Pre vládu Róberta Fica sa stalo prijatie eura hlavnou prioritou. Slovensko vstúpi do eurozóny 1. januára 2009, a predsa vláda nejasá.
Cesta k euru je spojená s paradoxom. Dnešná vládna koalícia, ktorá sa stavala v opozícii k prijatiu eura kriticky, je dnes jeho najväčším obhajcom. Dnešná parlamentná opozícia, ktorá počas svojej vlády o prijatí eura rozhodla, sa správa ako mŕtvy chrobák.
Časť ekonómov okolo Ivana Mikloša, jedného z politických otcov presadzovania prijatia eura na Slovensku, si môže ťažko dovoliť jeho principiálnu kritiku. Preto sa najprv obmedzila na váhavé spochybňovanie schopnosti súčasnej vlády splniť maastrichtské kritériá a dnes, keď je už jasné, že euro bude prijaté, prehodila výhybku a s nechuťou kritizuje nepodstatné sprievodné znaky.
Druhá čas opozície, ktorá sa stavala proti prijatiu Ústavy Európskej únie a Lisabonskej zmluvy a zaujala kritický postoj aj voči euru, hodila medzitým flintu do žita, mykla plecami s odôvodnením, že čo už s tým, euro je tu a tak ho treba prijať.
Prijatie eura sa sprvu vnímalo ako konské dostihy. Ako sa však ukázalo (Ivana Pečinková (ed.): EURO versus KORUNA. Rizika a přínosy jednotné evropské meny pro ČR. Praha, Centrum pro studium demokracie a kultury, 2. vydání, 2008, kde je okrem iných aj článok Petra Gondu o slovenskej situácii), po zavedení eura došlo v krajinách eurozóny k spomaleniu ekonomického rastu a k zvýšeniu inflácie. Vývoj v posledných rokoch zároveň ukazuje, že pre dobiehajúce ekonomiky, akou je aj slovenská, je rýchly vstup do eurozóny nevýhodný.
V uvažovaní o ekonomike patrím k strednému prúdu. Logika uvažovania a skúsenosť z iných krajín viedla aj mňa k pochopeniu významu privatizácie, znižovania daní a zavedenia rovnej dane, k presadzovaniu znižovania odvodov a verejných výdavkov. Práve preto si dnes dovolím predpoveď, ktorá síce prekračuje obzor obozretných ekonomických analýz, ale má priamy politický význam.
Vychádzam zo skúseností z doterajšieho prijímania eura a z úvahy, že nahromadenie nadkritického množstva problémov po prijatí eura povedie na Slovensku nielen k reálnemu rastu cien, ale aj k znižovaniu ekonomickej výkonnosti.
Na jednej strane ide o problémy, ktoré dnešná moc ovplyvniť nemôže. Takým je súčasné globálne zvyšovanie cien surovín a potravín, patria k nim sprievodné znaky zvyšovania cien pri prepočtoch výmeny koruny na euro, negatívne emocionálne naladenie ľudí voči prijatiu eura, ktoré je silnejším ekonomickým faktorom, ako si mnohí myslia.
Na druhej strane ide o problémy, ktoré vyplývajú z našich vlastných rozhodnutí. Patria k nim dopady prijatia eura na infláciu, vyplývajúcu z reálneho zbližovania cien v eurozóne a zo straty doterajšej výhody silnejúcej vlastnej meny, ale najmä zlá ekonomická politika Ficovej vlády, ktorá sa nestará o budúcnosť.
Ekonomická politika Ficovej vlády vedie k zneisteniu právneho prostredia pre zahraničných investorov, k politicky motivovanému porušovaniu pravidiel medzinárodných tendrov a súťaží politickým zvýhodňovaním „priateľských“ podnikateľských skupín, k demontovaniu právnej istoty v oblasti vlastníctva, k politicky motivovanému zastaveniu znižovania rovnej dane a odvodov, k reálnemu zvyšovaniu verejných výdavkov, k odkladu zlúčenia daňového a odvodového systému na neurčito, k prijímaniu zlých ekonomických zákonov. To všetko povedie nielen k obávanému zvyšovaniu cien, ale aj k relevantnému poklesu rastu HDP. To nie je strašenie, ale reálny odhad.
Ficova vláda nemôže za to, na čo nemá vplyv. Prevzala však po bývalej vláde nedomyslenú agendu eura a nesie priamu politickú zodpovednosť za predčasné rozhodnutie prijať euro a za zlú ekonomickú politiku. Oboje sa vzájomne podmieňuje – zlá ekonomická politika zosilní negatívne dopady prijatia eura, prijatie eura obnaží naplno zlú ekonomickú politiku.
Ale kde je parlamentná opozícia?
Cesta k euru je spojená s paradoxom. Dnešná vládna koalícia, ktorá sa stavala v opozícii k prijatiu eura kriticky, je dnes jeho najväčším obhajcom. Dnešná parlamentná opozícia, ktorá počas svojej vlády o prijatí eura rozhodla, sa správa ako mŕtvy chrobák.
Časť ekonómov okolo Ivana Mikloša, jedného z politických otcov presadzovania prijatia eura na Slovensku, si môže ťažko dovoliť jeho principiálnu kritiku. Preto sa najprv obmedzila na váhavé spochybňovanie schopnosti súčasnej vlády splniť maastrichtské kritériá a dnes, keď je už jasné, že euro bude prijaté, prehodila výhybku a s nechuťou kritizuje nepodstatné sprievodné znaky.
Druhá čas opozície, ktorá sa stavala proti prijatiu Ústavy Európskej únie a Lisabonskej zmluvy a zaujala kritický postoj aj voči euru, hodila medzitým flintu do žita, mykla plecami s odôvodnením, že čo už s tým, euro je tu a tak ho treba prijať.
Prijatie eura sa sprvu vnímalo ako konské dostihy. Ako sa však ukázalo (Ivana Pečinková (ed.): EURO versus KORUNA. Rizika a přínosy jednotné evropské meny pro ČR. Praha, Centrum pro studium demokracie a kultury, 2. vydání, 2008, kde je okrem iných aj článok Petra Gondu o slovenskej situácii), po zavedení eura došlo v krajinách eurozóny k spomaleniu ekonomického rastu a k zvýšeniu inflácie. Vývoj v posledných rokoch zároveň ukazuje, že pre dobiehajúce ekonomiky, akou je aj slovenská, je rýchly vstup do eurozóny nevýhodný.
V uvažovaní o ekonomike patrím k strednému prúdu. Logika uvažovania a skúsenosť z iných krajín viedla aj mňa k pochopeniu významu privatizácie, znižovania daní a zavedenia rovnej dane, k presadzovaniu znižovania odvodov a verejných výdavkov. Práve preto si dnes dovolím predpoveď, ktorá síce prekračuje obzor obozretných ekonomických analýz, ale má priamy politický význam.
Vychádzam zo skúseností z doterajšieho prijímania eura a z úvahy, že nahromadenie nadkritického množstva problémov po prijatí eura povedie na Slovensku nielen k reálnemu rastu cien, ale aj k znižovaniu ekonomickej výkonnosti.
Na jednej strane ide o problémy, ktoré dnešná moc ovplyvniť nemôže. Takým je súčasné globálne zvyšovanie cien surovín a potravín, patria k nim sprievodné znaky zvyšovania cien pri prepočtoch výmeny koruny na euro, negatívne emocionálne naladenie ľudí voči prijatiu eura, ktoré je silnejším ekonomickým faktorom, ako si mnohí myslia.
Na druhej strane ide o problémy, ktoré vyplývajú z našich vlastných rozhodnutí. Patria k nim dopady prijatia eura na infláciu, vyplývajúcu z reálneho zbližovania cien v eurozóne a zo straty doterajšej výhody silnejúcej vlastnej meny, ale najmä zlá ekonomická politika Ficovej vlády, ktorá sa nestará o budúcnosť.
Ekonomická politika Ficovej vlády vedie k zneisteniu právneho prostredia pre zahraničných investorov, k politicky motivovanému porušovaniu pravidiel medzinárodných tendrov a súťaží politickým zvýhodňovaním „priateľských“ podnikateľských skupín, k demontovaniu právnej istoty v oblasti vlastníctva, k politicky motivovanému zastaveniu znižovania rovnej dane a odvodov, k reálnemu zvyšovaniu verejných výdavkov, k odkladu zlúčenia daňového a odvodového systému na neurčito, k prijímaniu zlých ekonomických zákonov. To všetko povedie nielen k obávanému zvyšovaniu cien, ale aj k relevantnému poklesu rastu HDP. To nie je strašenie, ale reálny odhad.
Ficova vláda nemôže za to, na čo nemá vplyv. Prevzala však po bývalej vláde nedomyslenú agendu eura a nesie priamu politickú zodpovednosť za predčasné rozhodnutie prijať euro a za zlú ekonomickú politiku. Oboje sa vzájomne podmieňuje – zlá ekonomická politika zosilní negatívne dopady prijatia eura, prijatie eura obnaží naplno zlú ekonomickú politiku.
Ale kde je parlamentná opozícia?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.