Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Médiá

.časopis .ostatné

MÉDIÁ Prastíte, tavarišč Zubkov!
Jednou z najbizarnejších tlačových správ, aké kedy podpísala Silvia Glendová, je určite tá, ktorou požiadala ruskú stranu o dovolenie ospravedlniť sa za správanie slovenských médií po návšteve premiéra Zubkova na Slovensku. Premiér Zubkov – ak sa k tejto správe vôbec dostal, o čom možno pochybovať – bol týmto ospravedlnením isto zaskočený. O to väčšmi, že práve ruská strana sama žiadala, aby tlačová konferencia po skončení spoločného rokovania prebiehala bez novinárskych otázok. Rusi zrejme až taký záujem o publicitu nemali. Svojich novinárov si doviezli so sebou. Slováci mohli viac špekulovať ako informovať. Napríklad ekonomický týždenník Trend musel podstatu rokovaní len dedukovať podľa zloženia ruskej delegácie. Z oficiálnych vyhlásení sa veľa dočítať nedalo.
Pointa však prišla o pár dní neskôr. Ukázalo sa totiž, že ruskí novinári, ktorí boli aj súčasťou sprievodu premiéra Zubkova, mali dôvernejšie informácie z rokovaní oboch premiérov. A tak mohli s radosťou informovať svojich čitateľov, že Robert Fico sľúbil Rusom odpredať 49 percent akcií Transpetrolu, keď sa ich Slovensku niekedy podarí odkúpiť od Yukos Finance, ktorý je v konkurze. Premiér Fico sa vyľakal a okamžite dementoval správu ruských médií, mimochodom, bol medzi nimi aj vládny denník Rossijskaja gazeta. Fico označil správu ruských médií za nepravdivú. Ospravedlní sa premiér Zubkov slovenskej vláde za údajné klamanie ruských médií?
.eva Čobejová

TLAČ AJ PULITZER SA MENÍ
Pulitzerova cena, ktorá sa tento rok urodila najmä denníku Washington Post, sa udeľuje za výkony v oblasti tlačového žurnalizmu, za literárne diela a hudobné kompozície. Tak znie definícia, tak káže tradícia. Koľko z nej sa však uchová dnes, keď tlač uvoľňuje čoraz viac „bojového poľa“ internetu? Odpoveď na túto otázku môže veľa naznačiť o ďalšom vývoji médií. A tak je sledovanie diania okolo Pulitzerovej ceny vzrušujúce – nielen preto, že jej udelenie, ako sa vyjadril administrátor výboru Sig Gissler, „mení život“. Na oznámení víťazov sa zišlo 40 ľudí, napohľad hŕstka, v skutočnosti prekvapivé množstvo – inokedy sa na čítaní mien ocenených šťastlivcov vyskytovala zhruba polovica. Medzi hosťami boli aspoň štyria blogeri s laptopmi a onlinový faktor ovplyvnil „pulitzerovku“ aj inak. Asi 20 percent súťažných materiálov zahŕňalo aj onlinovú zložku. „Myslím, že to porastie, noviny vedia čoraz lepšie integrovať onlinové prvky,“ povedal Gissler. No na otázku, či vznikne osobitná internetová kategória, Gissler povedal: „Nemáme konkrétne plány, ale starostlivo tú možnosť monitorujeme. Otázka znie, do akej miery by to bol odklon od pôvodných zámerov Pulitzerovej ceny.“ Nárast onlinového prvku však možno bude taký prudký, že osobitná kategória nebude potrebná, lebo internet bude významne prítomný v takmer všetkých kategóriách. A ešte jeden prelom – po rokoch preferovania klasickej hudby a džezu vzali hodnotitelia na milosť aj rock (aspoň jeho intelektuálnejšiu vetvu), keď cenu za „prínos k populárnej hudbe a americkej kultúre“ udelili Bobovi Dylanovi.
.marína Gálisová


MÉDIÁ Čínsky ľud vás nevíta
Téma ľudských práv v Číne a situácia v Tibete sú teraz vďaka olympiáde oveľa atraktívnejšie ako po iné roky, keď týmto správam chýbal olympijský kontext. Správy s kritickým obsahom sa, samozrejme, komunistickej vláde Číny nepáčia. Preto musí siahnuť aj po cenzúre priameho vysielania o ceste olympijskej pochodne, ktorá je spojená s najtvrdšími protestmi. Pri prenosoch z Paríža vo chvíli, keď demonštranti prerušili štafetu, Čína prerušila vysielanie CNN aj Eurosportu.
V tomto mesiaci však čínska moc začala využívať nový nástroj, ktorým sa snaží zastrašiť zahraničných novinárov, najmä z televíznej stanice CNN, amerických denníkov Wall Street Journal a USA Today, a tiež novinárov z agentúry Associated Press. Novinári z týchto médií dostali počas posledných dní množstvo výhražných listov, SMS správ a telefonátov. Autormi vyhrážok sú vraj obyčajní pobúrení Číňania. Ako sa však radoví občania Číny môžu dostať ku kontaktom novinárov z najuznávanejších médií na svete? Mohli si ich nájsť na oficiálnych stránkach ministerstva obrany. V jeho diskusných fórach sa totiž objavili kontakty na novinárov, ktorí neskôr dostali vyhrážky. Pobúreným Číňanom sa nepáčia správy západných médií, ktoré podľa nich len podnecujú povstalcov a odporcov režimu. A preto si za vzniknuté protesty zaslúžia novinári trest. Napríklad vo forme správ s textom: „Čínsky ľud vás nevíta, americkí psi. Vaše správy prekračujú fakty a postihne ich nebeská kliatba,“ alebo „jedného dňa ťa zabijem.“
.veronika Folentová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite