Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Muž, ktorý sadil tóny

.vladimír Potančok .časopis .hudba

Laco Deczi založil svoju skupinu Celula iba o

Laco Deczi založil svoju skupinu Celula iba o päť rokov neskôr, ako vznikli Rolling Stones. Podobne ako oni má za sebou desiatky rokov hrania, život búrliváka a zdá sa, že je odhodlaný hrať až do posledného dychu.


Tento muž, ktorý 29. marca oslávil sedemdesiatku, aj keď na ňu nevyzerá, si k narodeninám daroval rozsiahle turné po Čechách a Slovensku s viac ako tridsiatimi zastávkami. Na koncertoch ho sprevádzala najnovšia verzia Celuly, ktorú tvoria jeho syn „Vajco“ Deczi na bicích, Eric Meridiano na klávesoch a Nob Kinukawa na šesťstrunovej elektrickej basgitare. V Zrkadlovom háji v Bratislave sa na ich vystúpenie prišlo pozrieť niekoľko desiatok známych, priateľov a fanúšikov rôzneho veku, od mladých nadšencov džezu až po pamätníkov Lacových hráčskych výkonov a ľudských výčinov.
Po zahrievacej prvej časti koncertu, ktorý sa začal typickým decziovským vtipom – japonský basgitarista oznámil publiku, že vraj niekde po ceste stratili kapelníka – sa v druhej polovici pustili všetci s chuťou do džezu. Hrali sa Decziho skladby vrátane kusov z najnovšieho albumu. Hutné a pestré, ale vonkoncom nie zbytočne exhibicionistické Vajcovo bubnovanie, Ericove latino rebríky a prekvapujúce zvuky z Nobovej basy boli skvele zohraté s Lacovou jasnou a čistou trúbkou. Hlavne v lyrických pasážach bolo zrazu jasné, prečo Deczi tak často a nahlas proklamoval svoju nevraživosť voči spevákom pop-music. Niektoré jeho refrény, keby boli otextované a zaspievané, by sa mohli stať hitmi.
Takto sú  hitmi bez slov, určenými len pre úzky okruh znalcov. Jeden z nových hitov, skladbu To My Mother, venoval svojej deväťdesiatročnej mame, ktorá sa prišla osobne pozrieť na Lacovu „narodeninovú oslavu“.  
Deczi sa síce narodil v Bernolákove (vtedy ešte Čeklísi), ale vôbec sa mu nepáčila predstava nudného života s pevným pracovným časom. Ako samouk sa naučil hrať na trúbku a po tom, ako objavil džez, bolo jeho smerovanie jasné. A posúval sa nielen hudobne, ale aj geograficky – z Bernolákova do Bratislavy, z Bratislavy koncom 60. rokov do Prahy a odtiaľ v roku 1985 so synom a s manželkou emigroval do Nemecka a neskôr do USA. Na presný výpočet jeho nahrávok a skladieb a dlhý zoznam spoluhráčov, či už z jeho česko-slovenského, alebo z nemecko-amerického obdobia sa dajú použiť slovníky, opisy jeho životných peripetií a skvelých akčných nápadov nájdete pre zmenu v knihe Na plný plyn od erudovaného  životopisca a Lacovho priateľa Jiřího Šebánka. Zo Šebánkovej  knihy si čitateľ odnáša pocit, že Laco mal talent nielen na muziku a výtvarné umenie, ale aj na neustále priťahovanie problémov zároveň s ich netradičnými riešeniami. So svojím šibeničným humorom a priamočiarosťou podľa všetkého neraz dokázal veci, na ktoré by akákoľvek diplomacia bola krátka.
Je symbolické, že z niektorých uhlov pohľadu a pri niektorých osvetleniach pripomína Lacova tvár s trúbkou na ústach Milesa Davisa. Davisovská je aj jeho schopnosť komunikovať s mnohými generáciami hudobníkov, či už oveľa starších, alebo oveľa mladších ako on, na ktorých zanecháva hranie s ním nezmazateľnú stopu. Dobrým príkladom toho je saxofonista Filip Noha-Šebánek, ktorý s Lacom emigroval do Nemecka, kde sa stal jedným z hlavných priekopníkov fúzie džezu a elektroniky v avantgardnom projekte N.O.H.A. (Noise of Human Art).
Ladislav Snopko v zákulisí po koncerte žartoval, že o desať rokov sa Deczi vráti do Bratislavy osláviť hudbou osemdesiatku a jeho mama stovku. Nech už to bude akokoľvek, prajeme mu stále čistý tón!

Laco Deczi & Celula New York, Klub Za zrkadlom, Bratislava, 15.5.2008
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite