Martina Topley-Bird
The Blue God
Independiente
Stále o triedu nad domácimi speváckymi div(a)mi, ale predsa len tak trochu na zaplakanie je Martina Topley-Bird, respektíve v poradí jej druhá platňa s názvom The Blue God. Niekdajšia Trickyho múza je dezorientovaná natoľko, že svoj vtipný imidž krásnej punkáčky vymenila za ligotavú tigricu zo Spice Girls, čo by až tak neprekážalo, keby mali Martinine nové pesničky nápad alebo aspoň atmosféru. Dievka si pradie a pod ňou sa čosi deje, má to fajn zvuk, a je to dokonca asi aj hudba, ale skôr výťahová a pripomínajúca všeličo, napríklad aj preceňovanú Morcheebu. Tragikomický nádych má celá vec, keď si uvedomíme, že nájsť sa stále nedokáže ani jej ex Tricky, ktorý na svojom labeli Brown Punk vydáva akési dánske imitácie Lennyho Kravitza. Martina a Tricky mali skrátka zostať spolu a venovať sa skôr deťom než muzike.
●●○○○
.daniel Baláž
Madonna
Hard Candy
Warner
Ukázalo sa, že prílišné koketovanie s progresívnou elektronikou neprinieslo kráľovnej svetového popu taký efekt, na aký je zvyknutá. Keď prestala provokovať svojimi protivojnovými elektro-protestsongmi a nad tanečným parketom sa dala vztýčiť na neónovom kríži, bolo to už lepšie. Po dvoch rokoch nás ponúka tvrdým cukríkom. Aký je? Od Madonninho jedenásteho štúdiového albumu netreba očakávať nič extra prelomové. Spoľahlivo funkčné dancefloorové rytmy dostali oživujúcu hiphopovú injekciu, ale stále je to presne cielený, racionálne dávkovaný biely pop. Hostia Justin Timberlake, Timbaland, Pharell Williams a Nate „Danja“ Hills. Hitový potenciál asi o čosi menší než minule, pesničky sú však dostatočne melodické a cukríkovo sladké. Keby tak Madonnu dokázala zlanáriť do svojho tímu tá nešťastnica Hillary, veruže mala by sa čomu priučiť.
●●●●○
.martin Chrobák
Lee Rocker
Black Cat Bone
Alligator Records/Divyd
Popularita rockabilly štýlu 50. rokov vychádzala z rokenrolového boomu šmrncnutého country hudbou. Na hudobný prejav jeho kráľa Elvisa Presleyho a vôbec zvukovosť poznamenanú legendárnou spoločnosťou Sun Records nadviazala koncom 70. rokov kultová formácia The Stray Cats pod vedením gitaristu Briana Setzera a kontrabasistu Leeho Rockera. Titulu „King of the Slap Bass style“ ostáva Rocker verný aj po rokoch a počas záverečného extrempore aktuálneho albumu struny svojho starého kontrabasu vôbec nešetrí. Black Cat Bone (Kosť z čiernej mačky) je nielen obľúbeným amuletom afroamerických bluesmanov, ale v tomto prípade aj tuctom popevkov samovoľne odsýpajúcich za asistencie svižnej Rockerovej kapely s dvojicou výborných gitaristov a pohodovou „vintage“ zvukovosťou. Rockabilly amulet vhodný nielen pre staromilcov.
●●●○○
.peter Motyčka
Asia
Phoenix
Frontiers
Kým novodobé superskupiny sa rozpadajú (Audioslave) a vyhadzujú spevákov (Velvet Revolver), jedna z najslávnejších superskupín sa vrátila v pôvodnej zostave. Neostalo len pri obligátnom spomienkovom turné, ale Asia nahrala aj nový album. Prvá skladba sa volá Nikdy viac, album však znie, akoby vznikol začiatkom 80. rokov, keď štyria virtuózni muzikanti – John Wetton (King Crimson), Steve Howe (Yes), Carl Palmer (ELP) a Geoff Downes (Buggles, Yes) – prišli s prekvapujúco prístupnou hudbou. Zdá sa, že Asia nepriniesla nič nové, ale opakované počutia (keď človek akceptuje archaické klávesové fanfáry) odhalia, že plynutie času cítiť napríklad v emocionálnom vklade Johna Wettona, ktorý mal rande so smrťou pri ťažkej operácii srdca. Či nové skladby obstoja v konfrontácii so starými naživo, ukáže Asia 31. mája na koncerte v bratislavskom divadle Aréna.
●●●○○
.vladislav Gális
Tomáš Klus
Cesta do záhu(d)by
Sony BMG
Už niekoľko rokov sú v hlavnom prúde popmusic opäť v kurze rôzni pesničkári, trubadúri či (neo)folkáči. V Čechách má tento trend svoju nastupujúcu hviezdu v Tomášovi Klusovi. Tento dvadsaťjedenročný idol „dívek a žen“, bývalý aktívny športovec (reprezentant v modernom päťboji) a dnes študent herectva, je občas prirovnávaný k Jamesovi Bluntovi, no v skutočnosti uňho zahraničné vzory takmer nepočuť. Neplatí však ani vtipný promo slogan, podľa ktorého je Klus „něco medzi Maxou a Baumaxou“. Klus nie je sarkastický svojráz ako Xavier Baumaxa, ale ani nie úplne presladený romantik ako Martin Maxa. Hoci uňho cítiť istú nadväznosť na český folk (rozhodujúco ho vraj ovplyvnil koncert Jaromíra Nohavicu), najbližšie má k línii Kryštof – Chinaski, v najvydarenejších momentoch aj k Mňága a Žďorp, napríklad keď spieva o tom, že bude „relativně šťastný“.
●●●○○
.vladislav Gális
NiceLand
Little Black Book
Sony BMG
Čechy nemajú len jednu nastupujúcu pesničkársku hviezdu. Tou druhou je NiceLand, vlastným menom Michal Motyčka. Rovnako ako Tomáš Klus, aj on odštartoval kariéru v speváckej súťaži (Klus v CzechTalent, NiceLand v Coca-Cola PopStar). No kým Klus je civilný „kluk odvedle“, ktorý nadväzuje na domáce folkové a popové tradície, NiceLand je namaľovaný a vyštafírovaný emo romantik, ktorý spieva po anglicky a medzi svoje vzory zaraďuje Placebo a Radiohead. Album Little Black Book produkoval Yarda Helešic, kedysi člen Support Lesbiens, a podobne ako u jeho niekdajšej domovskej kapely je výsledkom nahrávka, ktorá vôbec neznie česky. Tak ako má NiceLand do detailov prepracovaný imidž, tak má zvládnuté aj grify britských pesničkárov. Takže nič priepastne originálne, ale v porovnaní s debutmi víťazov českých i slovenských speváckych súťaží jasný nadpriemer.
●●●●○
.vladislav Gális
The Blue God
Independiente
Stále o triedu nad domácimi speváckymi div(a)mi, ale predsa len tak trochu na zaplakanie je Martina Topley-Bird, respektíve v poradí jej druhá platňa s názvom The Blue God. Niekdajšia Trickyho múza je dezorientovaná natoľko, že svoj vtipný imidž krásnej punkáčky vymenila za ligotavú tigricu zo Spice Girls, čo by až tak neprekážalo, keby mali Martinine nové pesničky nápad alebo aspoň atmosféru. Dievka si pradie a pod ňou sa čosi deje, má to fajn zvuk, a je to dokonca asi aj hudba, ale skôr výťahová a pripomínajúca všeličo, napríklad aj preceňovanú Morcheebu. Tragikomický nádych má celá vec, keď si uvedomíme, že nájsť sa stále nedokáže ani jej ex Tricky, ktorý na svojom labeli Brown Punk vydáva akési dánske imitácie Lennyho Kravitza. Martina a Tricky mali skrátka zostať spolu a venovať sa skôr deťom než muzike.
●●○○○
.daniel Baláž
Madonna
Hard Candy
Warner
Ukázalo sa, že prílišné koketovanie s progresívnou elektronikou neprinieslo kráľovnej svetového popu taký efekt, na aký je zvyknutá. Keď prestala provokovať svojimi protivojnovými elektro-protestsongmi a nad tanečným parketom sa dala vztýčiť na neónovom kríži, bolo to už lepšie. Po dvoch rokoch nás ponúka tvrdým cukríkom. Aký je? Od Madonninho jedenásteho štúdiového albumu netreba očakávať nič extra prelomové. Spoľahlivo funkčné dancefloorové rytmy dostali oživujúcu hiphopovú injekciu, ale stále je to presne cielený, racionálne dávkovaný biely pop. Hostia Justin Timberlake, Timbaland, Pharell Williams a Nate „Danja“ Hills. Hitový potenciál asi o čosi menší než minule, pesničky sú však dostatočne melodické a cukríkovo sladké. Keby tak Madonnu dokázala zlanáriť do svojho tímu tá nešťastnica Hillary, veruže mala by sa čomu priučiť.
●●●●○
.martin Chrobák
Lee Rocker
Black Cat Bone
Alligator Records/Divyd
Popularita rockabilly štýlu 50. rokov vychádzala z rokenrolového boomu šmrncnutého country hudbou. Na hudobný prejav jeho kráľa Elvisa Presleyho a vôbec zvukovosť poznamenanú legendárnou spoločnosťou Sun Records nadviazala koncom 70. rokov kultová formácia The Stray Cats pod vedením gitaristu Briana Setzera a kontrabasistu Leeho Rockera. Titulu „King of the Slap Bass style“ ostáva Rocker verný aj po rokoch a počas záverečného extrempore aktuálneho albumu struny svojho starého kontrabasu vôbec nešetrí. Black Cat Bone (Kosť z čiernej mačky) je nielen obľúbeným amuletom afroamerických bluesmanov, ale v tomto prípade aj tuctom popevkov samovoľne odsýpajúcich za asistencie svižnej Rockerovej kapely s dvojicou výborných gitaristov a pohodovou „vintage“ zvukovosťou. Rockabilly amulet vhodný nielen pre staromilcov.
●●●○○
.peter Motyčka
Asia
Phoenix
Frontiers
Kým novodobé superskupiny sa rozpadajú (Audioslave) a vyhadzujú spevákov (Velvet Revolver), jedna z najslávnejších superskupín sa vrátila v pôvodnej zostave. Neostalo len pri obligátnom spomienkovom turné, ale Asia nahrala aj nový album. Prvá skladba sa volá Nikdy viac, album však znie, akoby vznikol začiatkom 80. rokov, keď štyria virtuózni muzikanti – John Wetton (King Crimson), Steve Howe (Yes), Carl Palmer (ELP) a Geoff Downes (Buggles, Yes) – prišli s prekvapujúco prístupnou hudbou. Zdá sa, že Asia nepriniesla nič nové, ale opakované počutia (keď človek akceptuje archaické klávesové fanfáry) odhalia, že plynutie času cítiť napríklad v emocionálnom vklade Johna Wettona, ktorý mal rande so smrťou pri ťažkej operácii srdca. Či nové skladby obstoja v konfrontácii so starými naživo, ukáže Asia 31. mája na koncerte v bratislavskom divadle Aréna.
●●●○○
.vladislav Gális
Tomáš Klus
Cesta do záhu(d)by
Sony BMG
Už niekoľko rokov sú v hlavnom prúde popmusic opäť v kurze rôzni pesničkári, trubadúri či (neo)folkáči. V Čechách má tento trend svoju nastupujúcu hviezdu v Tomášovi Klusovi. Tento dvadsaťjedenročný idol „dívek a žen“, bývalý aktívny športovec (reprezentant v modernom päťboji) a dnes študent herectva, je občas prirovnávaný k Jamesovi Bluntovi, no v skutočnosti uňho zahraničné vzory takmer nepočuť. Neplatí však ani vtipný promo slogan, podľa ktorého je Klus „něco medzi Maxou a Baumaxou“. Klus nie je sarkastický svojráz ako Xavier Baumaxa, ale ani nie úplne presladený romantik ako Martin Maxa. Hoci uňho cítiť istú nadväznosť na český folk (rozhodujúco ho vraj ovplyvnil koncert Jaromíra Nohavicu), najbližšie má k línii Kryštof – Chinaski, v najvydarenejších momentoch aj k Mňága a Žďorp, napríklad keď spieva o tom, že bude „relativně šťastný“.
●●●○○
.vladislav Gális
NiceLand
Little Black Book
Sony BMG
Čechy nemajú len jednu nastupujúcu pesničkársku hviezdu. Tou druhou je NiceLand, vlastným menom Michal Motyčka. Rovnako ako Tomáš Klus, aj on odštartoval kariéru v speváckej súťaži (Klus v CzechTalent, NiceLand v Coca-Cola PopStar). No kým Klus je civilný „kluk odvedle“, ktorý nadväzuje na domáce folkové a popové tradície, NiceLand je namaľovaný a vyštafírovaný emo romantik, ktorý spieva po anglicky a medzi svoje vzory zaraďuje Placebo a Radiohead. Album Little Black Book produkoval Yarda Helešic, kedysi člen Support Lesbiens, a podobne ako u jeho niekdajšej domovskej kapely je výsledkom nahrávka, ktorá vôbec neznie česky. Tak ako má NiceLand do detailov prepracovaný imidž, tak má zvládnuté aj grify britských pesničkárov. Takže nič priepastne originálne, ale v porovnaní s debutmi víťazov českých i slovenských speváckych súťaží jasný nadpriemer.
●●●●○
.vladislav Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.