Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tri recenzie

.časopis .ostatné

KNIHA BRANISLAV JOBUS  AŽ NA VRCHOL EDITION RYBA, 2008
Správa z horolezeckej výpravy. Denníkový záznam človeka, ktorému sa práve plní veľký sen: zdolať horu, ktorú pred ním ešte žiadny horolezec nezdolal. Náš hrdina, rozprávač a autor Branislav Jobus sa so svojím snom zverí priateľovi Luboslavovi, s ktorým v ten istý deň prestali piť alkohol (mali na to dobré dôvody).  „Ale to neznamená, že vrcholy začnú padať z neba len tak, ako pečené holuby do huby,“ správne konštatuje Branislav. Výprava na Panenskú horu v blízkosti osady Šípkové, niekoľko kilometrov od Vrbového, je náročná. Najprv treba skontaktovať Veliteľa, čo sa s pomocou záhadnej postavy menom Kaščák podarí. Veliteľ Andrej Budislav Jobus s velením výpravy súhlasí. Nasleduje konkurz. Do užšieho výberu sa okrem Branislava a Luboslava dostane Foco, Maco, Bedli a poľský horolezec Marczin Wisniewszki. Len tesne neprejde Rakúšan Reinhold Messner. Šerpov zabezpečí Kubica. Znalci za prezývkami správne tušia vrbovskú multiorganizáciu KRIAK a s ňou spriatelené kapely Karpatské chrbáty, Chiki Liki Tu-A a Bez ladu a skladu. Až na vrchol je veselá, absurdná, no so skutočným životom totálne previazaná knižka. Je literárnym dokumentom krásneho vrbovského sveta bratov Jobusovcov. Je taká ako jej autor: autentická, rozprávková, skutočná. Škode, že kniha nemala prísnejšieho editora – ľahšie by sa čítala. Takto zostáva neohrozeným autorovým veľdielom kniha Láskavých rozprávok. Mimochodom, vrchol Panenskej hory je v nadmorskej výške 328 metrov a vrbovská výprava ho zdolala 5. apríla 2008. Predtým ju žiadny horolezec nezdolal. Naozaj.
.juraj Kušnierik

VÝSTAVA Théby: Mesto bohov a faraónov Slovenské národné múzeum
Théby síce nepatria k najstarším egyptským mestám, ale počtom pamiatok sa smelo môžu porovnávať s najznámejšími náleziskami. Spočiatku správne stredisko, ležiace asi 800 kilometrov na juh od Stredozemného mora, nadobudlo veľký význam najmä počas tzv. Prvej prechodnej doby, keď jeho vládcovia znovuzjednotili Egypt, čím sa Théby stali na obdobie asi 300 rokov (2060 – 1785 p. n. l.) hlavným mestom Strednej ríše. Túto výsadu dostali potom ešte dvakrát. Dôkazom silného postavenia tohto hornoegyptského mesta sú nielen citáty z Homérovej Iliady a z Biblie, ale aj skutočnosť, že miestny boh Amon sa stal štátnym bohom celého Egypta a v tejto pozícii vytrval až do konca dynastického obdobia. Slovenské národné múzeum pripravilo v spolupráci s pražským Náprstkovým múzeom výstavu prezentujúcu Théby prostredníctvom dvoch stoviek exponátov zo slovenských, českých a nemeckých zbierok. Medzi hlavné ťaháky expozície patrí napríklad reliéfny blok s vyobrazením Nefertiti, údajne najkrajšej ženy staroveku, pozlátená rakva nositeľa pečate Kenamona, amfory, koše či obuv, nájdená vo faraónskych hrobkách, ako aj fotografie z nálezísk. I keď výstavné priestory na bratislavskej Žižkovej sa, čo do veľkosti a nablýskanosti, nemôžu porovnávať s viedenským Hofburgom, kde sa v tomto čase koná výstava Tutanchamón a svet faraónov, nie je dôvod do nich nezájsť. Skôr ako vôňa zabalzamovaných tiel na vás dýchne sláva najstaršej starovekej ríše.
.tg

FILM Uhol pohľadu
Na summite o globálnom terorizme dôjde k atentátu na amerického prezidenta. Páchatelia po sebe zanechali minimum stôp, skúsený agent Barnes sa však nenechá zmiasť falošnými náznakmi a rozpletá nitky, vedúce (prekvapivo) k tajomnému spiknutiu. Uhol pohľadu Petea Travisa je ukážkovým príkladom filmu, v ktorom forma dominuje nad obsahom. Tvorcovia vytvárajú estetiku filmu spájaním efektných záberov, snímaných z netradičných uhlov alebo nakrúcaných ručnou kamerou. K dotvoreniu požadovaného účinku využívajú rozostrené, roztrasené, zrnité či iným spôsobom zatraktívnené zábery. Krátke zábery, neustále prerušované strihom, spolu s tuctovou filmovou hudbou vedú pozornosť diváka a nútia ho reagovať vykalkulovaným spôsobom. Príbeh vytvára niekoľko po sebe nasledujúcich sekvencií, v ktorých sa dozvedáme, akým spôsobom vnímalo udalosť zopár svedkov. Napriek tomu sa nepokúša byť úvahou o relativite „subjektívneho“ pohľadu, neschopného zachytiť celú pravdu. Jednotlivé „pohľady“ za seba tvorcovia kladú identickým spôsobom, ako epizódy televíznych seriálov. Na konci každej „epizódy“ nechajú nedopovedanú otázku, ktorú nasledujúca sekvencia zodpovie, aby mohla pred diváka predostrieť nové záhady. Príbeh predstavuje akúsi skladačku, ktorej diely sú vyberané zo skladu konvenčných, triviálnych motívov a zápletiek. Špičkový agent, ktorý túži potvrdiť svoju povesť a zároveň prekonať osobné problémy, predstavuje archetyp americkej filmovej produkcie, ostatné postavy tiež zapadajú do známych šablón. Uhol pohľadu sa stáva dokonalým predstaviteľom dominujúcej línie súčasného amerického filmu, v ktorom rafinovaná, spektakulárna forma nahrádza pútavý príbeh.
.ľuba Heinzlová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite