Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nebezpečná zóna Nováky

.časopis .týždeň doma

Viac ako rok po tragickom výbuchu munície vo Vojenskom opravárenskom podniku (VOP) v Novákoch, pri ktorom zahynulo osem ľudí, zavítala na hornú Nitru vláda. Premiér pritom od výbuchu ignoruje iba jedného primátora v regióne – toho z Novák.

Viac ako rok po tragickom výbuchu munície vo Vojenskom opravárenskom podniku (VOP) v Novákoch, pri ktorom zahynulo osem ľudí, zavítala na hornú Nitru vláda. Premiér pritom od výbuchu ignoruje iba jedného primátora v regióne – toho z Novák.


Odpoveď, prečo je to tak, súvisí s mentálnym vybavením Roberta Fica, ktorý neznesie kritiku, ani oprávnenú. Spôsob, akým ignoruje primátora Novák Dušana Šimku, ktorý sa opakovane a neúspešne domáha stretnutia s ním, pretože v regióne podľa neho treba riešiť pretrvávajúce vážne bezpečnostné riziká, nemôže mať iné vysvetlenie, ako to, že Šimka o svojom sklamaní hovorí verejne. Pritom už 4. marca 2007, teda dva dni po výbuchu, Fico v STV povedal: „Budem určite hovoriť s pánom primátorom mesta Novák.“ Nestalo sa tak. Dodnes.
V tomto regióne, jednom z najpriemyselnejších a kedysi aj najznečistenejších na Slovensku, sa stali tri závažné priemyselné havárie. V septembri 2005 prišlo v Nováckych chemických závodoch k prvej, pri ktorej boli našťastie iba  zranení. Štyri obete si v novembri 2006 vyžiadal zával v Bani Nováky a osem spomínaný výbuch munície vo VOP.

.tri požiadavky primátora
Šimka od marca 2007 opakuje smerom k vláde tie isté tri  kľúčové požiadavky. Treba dodať, že sa netýkajú iba Novák so 4,5-tisíca obyvateľov, kde je primátorom nepretržite od roku 1990, ale bezpečnosti celej hornej Nitry. Naliehavo žiada vybudovanie štvorprúdovej rýchlostnej komunikácie R2 smerom na Trenčín, zriadenie stanice rýchlej lekárskej pomoci v Novákoch (najbližšia je v trinásť kilometrov vzdialenom Nitrianskom Rudne) a vybudovanie varovného systému, ako aj bezdrôtového rozhlasu v meste. Všetky tri Šimkove požiadavky sú pritom opodstatnené. Vláda teraz komunikáciu R2 regiónu prisľúbila.

„V prípade priemyselnej havárie sa ľudia potrebujú rýchlo presunúť do vyššie položených miest. Nechcem ani domyslieť, čo by tu nastalo pri úniku chlóru, ktorý sa drží pri zemi. Terajšie úzke cesty sa rýchlo upchajú, čo sa ukázalo aj po výbuchu vo VOP, keď jedna sanitka havarovala. Okrem toho krátko po výbuchu vypadla elektrina, takže nefungovala nielen pevná a mobilná sieť, ale zlyhal aj dômyselný systém našej mestskej televízie, ktorá je prepojená na mestský rozhlas. Ten vysiela cez amplióny, no v prípade mimoriadnej udalosti rozhlas vysiela cez mestskú televíziu, aby ľudia nemuseli otvárať okná a vystavovať sa ohrozeniu. Nedomysleli sme to, uznávam. Po výbuchu boli ľudia dvadsať minút, kým elektrina opäť nabehla, bez informácií. Preto chceme bezdrôtový rozhlas, ktorý by fungoval aj pri výpadku elektriny,“ vysvetľuje Šimka.
Primátor Šimka po výbuchu žiadal vtedajšieho ministra obrany Františka Kašického o stretnutie všetkých zložiek zasahujúcich vo VOP, na ktorom by sa vyhodnotil zásah. Ubehlo deväť mesiacov – a nič. Až na jeho opakované naliehanie sa stretnutie konalo po viac ako roku, 11. marca 2008. Zažil však ďalšie sklamanie. Prišli zástupcovia rezortu vnútra, pod ktoré patrí Civilná ochrana. Z ministerstva obrany, ktoré je jediným akcionárom VOP, sa však nezúčastnil nikto. Na tomto stretnutí žiadal Šimka spoločne so starostom Lehoty pod Vtáčnikom zástupcov vlády, aby bol vypracovaný prehľadný písomný manuál, ako konať pri mimoriadnych udalostiach. Ubehli dva mesiace – a opäť nič.

.keď sa premiér bráni útokom
Z ignorantstva niektorých členov vlády usvedčuje aj chronológia žiadostí a prosieb primátora Šimka, aby prišli na odhalenie pamätníka obetí 2. marca 2008 v parku v Novákoch. Osobne pritom už v januári na Úrade vlády žiadal, aby sa v predstihu našiel priestor na jeho stretnutie s premiérom. Nenašiel sa. Podobne nepochodil, keď doniesol do Bratislavy pozvánky pre premiéra a pre ministrov vnútra, obrany a zdravotníctva na odhalenie pamätníka. Neprišiel nikto z nich, pričom sa ospravedlnil iba minister zdravotníctva. Fico však so Šimkom predsa len komunikoval, ale nepriamo. Kritiku primátora označil za klamlivú. Primátor, ktorý po voľbách prestúpil z HZDS do Slobodného fóra, vraj podľa neho hrubo zneužíva tragédiu na úzke politické ciele. Aká je skutočnosť? Po výbuchu bol premiér iba vo VOP, nie na mestskom úrade, pričom to bola jeho jediná návšteva v Novákoch. Zrejme z obáv, aby mu jeho prístup nevytkli pozostalí obetí, ignoroval teraz v marci aj odhalenie pamätníka. Dal prednosť zdobeniu torty a natieraniu chleba počas osláv MDŽ na východe Slovenska...
Primátora, ktorý riadil krízový štáb v meste a spočiatku vysoko oceňoval záujem členov vlády o pomoc, sa dotkla aj nedávna dehonestujúca  poznámka hovorkyne Smeru Kataríny Križanovej-Rýsovej. Tá dala aktivity premiéra po výbuchu do kontrastu s „bezradne pobehujúcim primátorom“.  Šimka, ktorý pritom nechce iba kritizovať, no brániť sa musí, to označuje za nehoráznu urážku.
Vyvrcholením nepochopiteľného ignorantstva bolo nateraz výjazdové zasadnutie vlády 30. apríla v Prievidzi. Primátor Šimka dostal možnosť vystúpiť iba počas diskusie premiéra s občanmi v obradnej sieni, na rokovanie vlády ho však nepozvali – na rozdiel od primátorov Prievidze, Handlovej či Bojníc.
„O výjazdovom zasadnutí vlády som sa dozvedel iba od kolegov z Prievidze. Z Úradu vlády ma nikto nepozýval. To, že sa mám zúčastniť na stretnutí premiéra s občanmi, mi oznámil telefonicky 20 hodín predtým poslanec Národnej rady za okres Prievidza Vladimír Jánoš,“ dodáva sklamane primátor Šimka.

.hornonitriansky zázrak
V kontexte uvedeného to znie zvláštne, no horná Nitra je malebná krajina, ideálna na vychádzky a cykloturistiku. Pravda, ak sa nebojíte medveďov v tunajších lesoch. Komíny tepelnej elektrárne, areál chemickej továrne, banské veže a vojenské priestory plné munície – to všetko tvorí kolorit priemyselného údolia obklopeného (relatívne) čistou prírodou. Domáci tvrdia, že aj potoky sú dnes opäť plné priezračnej vody. Aj vzduch je lepší. Fabriky znížili imisie, takže sa už nezadusíte. No predsa to raj nie je.
Krajina je skrz-naskrz prevŕtaná. Desaťročia baníckej činnosti zanechali stopy. Zem sa prepadáva nielen v miestnej časti Laskár v Novákoch, kde zmizli cesty a chatky, nebezpečným prepadliskom je aj spodná časť vedľajšej obce Koš (áno, presne tej, kde podľa dokumentov ÚPN junák Ján Slota vykrádal obchod), ktorú museli vysťahovať. Ostal iba cintorín. Ten sa však tiež prepadáva. Miestni si zvykli, ak sa tak dá povedať. Oblasť má pred sebou skvelé perspektívy. Peter Juríček, starosta obce Sebedražie, ktorá leží, podobne ako Koš, medzi Novákmi a Prievidzou, spomína obrovský záujem o stavebné pozemky: „Ceny išli rapídne hore. Keby sme mali 50 voľných pozemkov, hneď ich predáme. Prievidžania, najmä tí mladí, sa chcú sťahovať k nám.“
Prievidza pritom bola za socializmu jedným z najzelenších miest v Československu. To je minulosť. Komunistické sídliská sú dnes zahusťované novou výstavbou, najmä hypermarketmi. Primátor Ján Bodnár (HZDS) pripomína nutnosť R2 a obchvatu mesta. Najmä vďaka susedným Bojniciam a ich zámku navštívi oblasť v lete 600-tisíc ľudí. Firma Kastor (jej šéfom je Ján Badžgoň, známy z kauzy vláčiky) vybuduje v meste zábavný park, ôsmy najväčší v Európe. Atrakciami nebudú iba bezodpadové technológie, ale aj lanovka na Bojnický zámok či náučný a poznávací chodník zameraný na históriu a dejateľov Slovenska. Žeby premiérom avizovaná výchova k vlastenectvu v instantnozábavnej forme? V Prievidzi sa okrem toho buduje priemyselný park, kde nájde prácu 1 500 ľudí, najmä v oblasti strojárstva. Už dnes pritom pri sedempercentnej miere nezamestnanosti investori narážajú na problém nedostatku pracovných síl. Ešte väčšou záhadou je však to, kto bude pracovať v Hornonitrianskych baniach, ktoré vláda podporí štedrou, viac ako stomiliónovou dotáciou. Vláda chce slovenské hnedé uhlie do slovenskej elektrárne. To znie pekne, banícke učňovské školstvo však kolabuje a slovenskí baníci pracujú na lukratívnych stavbách doma alebo v zahraničí. Paradoxne, v našom podzemí fára preto viac ako sto baníkov z Rumunska. Na hornej Nitre plánujú najímať aj baníkov z Ukrajiny.
Z útlmu baníctva sa spamätáva aj susedná Handlová. Jej primátora Rudolfa Podobu (Smer) trápi avizovaný zámer rušenia nemocníc, potešil ho však sľub vlády, že od roku 2010 sa začne stavať R2. Voči jeho mestu bol premiér štedrý aj tým, že mu poskytol 2,8 milióna korún na dobudovanie bezdrôtového rozhlasu. Zhodou okolností podobnú sumu vláda na to isté neposkytla Novákom.
„Nechcem sa k tomu vyjadrovať,“ odpovedali vyhýbavo primátori Prievidze i Handlovej na otázku .týždňa, či súhlasia s tým, že ich kolega z Novák nebol prizvaný na zasadnutie vlády.

.tragédia či plánovaná vražda?
 Spálená krajina, stĺp ohnivej žiary do výšky 50 metrov a tlaková vlna, ktorá v širokom okolí porozbíjala okná a poškodila stavby: také boli bezprostredné následky dvoch po sebe nasledujúcich výbuchov vo VOP. Delaboračná hala na ploche 100 x 100 metrov, kde sa rozoberala munícia, zmizla. Ostal po nej kráter, dnes už zasypaný. Záchranár z Nitrianskeho Rudna Štefan Svitok, ktorý bol na mieste ako prvý lekár, potvrdil, že nič podobné v živote nevidel. Tí, ktorí sa nachádzali v epicentre, zmizli bez stopy. Živého človeka našiel v najbližšej vzdialenosti 100 metrov od epicentra. Mnohých zranili priečky budov vytrhnuté tlakovou vlnou. Desivá je predstava, že keby k explózii prišlo o pár hodín skôr, vo VOP by bolo o 200 až 250 ľudí viac.
Jednou z ôsmich obetí bola aj manželka Jozefa Kováča. Pracovala v delaboračnej hale tri roky. Spoločne s ďalšími pozostalými podal Kováč vlani v lete trestné oznámenie na štyroch bývalých manažérov. Jozef Berák, Eduard Baluch, Ján Lauro, Ján Lasáb a jeden bezpečnostný technik sú obvinení z prečinu všeobecného ohrozenia. Stíhajú ich na slobode, pričom im hrozí maximálne 10-ročný trest. Jozef Kováč to považuje za výsmech spravodlivosti. Dal by im doživotie, v lepšom prípade.
„Keby to záležalo na mne, všetkých by som postavil k múru. Nebola to tragédia, ale plánovaná vražda. Vo VOP dochádzalo k dlhodobému hrubému porušovaniu bezpečnostných predpisov pri nakladaní s muníciou, o ktorom vedenie vedelo, no ignorovalo ho,“  hovorí Kováč a pokračuje: „Hlavnou príčinou tragédie bolo to, že trištvrte roka predtým zakázal obvodný úrad životného prostredia podniku vyvážať zvyšky delaborovanej munície do súkromnej spaľovne do lesa, pretože pri spaľovaní vznikal hustý čierny dym. Manažéri VOP nezabezpečili náhradné spaľovanie povedzme v Lešti pri Zvolene, ale začali to skladovať na nádvorí vedľa delaboračnej haly. Išlo o 40 ton munície! Takisto v miestnostiach, ktoré mali slúžiť ako bežné sklady pracovných pomôcok, sa nachádzala ďalšia nerozobratá munícia. Zamestnanci boli doslova od hlavy po päty obložení muníciou.“
Podľa Kováča bývalý obchodný riaditeľ a šedá eminencia VOP Baluch zháňal po Európe pre podnik aj nanajvýš rizikové zákazky. „Máme informácie, že to, čo nechceli rozoberať v okolitých štátoch EÚ, pretože k munícii nebola žiadna dokumentácia, a tak nebolo známe, ako sa bude správať pri delaborácii, doviezli sem do Novák. Baluch to za obrovské odmeny vzal s tým, že jeho podriadení to urobia,“ dodáva s hnevom Kováč.

.obnovia špeciálnu výrobu
„Dal som si urobiť právny audit nevýhodných zmlúv uzavretých bývalým vedením v rokoch 2005 až 2005, ktoré s nami škaredo zamávali. Vyplynulo z neho, že VOP mal výroby, na ktorých prerábal. Zmluvy boli výhodné, nie však pre podnik. Ak ich chceme rušiť, plynú z nich pre nás penále a sankcie. Žaloby? Tie som na bývalý manažment zatiaľ nedal,“ hovorí Peter Trgiňa, strojný inžinier a bývalý spolužiak ministra vnútra Kaliňáka, ktorý od vlaňajšieho leta šéfuje VOP. Chce z neho urobiť moderný podnik s vysokou mierou automatizácie, ktorá zníži riziko tragédií na minimum. Ako hovorí, na nulu sa riziko znížiť nedá. Rád by v budúcnosti zhodnotil najmä know-how, mnohé priemyselné vzory a patenty, ktoré má VOP registrované.
Po výbuchu bolo prvoradé zachovať zamestnanosť, aby podnik s takmer 400 zamestnancami neskolaboval. Odstraňovali sa priame následky. Budovy, ktoré nešlo zachrániť, sa zbúrali, tie ostatné sa rekonštruujú. Dodnes trvajú pyroasanačné práce, pričom sa čistí – ručne metličkou a hrabličkami, centimeter po centimetri – priestor od hlavnej haly po les. Ešte stále sú niektoré miesta neprístupné.
To hlavné, čo zaujíma obyvateľov v okolí, je otázka, či a kedy sa obnoví vo VOP špeciálna výroba s pyrotechnikou. Podnik transformovaný na civilnú akciovú spoločnosť sa už neriadi vojenskými predpismi, ktoré sú oveľa benevolentnejšie (umožňujú využívať inštitút voľnej skládky, mať muníciu za plotom a pod.), ale prísnejšími civilnými. Vlastníkom VOP je aj naďalej rezort obrany, ktorý žiada, aby sa tu z ostrej munície robila cvičná (prelaborácia).
„V súčasnosti schvaľujeme podľa banského zákona banským úradom sklady, manipuláciu a prevádzku na prípadné obnovenie špeciálnej výroby,“ vraví Trgiňa a dodáva: „Je to záležitosť najbližších mesiacov. Delaborácie, na ktoré sa vzťahujú najprísnejšie predpisy, sa tento rok ešte asi neobnovia.“
Vo VOP, ktorý je stále nočnou morou hornej Nitry, dnes pracuje 250 ľudí. Kľúčové pre bezpečnosť regiónu bude plánované obnovenie najnáročnejšej špeciálnej výroby. Najmä od nového manažmentu závisí, či a ako presvedčí tunajších ľudí žijúcich v permanentnom ohrození, že riziko zopakovania tragédie je minimálne.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite