Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vroclav, Breslau, Vratislav

.časopis .týždeň vo svete

Je to jedno z najzvláštnejších miest v Európe. Vroclav, teraz hlavné mesto Sliezska, po stáročia tretie z korunných krajín českého kráľa, sa vracia k bývalej sláve, keď bolo rovnako významné, ba ešte významnejšie ako neďaleké Drážďany či Mníchov.

Je to jedno z najzvláštnejších miest v Európe. Vroclav, teraz hlavné mesto Sliezska, po stáročia tretie z korunných krajín českého kráľa, sa vracia k bývalej sláve, keď bolo rovnako významné, ba ešte významnejšie ako neďaleké Drážďany či Mníchov.


Vo svojich dlhých dejinách je však Vroclav, ktorý ešte nestratil české meno Vratislav a nezabudol to nemecké Breslau, vôbec prvý raz mestom Poliakov. Navyše Poliakov z bývalého východného Poľska, ktoré je dnes Ukrajinou, Litvou alebo Bieloruskom. Také sú stredoeurópske dejiny, taká aj zostáva stredná Európa.
Oproti vroclavskej radnici je najlepšia krčma v meste. Má príznačný názov „Ľvovská“, podľa haličskej metropoly Ľvova – mesta, ktoré dodnes pokladajú za svoj klenot Poliaci aj haličskí Ukrajinci. Aj jedlá na jedálnom lístku sú z východu Európy, no pri nich ťažko povedať, či sú vlastne poľské. Veľa rozdielov medzi poľskou, litovskou, ukrajinskou, bieloruskou, dokonca ani ruskou kuchyňou totiž nenájdete. Všade hrá dôležitú úlohu bravčové, kapusta a cvikla.

.namiesto vodky pivo
Len s nápojmi je to už inak. Zlatá éra vodky, ktorá vládla v páse štátov od Poľska až po Vladivostok, sa zrejme končí. Niežeby Poliaci alebo Ukrajinci vodku zavrhli, ale oveľa častejšie dnes pijú pivo, ktoré sa najmä pre mladých stalo populárnym dostupným nápojom. Pivo ponúka aj vroclavský hlavný v typickom ľvovskom kroji „Haličana“, ale okrem piva prináša aj dosť dlhý vínny list.

Francúzske, čilské či kalifornské vína sú v Poľsku samozrejmosťou až od vstupu do EÚ, keď klesli dovtedy nezmyselne vysoké ceny vín a v poľských reštauráciách prestali ponúkať len mizernú bulharskú „Sophie“, ktorá sa tu uchytila za komunizmu.
Čilské víno bolo asi to jediné, čím sa večera uprostred Vroclavu odlišovala od tej, ktorú som jedol pred pár mesiacmi v Kyjeve alebo pred pár týždňami v Moskve. Boršč, bravčový rezeň s kapustou a zemiakmi, pirohy, šašlík.
Na stenách reštaurácie vyzdobenej vo východoeurópskom štýle trsmi sušených kvetín, trávou a ďalšou vidieckou všehochuťou, boli staré fotografie a rytiny. Nie Vroclavu, ale Ľvova. „Áno, prví povojnoví majitelia tejto reštaurácie prišli z Ľvova. Tam mali podnik – rovnako ako tu – na hlavnom námestí pri radnici,“ vysvetľuje jeden z čašníkov. „Ľvovská tradícia je tu stále veľmi silná, asi najsilnejšia, hoci v meste žijú dnes Poliaci doslova z celej krajiny,“ hovorí Agnieszka Jaszowska, ktorá pracuje na miestnej radnici. A hovorí to pod maľovaným trámovým stropom, ktorý svoj stredoveký nemecký pôvod, rovnako ako celý dom a celý starý Vroclav, jednoducho nezaprie.

.pevnosť Breslau
Vroclav je ešte aj dnes „mestom vyhnancov“. Pred druhou svetovou vojnou bol vtedajší Breslau s takmer miliónom obyvateľov najdôležitejším mestom východnej časti tretej ríše. Tomuto významu zodpovedalo aj to, že ho ako jeden z prvých spojila s Berlínom diaľnica, z ktorej pred začiatkom vojny zostalo nedobudovaných len pár kilometrov. Tých pár kilometrov neukončili dodnes, čo zase vypovedá niečo o Poľsku a jeho cestnej sieti.
Na jeseň roku 1944 bolo z mesta počas troch týždňov evakuovaných okolo 7-tisíc nemeckých detí, žien a starcov, ktorí sa už do mesta nemali nikdy vrátiť. Zostalo tu len niečo vyše 200-tisíc obyvateľov a 50-tisíc vojakov. Tí dostali rozkaz brániť Breslau, ktorého centrum obtekajú zo všetkých strán ramená Odry, do posledného muža.
Obkľúčený Breslau nacisti skutočne ubránili až do kapitulácie tretej ríše 6. mája. Cena bola obrovská: 80-tisíc mŕtvych (ďalšie desiatky tisícov ľudí zomreli pri predchádzajúcej evakuácii na Západ) a úplne zničené mesto. Keď Sovieti obsadili letisko na okraji Breslau, nacisti dali zbúrať celú štvrť v historickej časti mesta, kde vybudovali provizórne letisko. Na konci obliehania bolo 70 percent mesta v troskách.
Keď do mesta 10. mája 1945 dorazila prvá poľská vládna delegácia, aby sa ujala kontroly nad Vroclavom, odrazu poľským, žilo v meste ešte asi 150-tisíc nemeckých civilistov. Tých však, rovnako ako Nemcov z ďalších miest západného Poľska alebo „získaných území“, ako sa im dodnes v Poľsku hovorí, vyhnali potom za hranice. Spolu to predstavuje 7 miliónov Nemcov, z ktorých však veľká časť utiekla na Západ už na konci vojny pred postupujúcou sovietskou armádou.
„Získané územia“ Poliaci potrebovali vyprázdniť aj preto, že do nich museli presťahovať milióny Poliakov zo „stratenej krajiny“, čiže z východnej polovice predvojnového Poľska, ktorú diktátor Stalin pripojil k Sovietskemu zväzu.
Do Vroclavu sa teda prakticky presťahovala celá poľská ľvovská univerzita, tamojšiu slávnu knižnicu a nemecké pomníky nahradili poľské pamätníky privezené zo starých „poľských“ miest ako Ľvov alebo Vilnius.

.skok do budúcnosti
Od vojny prešlo šesťdesiat rokov a Vroclav s najbližším okolím má dnes zase takmer milión obyvateľov ako pred druhou svetovou vojnou. Stredoveký stred mesta vrátane gotických kostolov a nádhernej radnice Poliaci opravili, na predmestiach však vyrástli typické nevábne komunistické sídliská. Popri Varšave a Krakove sa Vroclav stal tretím najvýznamnejším centrom kultúry a vzdelanosti – v meste je dnes okolo 120-tisíc vysokoškolských študentov, čo mu dodáva veľmi zvláštnu a milú atmosféru.
Po vstupe Poľska do Európskej únie a hospodárskom oživení Nemecka začal Vroclav konečne využívať aj svoju unikátnu polohu – stopäťdesiat kilometrov od Berlína a rovnako do Prahy. V okolí mesta vyrástli nové továrne svetových koncernov ako Siemens, LG alebo Bosch, ktoré predchádzajúcu štrnásťpercentnú nezamestnanosť zrazili na dnešné štyri percentá.
Mesto dokonca pociťuje, rovnako ako iné úspešné regióny strednej Európy, nedostatok pracovných síl. Primátor Rafal Dutkiewicz preto vyhlásil kampaň pod heslom „Vráť sa domov“, ktorá má späť do Vroclavu a do Poľska prilákať aspoň časť asi z troch miliónov Poliakov, ktorí v posledných rokoch odišli za lepším živobytím najmä do Írska a Veľkej Británie.
„Potrebujeme niečo, čo by sa pre nás stalo skokom do budúcnosti,“ hovorí Dutkiewicz, ktorý minulý rok skúšal pre Vroclav vybojovať organizovanie svetovej výstavy Expo v roku 2012. Konať sa mala na nemeckom výstavisku zo začiatku storočia, ktoré bolo preslávené v celej Európe. Nakoniec Expo získali južní Kórejci, ale radnica sa pokúša ďalej – novým cieľom je vydobyť pre mesto sídlo úniového Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) alebo aspoň jedno z jeho šiestich vedeckých centier. EIT by mal byť obdobou Massachusettského technologického inštitútu (MIT) a okrem slávy a práce pre poľských vedcov by mohol priniesť Vroclavu aj obrovské investície – celkovo sa naň má venovať celkovo 2,5 miliardy euro.
Keď ide o propagáciu, Vroclav rád pripomenie, že býval významným nemeckým mestom. „S Vroclavom je spojených desať laureátov Nobelovej ceny,“ hovorí Dutkiewicz a vôbec mu neprekáža, že všetci do jedného to boli Nemci. Aj minulosť „mesta vyhnancov“ je podľa primátora výhoda. „Sme taký taviaci kotol, niečo ako stredoeurópska Amerika,“ dodáva.
Vlastne má pravdu. Kde inde ako v strednej Európe, zopár kilometrov od nemeckých a českých hraníc, si môžete dať v gotickom dome ukrajinský boršč uvarený pravými Poliakmi z Ľvova, ktorí sú pritom tu vo Vroclave už šesťdesiat rokov doma?

Autor je redaktor Lidových novín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite