Ani o polnoci z piatku na sobotu, teda v čase uzávierky .týždňa, nebolo jasné, či sa lídri štátov EÚ na bruselskom summite dohodnú na podstate vynovenej euroústavy.
Dva dni tuhých rokovaní vyvrcholili bezprecedentnou vyhrážkou Nemcov, že ak sa Poliaci nepodvolia, zorganizuje sa finálna medzivládna konferencia aj bez ich súhlasu. Vášnivý konflikt musel najviac zaskočiť nášho premiéra Roberta Fica. Toho totiž téma euroústavy, ktorá by v pôvodnom návrhu Slovensko pomaly menila na europrovinciu, očividne nudí. Tak sa správal pred summitom, keď naň išiel úplne odovzdane, ale aj na summite, kde hovoril, že je z toľkých rokovaní frustrovaný.
Ficovi však jeho prístup netreba veľmi vyčítať – je verným zrkadlom slovenskej malosti. Všetky politické strany aj politológovia pokladajú za samozrejmosť, že malé Slovensko pri veľkých témach EÚ nemá prečo vyskakovať. Pritom nemecká kancelárka Angela Merkel, ktorá viedla rokovania, hovorila medzi štyrmi očami najviac s Poliakom Kaczynským, s Britom Blairom – a s Čechom Topolánkom a Holanďanom Balkenendem. Kým Slováci „proeurópsky“ mlčali, všetci títo žiadali aspoň v niektorých bodoch revíziu euroústavy.
Mimochodom, tu sa celé absurdné divadielko začína – oGiscardovej euroústave by za normálnych okolností už ani nemala byť reč, keďže ju Francúzi a Holanďania v referende odmietli. Nemeckí, talianski či francúzski politici si však dali za úlohu zachrániť z nej, čo sa dá. Azdá sa, že sa im to v princípe podarí. Poľské povstanie za trochu väčšiu silu ich krajiny v orgánoch EÚ je len vedľajším bojovým frontom, ktorý m si bratia Kaczynskí kupujú sympatie Poliakov – je to predsa téma, ktorej sa dá rozumieť viac než nejakej klauzule flexibility. Poliaci však nevystihli podstatu veci. Euroústava presúva moc zo štátov na orgány EÚ v ďalších troch desiatkach oblastí a obsahuje právne mechanizmy, v ktorých je ďalší presun kompetencií priam naprogramovaný. Spor o váhu hlasov je druhoradý už aj preto, že nariadenia a smernice sa v Radách ministrov zväčša prijímajú bez hlasovania. Ale v poriadku, Poliaci sa vedia aspoň za niečo rozhorieť. Bližšie než Poliaci mali k podstate veci Briti na čele s Tonym Blairom, ktorý navrhoval vyňať z novej zmluvy Chartu základných práv. Tá totiž okrem celkom samozrejmých práv obsahuje aj všelijaké sociálne nároky (aj preto ju podporujú európski odborári). Briti sa boja toho, že by im jej uplatňovanie rozvrátilo pracovné právo. Pod lupou je však aj Blairov zápas trochu zbytočný: na ešte stále nezáväznú hartu sa už odvolávajú rozsudky Európskeho sociálneho dvora a Európska komisia si uložila, že sa pri návrhoch noriem bude správať tak, akoby už socialistická Charta platila. Čistý chaos. Upravovaná euroústava ho s prispením mlčanlivého Fica a hádajúceho sa zvyšku len posilňuje.
.martin Hanus
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.