Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Peniaze, robota, nepokoj

.juraj Olejník .časopis .hudba

Tak znejú mená troch pätín súčasnej zostavy Einstürzende Neubauten – už dvadsaťosem rokov jedného zo symbolov industriálnej hudby.

Tak znejú mená troch pätín súčasnej zostavy Einstürzende Neubauten – už dvadsaťosem rokov jedného zo symbolov industriálnej hudby.


„Peniaze“ z titulku predstavuje Blixa Bargeld (vlastným menom Christian Emmerich), výrazná tvár berlínskych novátorov, „nepokoj“ Andrew Chudy, známy ako N. U. Unruh, a „robota“ patrí od narodenia Jochenovi Arbeitovi. Zostavu Einstürzende Neubauten, tak ako ju poznáme od roku 1996, dopĺňa Rudolf Moser, hudobný mozog skupiny Alexander Hacke a koncertný hráč na klávesoch so „sviatočným“ menom Ash Wednesday (Popolcová streda). Prví dvaja menovaní položili základný kameň spolku v roku 1980. „Rúcajúce sa novostavby“ vyrástli na základoch dadaistického hnutia „geniálnych diletantov“, vzťah k dada sa s kapelou nesie až dodnes – bláznivá skladba Let’s Do it a Dada patrí k vrcholom vynikajúceho aktuálneho albumu, príznačne nazvaného „všetko opäť otvorené“, Alles Wieder Offen.

.náhradník Kylie Minogue
Novodobá éra Einstürzende Neubauten sa začína v druhej polovici 90. rokov opäť vtipne nazvanou nahrávkou Ende Neu. Blixa Bargeld v tom čase pôsobí už trinásť rokov ako gitarista v The Bad Seeds Nicka Cavea a publikum jeho koncertov baví speváckym záskokom za Kylie Minogue v obrovskom hite Where The Wild Roses Grow. Na Ende Neu a nasledujúcich albumoch sa Einstürzende Neubauten definitívne vymaňujú zo škatuľky undergroundovej skupiny a zvýrazňujú svoju najväčšiu prednosť – schopnosť využiť netradičný nástrojový park na ozvučenie v podstate „normálnych“ piesní. Kým počiatky skupiny sa niesli na vlne zvukového (a hlukového) experimentovania a albumy Haus der Lüge a Tabula Rasa boli akýmsi procesom prechodu a konsolidácie, v poslednom desaťročí sa Einstürzende Neubauten poslucháča nesnažia šokovať, ale fascinovať.

Hudba Einstürzende Neubauten je totiž mimoriadne vizuálna. Jediným nástrojom využívaným klasickým spôsobom je – ak si odmyslíme Bargeldov typický nosový spev – basgitara Alexandra Hackeho. Pódiu na ich koncertoch dominujú perkusionistické súpravy N. U. Unruha a Rudiho Mosera. Kým druhý menovaný sedí v podstate za klasickou súpravou bicích (až na druhý pohľad vidno, že na mieste basového bubna je obitá kovová truhlica, činely sú vyfrézované kusy plechu a po Moserovej pravici visí dlhá kovová struna), Unruh zaujíma pozíciu majstra, ktorý stojí za stolom v svojej dielni a tvorí ozajstný, i keď prešpekulovaný hluk.
Množstvo nástrojov plní funkciu jemných doplnkov aranží, ktorých rola sa len ťažko vychutnáva zo štúdiových nahrávok. Moser a Unruh hrali počas dvoch hodín koncertu vo viedenskej Arene okrem iného na súpravu inštalatérskych trúbok (nádherný zamatový zvuk), sklenenú vázu (tiché basové ťapkanie), turbínu (smutné tiché vrčanie v skladbe Nagorny Karabach) či vŕtačku (rinčavý zvuk pri dotyku s kovovou klietkou). Svojich pár minút slávy si užila stará gramofónová platňa (takmer nebadané syčanie), dámska erotická pomôcka (zaujímavo rozvibrovala strunové nástroje) či rozladené tranzistorové rádio (šum v pozadí). Jemná zvuková slučka zmixovaná z motívu odohratého na ukulele pôsobila v piesni Ich warte až nepatrične tradične.

.hra podľa kariet
Roky na scéne, množstvo žánrovo pestrých bočných projektov a bohaté skúsenosti s divadelnou hudbou či divadlom samým sa pod hlavičkou Einstürzende Neubauten premenili na balansovanie na hrane medzi „obyčajnou hudbou“ a komplexným performance. V žiadnom prípade neskĺzavajú do samoúčelnosti. Dôraz viedenského vystúpenia spočíval na posledných troch albumoch doby po roku 2000, prepojených nielen graficky podobným obalom, ale i pesničkovosťou obsahu. Skladby ako Sabrina, Heaven Is Of Honey a Die Befindlichkeit des Landes z „tichej“ dosky Silence Is Sexy sa dajú označiť dokonca za nežné, kontrastujúce s rytmicky bohatými piesňami z AllesWieder Offen. V porovnaní s minulým, spomienkovým turné k štvrťstoročnici skupiny ubudlo improvizovaných a „historických“ pasáží – kreativitu v tomto smere Einstürzende Neubauten naplno ukázali až počas druhej prídavkovej časti, keď hrali podľa kariet rozdaných hudobníkom.
Pri pohľade na bosého Bargelda v obleku a charizmu jeho skupiny sa ťažko čudovať kultovému statusu, ktorému sa tešia už takmer tri desiatky rokov. Podobne ako King Crimson aj Einstürzende Neubauten v poslednom čase upevňujú puto s priaznivcami najmä pomocou internetu a všetky aktivity sústreďujú do vlastných rúk. Publikum na nahrávaní výročného DVD Palast der Republik bolo vybraté z členov fanklubu a diváci sa do koncertu aktívne spevácky zapájali. A aj na bežnom vystúpení Einstürzende Neubauten si môžete odniesť domov napálené CD s jeho záznamom už pár minút po jeho konci. Album Alles Wieder Offen znamenal dokonca odchod z bezpečného zázemia veľkého vydavateľského domu (krok, ktorý vyskúšali v uplynulých mesiacoch aj Radiohead a Nine Inch Nails) a proces jeho prípravy bol po kúskoch odhaľovaný – ako inak – na blogu. Samozrejme, „podporovatelia“ skupiny získali po zaplatení členského príspevku exkluzívnu dvojdiskovú edíciu a ešte čosi navyše.
Vynaliezavosť a tvorivosť sú stále hlavnými znakmi tvorby Einstürzende Neubauten. Je istým spôsobom paradoxné, že šesť pánov v rokoch dokáže vypredať haly búchaním do predmetov zo skládky. Možno je to tým, že ich hudba je takmer univerzálnym soundtrackom ku kulise životov obyčajných ľudí – vtiahnutých do víru technickej revolúcie, obklopených hlukom áut a strojov a tonami odpadkov. Einstürzende Neubauten úspešne poľudšťujú to, čo nezriedka považujeme za obťažujúce.

Autor je prispievateľ www.metalopolis.net

Einstürzende Neubauten – Viedeň, Arena, 18. 4. 2008
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite