Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nedocenená hodnota hodnoty

.časopis .týždeň v ekonomike

Považujeme za samozrejmé, že každá vec okolo nás má svoju hodnotu. Auto, byt, a dokonca život poisťujeme na konkrétnu sumu, o ktorej predpokladáme, že približne odráža ich objektívnu hodnotu.

Považujeme za samozrejmé, že každá vec okolo nás má svoju hodnotu. Auto, byt, a dokonca život poisťujeme na konkrétnu sumu, o ktorej predpokladáme, že približne odráža ich objektívnu hodnotu.


Odkedy sa ľudia stali ľuďmi, aktívne ovplyvňujú svet svojím konaním. Na dosiahnutie svojich cieľov používajú najrôznejšie nástroje a prostriedky. Pravdaže, cesta od pravekého lovu mamuta po dnešný nákup v hypermarkete je poriadne dlhá. No po celý ten čas, od úsvitu dejín až po najnovšie otrasy na finančných trhoch, sa naše rozhodovanie riadi rovnakým princípom. A to – aby budúcnosť, ovplyvnená konaním, bola pre nás prijateľnejšia.

.ciele a prostriedky
Medzi tým, čo chceme dosiahnuť, a tým, čo na to používame, teda medzi cieľmi a prostriedkami, existuje súvislosť. Na prostriedky celkom prirodzene prenášame význam, ktorý zodpovedá vytýčeným cieľom. Čím viac nám napríklad záleží na možnosti dopraviť sa kamkoľvek, tým viac si ceníme auto ako prostriedok na dosiahnutie tohto cieľa. Ak nás však okolnosti pripútajú na jedno miesto, auto ako prostriedok pohybu svoju dôležitosť stráca.
Väčšina z nás nemá v živote jediný cieľ, ale skôr prepletenú džungľu cieľov, ktoré bývajú rôzne závislé, niektoré podstatnejšie než iné, a mnohé sa vzájomne vylučujú. Podobne, obmedzené prostriedky, ktoré máme k dispozícii, môžu byť použité na uspokojenie viacerých rôznych potrieb. Pri rozhodovaní, čo konkrétne spravíme, sme potom nútení voliť.

.vyber si, ktoré chceš
Proces voľby spôsobuje, že si zoraďujeme ciele aj prostriedky do pomyselných tabuliek preferencií. Ciele od životne dôležitých po takmer bezvýznamné, prostriedky od optimálnych po núdzové riešenia. Už malé dieťa, keď nemôže dostať čokoládu, vie celkom presne, že ako ďalšie si prosí lízatko, a ak tie práve došli, aj cukrík bude lepší než nič. Ak máme príležitosť uspokojiť niekoľko menej významných cieľov naraz, ich „koalícia“ môže dostať prednosť pred cieľmi, ktoré by inak mali navrch. Alebo rozhodnutie šetriť prostriedky môže ustúpiť v momente, keď obľúbenú vec zbadáme s výraznou zľavou.

Sústavné porovnávanie je nutným predpokladom na následné konanie. Vyberáme si zo všetkých možností jednu, tú, ktorá sa v rebríčku dostane najvyššie. A všimnime si: porovnávanie spoľahlivo funguje aj pre veci navzájom nesúvisiacie, a tak napríklad porovnávať jablká a hrušky je, na rozdiel od ich sčitovania, úplne v poriadku.

.bezcenná ropa?
V tejto chvíli začíname tušiť, že hodnota je pojem navýsosť subjektívny, závislý od situácie a želaní konkrétneho človeka. Učebnicovým príkladom je ropa. Vyskytuje sa na rôznych miestach Zeme milióny rokov. Ešte nedávno, povedzme pred dvesto rokmi, ak sa objavila pri kopaní studne namiesto vody, nasledovalo trpké sklamanie. Napojiť dobytok ňou nešlo a motor kolegu Diesela vtedy neexistoval. To, že rovnaká ropa je dnes hodnotená úplne inak, je dôsledkom zmeny situácie: objavili sa nové technické postupy. Len vďaka nim v nevábnej tekutine vidíme skvelý prostriedok na dosahovanie vznešených cieľov.

.nakupovanie s porozumením
Okrem neľahkej úlohy „čo“, riešime ešte ťažšiu otázku „koľko“ nakúpiť – povedzme škatúľ džúsu. Prečo vezmeme práve toľko, a nie o jednu viac, alebo naopak menej? Prečo nie všetky, keď stoja rovnako? Na tieto otázky vieme odpovedať, ak rozumieme procesu hodnotenia: každý nasledujúci kus toho istého tovaru má pre nás tým nižšiu hodnotu, čím viac ich už máme. S nakladaním do košíka končíme v momente, keď hodnota, ktorú by nám priniesol ďalší kus, je nižšia ako hodnota, ktorú pripisujeme ušetreniu peňazí potrebných na jeho kúpu.
Rovnaká je situácia, keď niečo nekúpime vôbec, „lebo je to príliš drahé“. Už prvý kus takej veci ohodnotíme nižšie, než na koľko si ceníme peniaze požadované za tovar. Peniaze samy osebe pritom nie sú dobré na nič konkrétne, sú len nástrojom a prostriedkom. Opäť teda na ne prenášame význam cieľa, ktorým je buď iná konkrétna vec, čo si chceme kúpiť, alebo je ním väčšia sloboda budúceho rozhodovania – tým väčšia, čím viac peňazí máme.

.pohyblivé nehnuteľnosti
Medzi ostro sledované položky už dlhšie patria ceny nehnuteľností. V bežnom živote je nehnuteľnosť bezkonkurenčne najdrahšia jednotlivá vec, akú stretneme. Vzhľado na jej vlastnosti, ako sú nepohyblivosť, nedeliteľnosť, vysoká cena a najmä obmedzená ponuka, je posúdenie hodnoty nehnuteľnosti problematické, a táto neistota sa odráža aj v určení ceny. Obozretné zvažovanie, samozrejmé pri bežných nákupoch, sa zrazu mení na preteky „čo kto dá“ a ceny rastú.
Už aj u nás sa nehnuteľnosti prezentujú ako výhodný spôsob investovania. Ale primárna funkcia bytu, v ktorej spočíva jeho základná hodnota, je to, že v ňom majiteľ alebo podnájomník môže bývať. Ak sa však byt vníma ako čosi, čo je neskôr možné so ziskom predať, pridáva to dodatočnú hodnotu očakávaného výnosu, čo dvíha cenu. Niektorí naozaj dosiahnu predajom nehnuteľnosti slušný zisk, a ten láka ďalších hráčov. Touto spätnou väzbou rastie tlak na zvyšovanie „investičnej“ časti cien. No kto berie byt nie ako prostriedok bývania, ale ako investíciu, by mal pamätať na jedno. Že hodnota investície môže rovnako rásť i klesať, že s investovaním je spojené riziko, a že minulé výsledky nie sú zárukou budúcich výnosov.
Totiž, keď sa v istom bode rast cien zastaví a investori nedosiahnu očakávaný zisk, hodnota nehnuteľností v ich očiach klesne. V snahe zachrániť aspoň zvyšok môže nasledovať výpredaj, a vinou spätnej väzby, tentoraz negatívnej, sa môže stratiť celá „investičná“ zložka cien.

.hodnota a cena
Kedy k tomu dôjde a ako sa ceny zmenia, závisí od subjektívneho hodnotenia veľkého množstva predávajúcich, kupujúcich a požičiavajúcich. Navyše sú to ich budúce hodnotenia, ktoré zatiaľ nepoznajú ani samotní aktéri. Nástroje na spočítanie niečoho takého asi ekonomická veda nikdy neponúkne, takže nám ostáva jedine počkať si, ako to dopadne.
Aj keď sa to nezdá, cena a hodnota sú dva rôzne pojmy. Hodnota je subjektívne vyjadrenie relatívnej dôležitosti vecí pre konkrétneho človeka. Cena je suma peňazí, za ktorú sa v danej chvíli dá zrealizovať nákup či predaj. Naučiť sa hodnotu a cenu rozlišovať a správne používať sa občas môže hodiť.

Autor pracuje v oblasti IT.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite