól. Tieto dva tímy si napokon zopakovali finálový zápas z posledných olympijských hier v Londýne, kde triumfovali Američanky. Napriek tomu sa však najvýraznejší moment tohto turnaja udial o niekoľko dní skôr.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.