Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Excentrické rozprávanie

.časopis .literatúra

Košaté rozprávanie, ktoré sa všelijako zauzľuje, uhýba z

Košaté rozprávanie, ktoré sa všelijako zauzľuje, uhýba z nezaujímavo priamej cesty, popretkávané úvahami o jazyku a o ruskej literatúre 19. storočia. Intelektuálna nuda? Nie. Fascinujúci, vtipný román, ktorý je radosť čítať.

„Vo filológii, ako vede o jazyku a literatúre, je, bratia moji, všetko,“ nadšene presviedča svojich poslucháčov a popri nich aj nás, čitateľov, človek menom Viktor Pavlovič Bochňa. Chudák Bochňa, študent excentrickej, teda mimo centra umiestnenej a excentrickými „týpkami“ zaľudnenej univerzity sa zamiloval do 27-ročnej ruskej krásavice, odbornej asistentky Márie Petrovny Goločnikovovej a „načisto sa poruštil – v styku s vybranými spoločníkmi začal používať popri krstnom mene i otcovské meno.“ Okrem toho, alebo aj práve preto (pre tú novoobjavenú ruskosť) svojim o 12 rokov mladším spolužiakom či chcú, alebo nechcú rozpráva to, čo prežil, pričom to pretkáva rozľahlými esejami o podstate jazyka a literatúry. A aby toho nebolo dosť, text románu ešte zahusťuje sám autor, skrytý za rozprávanie komentujúcim rozprávačom.

To (spolu s totálne neatraktívnou čiernou obálkou kričiacou „Nekúp si ma!“) hádam na  odstrašenie potenciálneho čitateľa aj postačí. Veď  kto má dnes chuť čítať nie veľmi dobrodružné rozprávanie, pri ktorom človek ľahko stratí perspektívu a zabúda, kto práve rozpráva, komu a prečo? Samozrejme, nikto. No Excentrickú knihu Stanislava Rakúsa môže a mal by čítať každý, kto má rád slová, vety, literatúru a zamotané príbehy, ktoré  ju tvoria. Lebo je to kniha napísaná s múdrosťou a láskavým sarkazmom, plná humoru a najmä plná literárnej krásy. Stanislav Rakús (osobne aj vo svojich textoch) rozpráva tak, že mu nemožno nevisieť na perách. Bizarné príbehy z vlastného života (a v Excentrickej univerzite ich je nemálo) sa radia do asociatívnych reťazcov, s častými odbočkami do literárnej teórie.
Excentrická univerzita voľne nadväzuje na predchádzajúce dve (rovnako dobré) Rakúsove knihy Temporálne poznámky a Nenapísaný román. Je to však román so všetkými atribútmi samostatnosti. Má svojich vlastných hrdinov, svoj vlastný, mierne vyšinutý svet excentrickej (rovno povedzme: prešovskej) univerzity, svoj vlastný čechovovsko-turgenevovský jazyk. Na predchádzajúce autorove knihy sa však podobá v tom, že sa v nej neskrýva príbeh, ktorý čitateľ  zhltne, ale kulinársky zázrak, na ktorom si dlho pochutnáva (a na konci má chuť začať znova od začiatku).
To všetko preto, že Stanislav Rakús je múdry človek a mimoriadny spisovateľ. Svoje teoretické znalosti nestavia na obdiv, nepotrebuje nám dokázať, aký je sofistikovaný intelektuál a čo všetko už v živote prečítal. A pritom sa na Excentrickej univerzite človek o literatúre naučí viac ako na tej „normálnej“. Autor mu navyše pridá ešte aj nevšedný zážitok z čítania. Teoretik – spisovateľ. Beletrizujúci teoretik. „Označenie beletrizujúci teoretik“, zareagoval na moju poznámku Valentín Nikolajevič, „netreba chápať ako čosi apriórne znevažujúce, lebo aj v tomto prípade je rozhodujúca prirodzenosť...“ Presne tak. Rozhodujúca je prirodzenosť. Prirodzenosť rozprávania, ktorému človek – akokoľvek bizarné by bolo – jednoducho uverí.  A ešte humor. Ten cítiť za každým odsekom knihy. Nie bujarý smiech, skôr jemný úsmev. Usmieva sa nad intelektuálnymi úvahami svojich postáv, a tak trochu aj nad samotnou literárnou vedou a nad (nielen) ruskou literatúrou.
Excentrická univerzita je knihou, akú vie na Slovensku v súčasnosti napísať len niekoľko málo autorov. Veľká literatúra, ktorá cestou do hĺbok nestratila príťažlivosť a krásu.

Stanislav Rakús: Excentrická univerzita, KK Bagala, 2008.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite