Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Hudobné recenzie

.časopis .hudba

FRANK WINTER
HOW TO BE ALONE
LAVAGANCE

Nie je to chyba v titulku. Skupina Lavagance skutočne vydala album Frankovi Winterovi. Za týmto pseudonymom žije anglický fotograf a pesničkár Andy Hillard. Býva v Bratislave a patrí do veľkej „rodiny“, ktorá sa vytvorila okolo kaviarne Next Apache. Andy tu začal hrávať a rýchlo sa k nemu pridali ďalší „apači“: medzi nimi členovia skupiny Lavagance Marek Gregor, Marek Rakovický a Vincent Šušol, ale aj Ajdži Sabo a hráč na banje, na Slovensku známy ako Shooty. How to be alone je album s pesničkami, ktoré by sa mali stať (alternatívnymi) hitmi. Andyho ležérny spev má aj napriek menším problémom s intonáciou neformálnu vrúcnosť, prosté aranžmány hovoria o vkuse a nadhľade muzikantov, atmosféra nahrávky zase o cite Mareka Rakovického, ktorý album mixoval a produkoval. Zostať sám s týmto albumom je celkom príjemné.

.juraj Kušnierik


VAN MORRISON
KEEP IT SIMPLE
UNIVERSAL

Hudba má mnoho podôb. Je taká, ktorá ide s dobou, a ak nestíha, nemá šancu (nedostatok obsahu by bol možno odpustiteľnejším prečinom než absencia štýlu). Sú však aj speváci a skupiny, u ktorých je vybočenie z vyjazdených koľají skôr ohrozením cenného statu quo. Veď čo iné, než osobná charizma a presvedčivý feeling by ešte mohlo pripomenúť časy Astral Weeks, keď si mladý, takmer neznámy Van Morrison trhal z tela kusy mäsa a uvádzal poslucháčov do stavu katarzie!? Jeho tridsiaty piaty album je pohodovou hostinou – sledom viacerých chodov, z ktorých každý je navarený podľa overeného receptu. Sám Morrison je dnes už skôr rozprávačom príbehov a možno ani sám nevie, ktoré naozaj zažil a ktoré do seba nasal zo zbierky starých otcových platní s tradičnou americkou hudbou – gospel, country, ale hlavne blues tu cítiť viac než inokedy.

.martin Chrobák


ELBOW
THE SELDOM SEEN KID
FICTION RECORDS

Manchesterskí Elbow sú na scéne vyše desiatich rokov, dnes už sú to ockovia, ich muzika vyzrela, no od obligátnej clivosti sa veľmi neposunula. Zaujali hlavne debutovým albumom Asleep In The Back z roku 2001, na ktorom naplno predostreli svoj melancholický sound. Pre morbídnosť textu (Newborn) si od BBC vyslúžili zákaz – výborná reklama. Štvrté CD The Seldom Seen Kid prichádza tri roky po poslednej, politicky zafarbenej platni The Leaders Of The Free World a vyznačuje sa pokojne plynúcimi harmóniami. Veľkou výnimkou je rockovo ostrý singel Grounds For Divorce. V piesni The Fix sa k frontmanovi Guyovi Garveyovi pridáva pesničkár Richard Hawley, aby vznikol prvý duet v diskografii tejto kapely. Friend Of Ours je sentimentálna spomienka na priateľa Bryana Glancyho, ktorý zomrel minulý rok. Platňu vydáva obnovený nezávislý britský label Fiction.

.matej Lauko


BOHEMIA
ZRNKO PÍSKU
SUPRAPHON

V skupine Bohemia sa v druhej polovici 70. rokov zišla etablovaná i nastupujúca elita českého artrocku a džezrocku. Z legendárneho Flamenga tu zakotvili Kubík a Kulhánek, z Blue Effectu prišiel Semelka a k slovu sa tu prihlásili talenty ako Pavlíček, Trnavský alebo Kocáb. Jediný album skupiny Zrnko písku z roku 1978 s ambicióznymi textami Pavla Vrbu predstavuje dobový, typicky stredoeurópsky vokálno-inštrumentálny, art-džez-rockový hybrid, patriaci medzi pamätné opusy, ktorých reedíciu na CD možno v dnešnej pragmatickej dobe považovať skoro za zázrak. Ide totiž o „pamiatku“, ktorá má svoje čaro, ale aj úskalia (Semelka znie v džezrockovom kontexte občas trochu cudzorodo) a nižší aktuálny potenciál. Napriek tomu ide stále o zaujímavú a hráčsky podkutú nahrávku, vzácnu aj preto, že vychádza rozšírene so šiestimi singlovými bonusmi.

.augustín Rebro


CHARLES LLOYD QUARTET
RABO DE NUBE
ECM RECORDS/DIVYD

Čerstvý sedemdesiatnik Charles Lloyd patrí popri Sonnym Rollinsovi a Ornettovi Colemanovi k posledným aktívnym pionierom éry „veľkého džezu“. Jeho výnimočné melodické cítenie a rytmicky „strapaté“ frázovanie z neho spravili koncom 60. rokov „čierneho koňa“ kvetinového hnutia, ktorý sa delil o festivalové pódiá s Janis Joplin či Grateful Dead. Po smrti verného spoluhráča Billyho Higginsa pred niekoľkými rokmi sa Lloyd podľa osvedčeného receptu obklopil dravými talentovanými hudobníkmi vo veku svojich vnukov. Koncertný záznam z Bazileja dokazuje vrcholnú formu vitálneho deduška, ktorý sa necháva vybičovať (z)dravou drzosťou bezkonkurenčných mladíkov vedených neuveriteľne flexibilným klaviristom Jasonom Moranom, aby si ich potom v lyrických pasážach úplne podmanil intenzitou svojho prejavu. Obrovský rešpekt pred touto muzikou! 

.peter Motyčka

TILES
FLY PAPER
INSIDEOUT/SPV

„Je to niečo medzi Rush, Jethro Tull, Queensryche a Iron Maiden. Sme trochu temní a zadumaní, občas náladoví.“ Hovorí sa, že umelci sú najhoršími kritikmi svojho diela, ale gitaristovi Chrisovi Herinovi sa podarilo vystihnúť hudbu kapely Tiles celkom presne. Štvorica z Detroitu je na jeden zo svojich vzorov, legendárnych kanadských progrockerov Rush, napojená aj prostredníctvom producenta Terryho Browna. V porovnaní s preprodukovanými albumami mnohých podobných kapiel na piatom albume Tiles príjemne prekvapí práve produkcia: Fly Paper má priamočiary, „prírodný“ zvuk. Nekazia ho ani hostia, medzi ktorými je gitarista Alex Lifeson z Rush či kanadská speváčka Alannah Myles (pamätníci si spomenú na jej veľký hit Black Velvet). Na klávesy si dokonca zahral výtvarník Hugh Syme, autor obalov pre Rush, Whitesnake, Megadeth alebo Aerosmith.

.vladislav Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite