Snažím sa dostať do Galérie 13 kubíkov (13m3). Pôvodná zaprášená cesta, ktorá mi pri každej vernisáži zničila lakovky, je zastavaná buldozérmi, kvádrami a kopami rôzneho materiálu.
Zúbožená a ešte viac zaprášená ako obyčajne sa pýtam pána s oranžovou prilbou na hlave, či náhodou nevie, kde je 13 kubíkov (zrazu sa neviem orientovať).
Ten mi nečakane odpovie, že vie. „Vidíte tie dve brezy?“ Snažím sa spomenúť si na učivo zo ZŠ o našich drevinách, ako vyzerajú brezy, nejde to, ale nič to – sú tam len dva stromy, tak to budú určite ony! „Tak za nimi je 13 kubíkov.” Po ceste premýšľam, či ma pán neposlal k hromade štrku s objemom 13 m3, ale nie, prichádzam na miesto, kde momentálne prebieha výstava Štefana Papča pod názvom Indór Sanset.
Štefan Papčo je absolventom ateliéru Socha a priestor u profesora Jozefa Jankoviča na bratislavskej VŠVU. Venuje sa videu, inštalácii a sochárskej tvorbe. Hlavným motívom jeho prác je extrémnosť pobytu v obmedzenom priestore pri vysokohorskom lezení, zlaňovaní a bivakovaní.
Ako bývalá horolezkyňa (zliezla som kedysi Pajštún) som jeho nápadmi fascinovaná. V rámci výstavy, ktorá voľne preložená znie ako Západ Slnka vo vnútri Papčo pracuje s rozdielnou skúsenosťou z lezenia na umelej stene v porovnaní s „outdoorovou“ skúsenosťou z hôr.
Skúma niekoľko rovín. Ako horolezec sleduje emotívne pôsobenie oboch skúseností. Ako sochár sa zaujíma o možnosť spracovania umelej steny ako interaktívneho umeleckého objektu. V tretej rovine, ako človek, sleduje rôznorodosť ľudí, ktorí uprednostňujú jednu
z foriem prostredí: umelé alebo prírodné.
V Galérii 13m3, ktorá už tretí rok funguje v priestoroch bývalých štrkopieskových závodov na Zlatých pieskoch, predstavuje Papčo veľkorozmerný interaktívny objekt „Kopec verzus jaskyňa“ (2008). Projekt je simuláciou umelej steny a zároveň jaskyňou alebo vrcholom kopca. Je aj výtvarným vyjadrením autorovej otázky: „Ako vyliezť z uzavretých priestorov umelých stien na skutočný kopec?“ Štrkovitá podlaha galérie je v tomto prípade viac ako vhodná.
Ďalším vystaveným dielom je štyri metre dlhý objekt s názvom: „Hlavný hrebeň Vysokých Tatier“ (2008), ktorého tvar kopíruje reálnu siluetu pohoria. Vrcholy tvoria chyty, niekoľko rokov používané na lezeckej stene. Táto práca sa odvoláva na heroický výkon Vladimíra Plulíka z roku 1997, ktorý preliezol hrebeň Vysokých Tatier za 50 hodín. Správa o tejto ceste je vytlačená na samotnom objekte.
Súčasťou výstavy je aj zväčšenina skoby a karabíny, ktoré pôvodne nevydržali Papčovu hmotnosť a pri reálnom lezení zavinili jeho pád. Ten však, našťastie, nebol natoľko vážny, aby nemohla vzniknúť, aj za účasti samotného autora, táto výstava, ktorej kurátorkou je Ivana Moncoľová.
Ako sprievodné podujatie k výstave sa na 21. mája o 18.00 hodine pripravuje diskusia s autormi výstavy pod názvom Mikroskop 02, ktorú bude moderovať koordinátorka galérie Mária Čorejová za prítomnosti známeho slovenského horolezca, ktorý zatiaľ zostáva v utajení.
Ak vás lákajú tajné zákutia našich hôr, prípadne posledné dve brezy na Zlatých pieskoch, nenechajte si ujsť túto sochársku lahôdku, ktorá vás prinajmenšom prinúti zamyslieť sa nad tým, ktoré prostredie je vám bližšie: umelé či prírodné?
Výstava potrvá do 28. 5. 2008
Zúbožená a ešte viac zaprášená ako obyčajne sa pýtam pána s oranžovou prilbou na hlave, či náhodou nevie, kde je 13 kubíkov (zrazu sa neviem orientovať).
Ten mi nečakane odpovie, že vie. „Vidíte tie dve brezy?“ Snažím sa spomenúť si na učivo zo ZŠ o našich drevinách, ako vyzerajú brezy, nejde to, ale nič to – sú tam len dva stromy, tak to budú určite ony! „Tak za nimi je 13 kubíkov.” Po ceste premýšľam, či ma pán neposlal k hromade štrku s objemom 13 m3, ale nie, prichádzam na miesto, kde momentálne prebieha výstava Štefana Papča pod názvom Indór Sanset.
Štefan Papčo je absolventom ateliéru Socha a priestor u profesora Jozefa Jankoviča na bratislavskej VŠVU. Venuje sa videu, inštalácii a sochárskej tvorbe. Hlavným motívom jeho prác je extrémnosť pobytu v obmedzenom priestore pri vysokohorskom lezení, zlaňovaní a bivakovaní.
Ako bývalá horolezkyňa (zliezla som kedysi Pajštún) som jeho nápadmi fascinovaná. V rámci výstavy, ktorá voľne preložená znie ako Západ Slnka vo vnútri Papčo pracuje s rozdielnou skúsenosťou z lezenia na umelej stene v porovnaní s „outdoorovou“ skúsenosťou z hôr.
Skúma niekoľko rovín. Ako horolezec sleduje emotívne pôsobenie oboch skúseností. Ako sochár sa zaujíma o možnosť spracovania umelej steny ako interaktívneho umeleckého objektu. V tretej rovine, ako človek, sleduje rôznorodosť ľudí, ktorí uprednostňujú jednu
z foriem prostredí: umelé alebo prírodné.
V Galérii 13m3, ktorá už tretí rok funguje v priestoroch bývalých štrkopieskových závodov na Zlatých pieskoch, predstavuje Papčo veľkorozmerný interaktívny objekt „Kopec verzus jaskyňa“ (2008). Projekt je simuláciou umelej steny a zároveň jaskyňou alebo vrcholom kopca. Je aj výtvarným vyjadrením autorovej otázky: „Ako vyliezť z uzavretých priestorov umelých stien na skutočný kopec?“ Štrkovitá podlaha galérie je v tomto prípade viac ako vhodná.
Ďalším vystaveným dielom je štyri metre dlhý objekt s názvom: „Hlavný hrebeň Vysokých Tatier“ (2008), ktorého tvar kopíruje reálnu siluetu pohoria. Vrcholy tvoria chyty, niekoľko rokov používané na lezeckej stene. Táto práca sa odvoláva na heroický výkon Vladimíra Plulíka z roku 1997, ktorý preliezol hrebeň Vysokých Tatier za 50 hodín. Správa o tejto ceste je vytlačená na samotnom objekte.
Súčasťou výstavy je aj zväčšenina skoby a karabíny, ktoré pôvodne nevydržali Papčovu hmotnosť a pri reálnom lezení zavinili jeho pád. Ten však, našťastie, nebol natoľko vážny, aby nemohla vzniknúť, aj za účasti samotného autora, táto výstava, ktorej kurátorkou je Ivana Moncoľová.
Ako sprievodné podujatie k výstave sa na 21. mája o 18.00 hodine pripravuje diskusia s autormi výstavy pod názvom Mikroskop 02, ktorú bude moderovať koordinátorka galérie Mária Čorejová za prítomnosti známeho slovenského horolezca, ktorý zatiaľ zostáva v utajení.
Ak vás lákajú tajné zákutia našich hôr, prípadne posledné dve brezy na Zlatých pieskoch, nenechajte si ujsť túto sochársku lahôdku, ktorá vás prinajmenšom prinúti zamyslieť sa nad tým, ktoré prostredie je vám bližšie: umelé či prírodné?
Výstava potrvá do 28. 5. 2008
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.