Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Cesta

.fedor Gál .časopis .kritická príloha

je román, kde sa dočítate niečo úplne zásadné o svojej existencii. O existencii človeka, ľudstva, civilizácie, planéty. Napísal ho najuznávanejší súčasný americký spisovateľ Cormac McCarthy (v origináli vyšiel roku 2006, v češtine 2008).

je román, kde sa dočítate niečo úplne zásadné o svojej existencii. O existencii človeka, ľudstva, civilizácie, planéty. Napísal ho najuznávanejší súčasný americký spisovateľ Cormac McCarthy (v origináli vyšiel roku 2006, v češtine 2008).
„Celá jeho tvorba jako by se stylizovala do hrůzně věcné a poetické výpovědi temného vizionáře v téměř starozákonním duchu, ... kdy na zplundrované a nehostinné zemi už nemá co růst a umírají na ní poslední zbytky zbědovaných lidí. Přes Ameriku, po silnicích, putuje nezapomenutelná dvojice otec a syn směrem k moři, aniž existuje důvod k nějaké budoucnosti. Aniž existuje jakýkoli důvod k jejich cestě ... Román není doslova o ničem jiném než o holé naději zůstat naživu do příštího dne – nepromoknout, nezmrznout, sehnat jídlo, vyhnout se vrahům...“  píše sa ďalej na záložke. A kniha, skutočne majstrovské dielo, je naozaj o tom.

Ádám Bodor, ako čítam na inej záložke, patrí vďaka knihe Okrsok Sinistra (originál 1992, česky 2008) medzi najvýznamnejších súčasných maďarských spisovateľov, a to tak doma, ako aj v zahraničí. „Temný příběh bezejmenného člověka, který se ocitá v ponuré hornaté krajině Sedmihradska, kde žijí jen zkrachovanci, odsouzenci, zoufalci a několik zástupců státní moci. Nikdo tu nemá důvod k radosti a po obloze čas od času přelétne brkoslav – dávný symbol zkázy a smrti ... v zdejších horách už na ničem nezáleží, institucí manželství počínaje a individualitou člověka konče,“ píše sa na záložke českého vydania knihy. Aj táto kniha je naozajstný majstrovský kúsok a je naozaj o tom.


Spomenul som iba dva beletristické tituly z mojich posledných nákupov. Mám však pocit, ktorý hraničí s istotou, že hovorím o hlavnom prúde aj takzvanej náročnej literatúry, literatúry ovenčenej cenami, priazňou intelektuálskeho publika, literatúry podľa všetkých podstatných znakov kvality. Smútok, depresia, šedivosť a beznádej na mňa padajú z kníh a filmov, ktoré vznikajú na pôde najbohatších, najblahobytnejších a najdemokratickejších kútov súčasného sveta. Môj priateľ, skvelý psychiater, terapeut, mi na to šokujúco povedal: „Nečuduj sa, máme na takéto rozjímanie čas. Nemusíme celý deň bojovať o jedlo a podobné veci.“ Takže čas a plné brucho!!! Naše pohodlie, náš blahobyt, náš mier... sú príčinou? A že by bola príčinou aj skutočnosť, že sa u nás rodí menej detí ako v krajinách, kde ľudia nezarábajú ani dolár na deň? Žeby sme vinou vysokému hmotného životného štandardu umierali na infarkty rádovo častejšie ako chudobní a týraní súčasného sveta? Tu treba hľadať rozpriestranenosť depresií, anorexií, bulímií a podobných pliag? V nadbytku? V dostatku voľného času? Toto sú podmienky na eskaláciu nacionalizmu? Etnických averzií? Xenofóbie? Resentimentov na nacizmus a fašizmus? Prečo však? Napadá mi jediné vysvetlenie: Pre nedostatok viery. Pre nedostatok skutočnej spirituality. Pre prázdnotu duší. Čo s tým?

Nevdojak som si spomenul na jedinú vetičku z knihy o prvých piatich rokoch po Novembri 1989, ktorú Peter Zajac práve pripravuje do tlače. „Žiadne kolektívne odklínanie neexistuje, iba individuálne.“ Ani porážka nacizmu a fašizmu, ani pád komunizmu, ani November 1989, ani Havel, ani Mečiar, ani Dzurinda, ani Fico... ťa nezbavili prekliatia vlastnej neslobody, neschopnosti prekročiť samého seba. Tak s tým niečo rob, TY s tým niečo rob!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite