Tým, čím je pre nás hokej, je pre Maďarov vodné pólo. Vodné pólo hrá vo svete 194 krajín (toľko je zaregistrovaných vo federácii FINA), ľadový hokej 65 (toľko je v IIHF), obe federácie oslavujú v tomto roku storočnicu.
(Pomer v prospech vodného póla a fakt, že sa hrá aj v Nórsku, je vraj najnovším nevyvrátiteľným dôkazom teórie Ala Gora o globálnom otepľovaní, v Oslo už leštia plakety a údajne pôjde o prvé double v histórii Nobelovej ceny za mier.) Vodné pólo sa u nás považuje za exotickú zábavku a kto je Gergely Kiss ani len netušíme. Tým nechcem naznačiť, že hokej je niečo menej – len by bolo zaujímavé zistiť, ako si národy vyberajú svoj zbožňovaniahodný šport. Ja mám k ľadovému hokeju laxný vzťah, pamätné finále s Ruskom som presedel na chate s kamarátmi, veľkoplošnú obrazovku u susedov sme ignorovali a venovali sme sa inému druhu hokeja – tomu pôvodnému, spoločenskému. Netvrdím, že som nemal z víťazstva radosť, teším sa, aj keď Martina Moravcová vyhrá v plávaní
(Al Gore údajne navrhuje zmraziť všetky plavárne, a tak ochladzovať zem, Nobelov výbor mu za to chce údajne pribaliť k cene za mier i cenu za fyziku, čím prvýkrát v histórii Nobelových cien nastane double double). Inak mi hokejisti spravili najväčšiu radosť vtedy, keď Dukla Trenčín postúpila z prvej slovenskej ligy do federálnej, vtedy som na hokej dokonca pravidelne chodil a prežíval som to. Odkedy však pred časom kričali v Trenčíne na štadióne na mimoriadne sympatického bojovníka Šatana že je k..., celé fanúšikovstvo sa mi sprotivilo. A odkedy si nechali hokejisti Slovana len tak zvesiť svoju najväčšiu legendu zo štadióna, pochopil som, že ani medzi hokejistami nefunguje stavovská česť. A keď sa na ten neŠťastný štadión nahrnuli davy, pochopil som, že sa ľahko vyzýva na bojkot olympiády, ťažko sa bojkotuje obľúbený falošný klub. Mimochodom – je mi úplne jedno, kto vedie SZĽH, veď keď sa pozrieme, kto vedie našu krajinu, tak šéf nejakého spolku záhradkárov či hokejistov je nepodstatný. A trináste miesto na majstrovstvách sveta? To ma nesklamalo vôbec, lebo hokej je hra a naši hokejisti ju hrali. Nič viac a nič menej.
(Pomer v prospech vodného póla a fakt, že sa hrá aj v Nórsku, je vraj najnovším nevyvrátiteľným dôkazom teórie Ala Gora o globálnom otepľovaní, v Oslo už leštia plakety a údajne pôjde o prvé double v histórii Nobelovej ceny za mier.) Vodné pólo sa u nás považuje za exotickú zábavku a kto je Gergely Kiss ani len netušíme. Tým nechcem naznačiť, že hokej je niečo menej – len by bolo zaujímavé zistiť, ako si národy vyberajú svoj zbožňovaniahodný šport. Ja mám k ľadovému hokeju laxný vzťah, pamätné finále s Ruskom som presedel na chate s kamarátmi, veľkoplošnú obrazovku u susedov sme ignorovali a venovali sme sa inému druhu hokeja – tomu pôvodnému, spoločenskému. Netvrdím, že som nemal z víťazstva radosť, teším sa, aj keď Martina Moravcová vyhrá v plávaní
(Al Gore údajne navrhuje zmraziť všetky plavárne, a tak ochladzovať zem, Nobelov výbor mu za to chce údajne pribaliť k cene za mier i cenu za fyziku, čím prvýkrát v histórii Nobelových cien nastane double double). Inak mi hokejisti spravili najväčšiu radosť vtedy, keď Dukla Trenčín postúpila z prvej slovenskej ligy do federálnej, vtedy som na hokej dokonca pravidelne chodil a prežíval som to. Odkedy však pred časom kričali v Trenčíne na štadióne na mimoriadne sympatického bojovníka Šatana že je k..., celé fanúšikovstvo sa mi sprotivilo. A odkedy si nechali hokejisti Slovana len tak zvesiť svoju najväčšiu legendu zo štadióna, pochopil som, že ani medzi hokejistami nefunguje stavovská česť. A keď sa na ten neŠťastný štadión nahrnuli davy, pochopil som, že sa ľahko vyzýva na bojkot olympiády, ťažko sa bojkotuje obľúbený falošný klub. Mimochodom – je mi úplne jedno, kto vedie SZĽH, veď keď sa pozrieme, kto vedie našu krajinu, tak šéf nejakého spolku záhradkárov či hokejistov je nepodstatný. A trináste miesto na majstrovstvách sveta? To ma nesklamalo vôbec, lebo hokej je hra a naši hokejisti ju hrali. Nič viac a nič menej.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.