Od čias druhej série Nemocnice na kraji mesta (časti 14 – 20) a Mestečka Twin Peaks neprikovala autora týchto riadkov do televízneho kresla žiadna iná séria.
Prekvapivo sa to nepodarilo žiadnemu zahraničnému dielku, ale slovenskému, a rovno kriminálnemu seriálu Mesto tieňov. Za posledné dva roky sa na Slovensku so seriálmi akoby roztrhlo vrece – od podpásových sitkomov po nekonečné série, z ktorých sa plným prúdom valí lepkavý med. Mesto tieňov, ktoré pre televíziu Markíza vyrába produkčná spoločnosť DNA production, možno nie je úplne dokonalé, ale svojich domácich konkurentov určite rádovo presahuje.
Reálne prostredie súčasnej Bratislavy, civilný herecký prejav hlavných predstaviteľov, scenár, pri ktorom nemáte pocit, že po vás lezú slimáky, tváre, ktoré na človeka nelezú z každého novinového stánku – všetko je nastavené práve tak, aby sa tomuto (zatiaľ) desaťdielnemu seriálu dalo bez väčších ťažkostí uveriť. Možno je to preto, že sa tvorby neujala sama televízia, ale spoločnosť, ktorá má za sebou už niekoľko úspešných dokumentárnych seriálov ako Najväčšie kriminálne prípady, Najväčšie tragédie Slovenska alebo 112. Tvorcovia priznávajú, že jednotlivé diely sú inšpirované skutočnými zločinmi a že ich konzultovali so súdnymi znalcami a právnikmi. Je to vidno – v jednotlivých častiach sa riešia skôr tie zločiny ako vzťahy medzi hlavnými postavami. Snaha sa cení, aj keď treba priznať, že viac divákov stále baví v piatok večer sledovať, akí sme boli v paneláku.
Prekvapivo sa to nepodarilo žiadnemu zahraničnému dielku, ale slovenskému, a rovno kriminálnemu seriálu Mesto tieňov. Za posledné dva roky sa na Slovensku so seriálmi akoby roztrhlo vrece – od podpásových sitkomov po nekonečné série, z ktorých sa plným prúdom valí lepkavý med. Mesto tieňov, ktoré pre televíziu Markíza vyrába produkčná spoločnosť DNA production, možno nie je úplne dokonalé, ale svojich domácich konkurentov určite rádovo presahuje.
Reálne prostredie súčasnej Bratislavy, civilný herecký prejav hlavných predstaviteľov, scenár, pri ktorom nemáte pocit, že po vás lezú slimáky, tváre, ktoré na človeka nelezú z každého novinového stánku – všetko je nastavené práve tak, aby sa tomuto (zatiaľ) desaťdielnemu seriálu dalo bez väčších ťažkostí uveriť. Možno je to preto, že sa tvorby neujala sama televízia, ale spoločnosť, ktorá má za sebou už niekoľko úspešných dokumentárnych seriálov ako Najväčšie kriminálne prípady, Najväčšie tragédie Slovenska alebo 112. Tvorcovia priznávajú, že jednotlivé diely sú inšpirované skutočnými zločinmi a že ich konzultovali so súdnymi znalcami a právnikmi. Je to vidno – v jednotlivých častiach sa riešia skôr tie zločiny ako vzťahy medzi hlavnými postavami. Snaha sa cení, aj keď treba priznať, že viac divákov stále baví v piatok večer sledovať, akí sme boli v paneláku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.