Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Hudba recenzie

.časopis .hudba

DALLA MATTINA ALLA SERA
NA DVE RAZY
V2P2
Súrodenci Jaro a Zuzka Ďurčekovci hrajú na gitare a bicích (Zuzka aj v skvelom košickom  Kolowrate), ich kamarát Dominik Pigula na basgitare, pani Ďurčeková je „mamka manažérka“. Dalla mattina alla sera (Od rána do večera), skupinka zo Sabinova a ich prvý „ozajstný“ album. Extatický výkrik „A na čo?“ na začiatku prvej piesne pripomenie Chiki Liki Tu-A (v ich skúšobni album nahrali). Až tak, že do konca sa nedá zbaviť porovnávania s touto dôležitou východnou kapelou. Platňa je naplnená tvrdou hudbou: presné a citlivé Zuzkine bicie spolu s Dominikovou basou vytvárajú súradnice pre rify, hluky a hrkoty Jarovej gitary; Jaro aj dobre spieva, Zuzka, hoci menej, možno ešte lepšie. Je to bez zbytočných produkčných sofistikovaností, bez pokusov o zvukovú alchýmiu, bez pseudointelektuálnych textov. Zato s názorom, vtipom a odzbrojujúcou priamosťou, na akú nie sme ani na alternatívnej strane slovenskej „music industry“ celkom zvyknutí. „Azda správny smer moja buzola ukazuje / na Východ, na Východ, tam to je.“ Žeby?
●●●●○
.juraj Kušnierik


Modré hory
Modré hory
Slnko Recods, 2008

Lyrik a Bene – to sú Modré hory a nikto z nich nemá ďaleko po rým, pridal sa k nim aj Marián Jaslovský a dodal im kredit obrovský. Sú tam i skvelé ženské hlasy, správne výšky a riadne basy. Nie, oni nemajú v krku kosti a nehľadia na mienku verejnosti, slová tečú im po líci, ako keď v baroch básnili beatnici, beaty sú trochu nadžezlé, to však neznie vôbec zle, je v tom Herbie aj Dezider, treba však dávať pozor na význam, to mi ver! V rýmoch je plno šifrovaných odkazov, kníh, filmov, obrazov, nula podrazov, žiadni hovniváli, tie slová sú pevné ako skaly, padajú do studní a čeria v nich mŕtvu vodu, vážia si svoju intelektuálnu slobodu, a hoci ich bude hrať len jedno rádio, budete ich mať radi, ó! O to sa postará aj recenzia táto, ktorú napísal Potkan-tato a dal im štyri hviezdičky len zato, aby bola dáka rezerva, keď sa viac podarí budúca konzerva.
●●●●○
.vladimír Potančok


DEATH CAB FOR CUTIE
NARROW STAIRS
ATLANTIC
Novinka Narrow Stairs washingtonských DCFC posúva ďalej líniu nastúpenú predošlou platňou Plans, keď kapela prešla pod veľký label Atlantic (predtým, čo jej hudba znela v televíznych seriáloch). Ale o DCFC by sme neprávom vraveli, že sú len popovým soundtrackom k srdcervúcim príbehom. Na novom albume už vôbec nie. Prvým prekvapením je vyše osemminútová verzia singla I Will Possess Your Heart. Romantický frontman Ben Gibbard (známy i z bočného projektu The Postal Service) sa ozve až po odznení basového intra. Melanchóliu s nezávislým soundom, aký majú fanúšikovia kapely radi, počuť v skladbách Grapevine Fires či v pomalej záverečnej The Ice Is Getting Thinner, kde topiaci sa ľad symbolizuje rozpadajúci sa vzťah. Krokom mimo je pokus s indickými vplyvmi v songu Pity And Fear. Romantika v podaní DCFC je temnejšia a textové metafory sú jasnejšie.
●●●●○
.matej Lauko


Andrej Šeban
Sklony
Hevhetia
„Skláňať sa pred odkazom predkov, transformovať tieto odkazy prostredníctvom vyjadrovacích prostriedkov súčasného hudobného jazyka a naplno ich vysloviť.“ Toľko konkrétne posolstvo očakávaného projektu hudobníka, ktorý sa na vrchole svojej kariéry dokázal stiahnuť do ústrania a začať o hudbe premýšľať. Organickosťou celku sa Sklony javia zákonitým vyústením uváženej kompozičnej línie začínajúcej pohodovo kapelovým Bezvetrím a štýlovo-žánrovými presahmi tandemovej spolupráce SpaceBoys. Tentoraz si Šeban vystačí s vlastnými nápadmi, ešte dôkladnejšie primknutými k domácej folklórnej tradícii. Proces, ktorým interpret aj jednotlivé bezmenné skladby prechádzali, naznačuje logickosť ich vnútorného usporiadania a pudovú spontánnosť zároveň. Skláňam hlavu pred človekom, ktorý sa nebojí naplno vysloviť subjektivitu bytostných pocitov.
●●●●●
.peter Motyčka


Věra Bílá & Kale
Retrovison (The Best Of)
Sony BMG
O Věre Bílej a skupine Kale sa kedysi hovorilo ako o najúspešnejšom českom hudobnom exporte, ktorému sa doma nedostáva zaslúženého uznania. Ani na Slovensku neboli ktovieako známi, ale vďaka coververzii skladby O Maňo, ktorú s Věrou Bílou nahral Vidiek, napokon speváčku s veľkým hlasom i postavou poznal každý. Dokonca aj slovenský bulvár sa venoval rozchodu Věry Bílej a Kale pred koncertom v Carnegie Hall i speváčkinmu gamblerstvu. Už tretí rok sa zdá, že spoločná kapitola Bílej a „českých Gipsy Kings“ je uzavretá. Spomienkou naň je Retrovision. V dvadsiatich štyroch skladbách „bestofky“ sa prelína temperament i sentiment. Tento „rom pop“ nemá divú živočíšnosť autentického folklóru, ale vďaka šťastnej konštelácii a šikovnej produkcii neskĺzne do kaviarenského gýča. Menej presvedčivé sú však skladby, kde majú spevácke sóla muzikanti z Kale.
●●●○○
.vladislav Gális


Kelis
The Hits
Virgin/EMI
Šoubiznis je často nevyspytateľný. Napríklad – prečo Kelis nedosiahla taký úspech ako Beoyncé? Aj ona má hlas, aký sa vyžaduje v modernom RnB. Aj ona má exotický pôvod – v jej prípade černošsko-čínsko-portorikánsky. Aj ona má za partnera slávneho rappera – kým u Beyoncé je to Jay-Z, u Kelis je to zhodou okolností jeho rival Nas. Najväčším tromfom však bola u Kelis spolupráca s producentskou dvojicou The Neptunes, čiže s Chadom Hugom a Pharrellom Williamsom, ktorým má za čo ďakovať aj Justin Timberlake, Britney Spears alebo Gwen Stefani. Kelis s The Neptunes pracovala už v roku 1998 na albume Kaleidoscope – a napríklad skladba Caught Out There, ktorá otvára výberovku The Hits, znie sviežejšie ako ich mnohé neskoršie a slávnejšie produkcie. Kelis to najviac svedčí práve v takýchto úsporných a úderných trackoch, kde vie nasadiť patrične drzý výraz.
●●●○○
.vladislav Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite