Meky Žbirka sa k Seržantovi dostal prostredníctvom fotografa Petra Procházku. Dnes ho má na stene aj s podpisom Paula McCartneyho
.kedy ste prvýkrát počuli Seržanta Peppera?
K Seržantovi Pepperovi som sa dostal cez kamaráta, fotografa Petra Procházku, ktorému môj brat Jason dal meno Stanley. A tento Stanley mal dobré kontakty a nosil mi rôzne nezohnateľné platne. Raz ma prišiel navštíviť a pod pazuchou mal Seržanta Peppera. Bolo leto – myslím, že ho doniesol ako úplnú novinku. Dnes je bežné mať album hneď, ako vyjde, ale vtedy s tou platňou niekto musel prejsť hranice... (Smiech.) Na tento moment nemôžem dodnes zabudnúť – ako mi Stanley doniesol Seržanta Peppera a dokonca mi ho aj nechal, takže som s tým albumom zostal sám. Keď som si ho pustil, bol som strašne prekvapený. Ale z istého hľadiska bola každá platňa od Beatles prekvapivá. Beatles nikdy nešli v šľapajach toho, čo urobili predtým, vždy to urobili akosi inak.
.čo vás na tom albume zaujalo ako prvé?
Veľa vecí. Dovtedy napríklad neexistovali obaly, na ktorých boli všetky texty. Bol to otvárací obal, nesmierne farebný. Bolo to všetko veľmi bohaté. Celkovo to bol taký hutný a povedal by som, že aj intelektuálny zážitok. Pre mňa v mojom veku bolo náročné stráviť to – či už hudbu, alebo to množstvo ideí, ktoré z toho išli. Zdalo sa mi to krásne, zároveň ťažké a nesmierne farebné.
.je podľa vás Seržant Pepper najlepší album od Beatles?
Nikdy som nevedel odpovedať na otázku, ktorý album od Beatles je najlepší, ani som v tom nevidel zmysel. Celý život som od ľudí počúval, že najlepší album je Seržant Pepper a najlepšia skladba je Yesterday. To sa mi vždy zdalo ako klišé. Ale vlastne sa tomu až tak nečudujem, pretože Seržant Pepper bol prvý album urobený ako koncept, bolo to ucelené dielo. V dejinách rocku sa prvýkrát stalo, že niekto taký známy, ako boli Beatles, prišiel s koncepčným albumom. Revolučné bolo aj využívanie možností štúdia. Beatles sa nezastavili pred ničím, podľa mňa pre nich neexistovali hranice. Keď chceli orchester BBC, nastúpil orchester BBC. Mohli si všetko dovoliť, mohli tráviť v štúdiu toľko času, koľko potrebovali. Vytvorili niečo, čo dovtedy v rockovej hudbe neexistovalo a ktosi povedal, že od toho momentu bolo jasné, že rocková hudba nie je iba hudbou do tanca, ale aj na počúvanie. Seržant Pepper to definitívne potvrdil a rocková hudbu akoby prekročila určité hranice. To všetko spôsobil jeden album. Keď prichádzajú ďalšie generácie a nevedia, akú rolu Seržant Pepper zohral, musí sa im to vždy znovu vysvetľovať a musíte si predstaviť ten rok 1967, ako vtedy boli veci usporiadané. Bez Seržanta Peppera by nebol možný ďalší vývoj – Dark Side Of The Moon a ďalšie albumy. Bol to album, ktorý ukázal cestu.
.ovplyvnil Seržant Pepper aj vás?
Uniknúť vplyvu Seržanta Peppera bolo prakticky nemožné. Na tom albume ste našli všetky prvky hudby 20. storočia – folk, v podstate aj klasiku, swing, samozrejme rock, ba aj niektoré veci, ktoré vtedy ešte neboli pomenované. Doteraz sa v modernej hudbe z toho ťaží. Ten obal nebol taký farebný náhodou, bolo tam totiž strašne veľa hudobných štýlov. Preto bolo také ťažké uniknúť tomu vplyvu, lebo si tam každý mohol niečo nájsť. Beatles v tom potom pokračovali – Biely album je vlastne tiež odkaz 20. storočia, tiež je tam všetko... Uniknúť vplyvu Seržanta Peppera teda mohol asi len niekto, kto nevychádzal z domu a nemal rádio a gramofón. (Smiech.) Keď Seržant Pepper vyšiel, znel zo všetkých strán – počuli ste ho, keď ste išli po ulici, keď ste sa s niekým rozprávali. Slová tých dní, slová leta šesťdesiateho siedmeho roku boli Seržant Pepper. A keby mi vtedy, keď mi Stanley doniesol Seržanta Peppera, nejaká veštica povedala, že o štyridsať rokov budem mať na stene jeho obal s osobným venovaním od Paula McCartneyho, bol by som sa z toho zbláznil. (Smiech.)
.vg
.kedy ste prvýkrát počuli Seržanta Peppera?
K Seržantovi Pepperovi som sa dostal cez kamaráta, fotografa Petra Procházku, ktorému môj brat Jason dal meno Stanley. A tento Stanley mal dobré kontakty a nosil mi rôzne nezohnateľné platne. Raz ma prišiel navštíviť a pod pazuchou mal Seržanta Peppera. Bolo leto – myslím, že ho doniesol ako úplnú novinku. Dnes je bežné mať album hneď, ako vyjde, ale vtedy s tou platňou niekto musel prejsť hranice... (Smiech.) Na tento moment nemôžem dodnes zabudnúť – ako mi Stanley doniesol Seržanta Peppera a dokonca mi ho aj nechal, takže som s tým albumom zostal sám. Keď som si ho pustil, bol som strašne prekvapený. Ale z istého hľadiska bola každá platňa od Beatles prekvapivá. Beatles nikdy nešli v šľapajach toho, čo urobili predtým, vždy to urobili akosi inak.
.čo vás na tom albume zaujalo ako prvé?
Veľa vecí. Dovtedy napríklad neexistovali obaly, na ktorých boli všetky texty. Bol to otvárací obal, nesmierne farebný. Bolo to všetko veľmi bohaté. Celkovo to bol taký hutný a povedal by som, že aj intelektuálny zážitok. Pre mňa v mojom veku bolo náročné stráviť to – či už hudbu, alebo to množstvo ideí, ktoré z toho išli. Zdalo sa mi to krásne, zároveň ťažké a nesmierne farebné.
.je podľa vás Seržant Pepper najlepší album od Beatles?
Nikdy som nevedel odpovedať na otázku, ktorý album od Beatles je najlepší, ani som v tom nevidel zmysel. Celý život som od ľudí počúval, že najlepší album je Seržant Pepper a najlepšia skladba je Yesterday. To sa mi vždy zdalo ako klišé. Ale vlastne sa tomu až tak nečudujem, pretože Seržant Pepper bol prvý album urobený ako koncept, bolo to ucelené dielo. V dejinách rocku sa prvýkrát stalo, že niekto taký známy, ako boli Beatles, prišiel s koncepčným albumom. Revolučné bolo aj využívanie možností štúdia. Beatles sa nezastavili pred ničím, podľa mňa pre nich neexistovali hranice. Keď chceli orchester BBC, nastúpil orchester BBC. Mohli si všetko dovoliť, mohli tráviť v štúdiu toľko času, koľko potrebovali. Vytvorili niečo, čo dovtedy v rockovej hudbe neexistovalo a ktosi povedal, že od toho momentu bolo jasné, že rocková hudba nie je iba hudbou do tanca, ale aj na počúvanie. Seržant Pepper to definitívne potvrdil a rocková hudbu akoby prekročila určité hranice. To všetko spôsobil jeden album. Keď prichádzajú ďalšie generácie a nevedia, akú rolu Seržant Pepper zohral, musí sa im to vždy znovu vysvetľovať a musíte si predstaviť ten rok 1967, ako vtedy boli veci usporiadané. Bez Seržanta Peppera by nebol možný ďalší vývoj – Dark Side Of The Moon a ďalšie albumy. Bol to album, ktorý ukázal cestu.
.ovplyvnil Seržant Pepper aj vás?
Uniknúť vplyvu Seržanta Peppera bolo prakticky nemožné. Na tom albume ste našli všetky prvky hudby 20. storočia – folk, v podstate aj klasiku, swing, samozrejme rock, ba aj niektoré veci, ktoré vtedy ešte neboli pomenované. Doteraz sa v modernej hudbe z toho ťaží. Ten obal nebol taký farebný náhodou, bolo tam totiž strašne veľa hudobných štýlov. Preto bolo také ťažké uniknúť tomu vplyvu, lebo si tam každý mohol niečo nájsť. Beatles v tom potom pokračovali – Biely album je vlastne tiež odkaz 20. storočia, tiež je tam všetko... Uniknúť vplyvu Seržanta Peppera teda mohol asi len niekto, kto nevychádzal z domu a nemal rádio a gramofón. (Smiech.) Keď Seržant Pepper vyšiel, znel zo všetkých strán – počuli ste ho, keď ste išli po ulici, keď ste sa s niekým rozprávali. Slová tých dní, slová leta šesťdesiateho siedmeho roku boli Seržant Pepper. A keby mi vtedy, keď mi Stanley doniesol Seržanta Peppera, nejaká veštica povedala, že o štyridsať rokov budem mať na stene jeho obal s osobným venovaním od Paula McCartneyho, bol by som sa z toho zbláznil. (Smiech.)
.vg
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.