Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

82,3

.robert Žitňanský .časopis .týždeň v ekonomike

82,3

82,3  -miliardový ročný (!) deficit v slovenskom zdravotníctve nás podľa najnovšej štúdie Health Policy Institute (HPI) čaká už v roku 2025, ak sa nezmení súčasný systém financovania.
Je to dlhodobý odhad, ktorý nemusí byť presný – veľa premenných závisí od hospodárskej politiky, ekonomického vývoja i samotnej zdravotníckej politiky. Celkový trend však štúdia ukazuje: s financovaním zdravotníctva (najmä pri súčasnej mizernej efektívnosti) to bez vážnej zmeny bude pri starnúcej populácii veľmi zlé. Štúdia HPI Zdravie je luxus. Vieme ako ho financovať?
ponúka štyri možné prístupy, ako to riešiť. Zvýšenie poistnej sadzby pre pracujúcu populáciu by pri inak nezmenenom systéme znamenalo zvýšenie poistného do roku 2025 až na takmer 20 percent, čo je neúnosné. Zavedenie odvodovej neutrality rozšíri bázu, z ktorej sa odvody platia, čo je však technicky náročné a môže to vyvolať silný odpor tých, ktorí boli doteraz zaťažení málo alebo vôbec. Zvýšenie platby štátu za nepracujúcu populáciu by do roku 2025 vyžadovalo zdvojnásobenie dnešnej sadzby (mesačne za poistenca štátu 9 percent oproti súčasnej sadzbe 4,5 percenta z priemernej mzdy), čo však podľa autorov štúdie kladie pred politikov otázku, kde ubrať zdroje pridané zdravotníctvu? A napokon – viac súkromných zdrojov. Ale je reálne, aby do roku 2025 zaznamenali päťnásobný nárast oproti súčasnosti? Nech to dopadne akokoľvek, stále tu bude ešte jedna otázka: ak bude peňazí dosť, ako to pocíti pacient? Lebo doteraz sa viac peňazí prejavovalo na kvalite zdravotnej starostlivosti len minimálne.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite