Stránku s takýmto názvom na internete neobjavíte. Ten totiž poskytuje záruku anonymity (a pocit beztrestnosti), takže sa aj bez takto okatej adresnosti stal eldorádom extrémistov z celého sveta. Aj zo Slovenska.
Pionierske časy tlačovín, keď si náckovia tajne písali, rozmnožovali a distribuovali svoje samizdaty, sú dávno preč. A práve globálnemu kyberpriestoru zaplnenému týmto druhom extrémizmu je venovaná tretia časť nášho seriálu.
.sloboda prejavu?
Podľa analýzy, ktorú teraz v marci vypracovala mimovládna organizácia Ľudia proti rasizmu (ĽPR) sa počas minulých rokov zvýšil nielen počet providerov, ale aj počet stránok s diskriminačným obsahom. Prostredníctvom verejných fór a chatov ovplyvňujú najmä mládež. Okrem úzko vyprofilovaných stránok neonacistických skupín sa tieto prejavy objavujú aj na všeobecných diskusných fórach a internetových stránkach etablovaných denníkov. ĽPR preto sústavne monitoruje internet a spolupracuje s políciou.
„Bez odhalenia našej identity sa nám darí získavať informácie o týchto skupinách. Ak sa doména takých stránok nachádza na Slovensku alebo v Česku, darí sa nám ich úspešne postihovať. Upozorníme providerov, že autor takého prejavu porušil ich obchodné pravidlá, v niektorých prípadoch aj Trestný zákon. Reakcia? Takmer vždy vyhovejú našej žiadosti o zálohovanie dát a následné zmazanie danej stránky,“ uvádza právnička ĽPR Jaroslava Farkašová s tým, že diskusné fóra a stránky s najtvrdším obsahom sú často sofistikovane umiestnené na amerických serveroch – kde ich však do veľkej miery chráni prvý dodatok americkej Ústavy, ktorý hovorí o slobode prejavu.
Konkrétnym príkladom webhostingu v USA je stránka donedávna silnej košickej skupiny Blood and honour Cassovia, ktorá za ňu bola aj stíhaná. Problém je však v inom: naša polícia trpí deficitom ľudí, ktorí dobre ovládajú angličtinu, analyzujú obsah stránok a dokážu sa spojiť s kolegami v zahraničí. Jediný, od roku 2006 úspešne uzavretý, je prípad občana Slovenska, ktorý „zavesil“ v Kalifornii na youtube záznamy starých koncertov kapely Juden Mord. Naša polícia sa spojila s americkou, provider obsah stiahol, meno autora oznámil a páchateľa dnes stíhajú. Predtým bolo podobných prípadov štyri až päť ročne, nijaký sa však nedotiahol do konca.
Organizácia ĽPR väčšinu týchto stránok spočiatku odhaľovala vlastným monitoringom. Vlani však sprevádzkovala na svojej stránke veľmi úspešný systém nahlasovania nenávistných prejavov na internete pre verejnosť.
.široké spektrum aktivít
„Čaute, minule som kdesi čítala o človeku menom Friedrich Nietzche. Zaujalo ma to. Neviete, kto to je?“ takýto milý výkrik po poznaní prahnúcej duše sa objavil na istej internetovej stránke, ktorá nemá tvrdý neonacistický obsah. Hneď vzápätí dievčine ktosi ozrejmil základné pojmy v instantnej forme: filozof, Nemec, prorok Zarathustra. Neobjasnil iba jednu vec – že z tohto veľkého filozofa vychádzali pri svojej rasovej koncepcii o nemeckom „nadčloveku“ nacisti.
Predchádzajúci príbeh je príznačný. Dokladá, že neonacizmus má široké spektrum prejavov; od prvoplánovej brutality až po kvázifilozofické dišputy. Český politológ Miroslav Mareš, ktorý je aj súdnym expertom na extrémizmus, upozorňuje na najnovšie trendy činnosti extrémnej pravice na internete. Za výrazný prejav vytvárania jej intelektuálneho zázemia považuje medzinárodný projekt Metapedia, čo je seriózne sa tváriaca alternatíva populárnej encyklopédie Wikipedia. V skutočnosti však rafinovanou formou propaguje ciele extrémistov. Od októbra 2007 existuje už aj jej slovenská verzia, so Štúrom na titulke.
Spektrum aktivít náckov na internete je skutočne veľmi pestré. Doslova kvitne obchod s CD a DVD, na ktorých sú záznamy vystúpení kapiel a možno si ich objednať poštou. K dispozícii na voľné sťahovanie – či už vo forme „pdf“ alebo MP3 súborov – sú aj iné materiály. Čoraz populárnejšie sú špeciálne propagandistické videá s profesionálnym strihom a dramatickou hudbou, ktoré mobilizujú na demonštrácie alebo naopak na antidemonštrácie (anti antifa). Na spomínanom youtube sa pravidelne objavujú záznamy koncertov. Náckovia aj ich odporcovia monitorujú svojich nepriateľov a uverejňujú ich menné zoznamy: dokonca s fotografiami a telefonickými číslami.
Svoje zameranie často úspešne maskujú. Tak napríklad pod neutrálnym názvom „planeta opic“ sa skrýva tvrdý neonacistický blog, na ktorý odkazuje aj český Národní odpor. Úplne novým trendom, ktorý prišiel aj na Slovensko, je navštevovanie a ovládnutie chatových diskusií na bežných serveroch (napríklad pokec – azet) tak, aby náckovia vytvorili pokrivený dojem o verejnej mienke.
.svet ako sprisahanie
Svoju internetovú stránku má na Slovensku takmer každá skupina či organizácia v širokom spektre od vlasteneckých po tvrdo neonacistické. Máloktorá však uvádza mená a telefonické kontakty. Obvyklým riešením je iba e–mailový kontakt.
Medzi stránky s „light“ obsahom patrí najmä beo.sk (bývalý národný pozorovateľ) a prop.sk. Oslovujú ľudí zneistených dobou, politikou a médiami. O to viac sú náchylní vnímať svet ako jedno veľké sprisahanie; či už slobodomurárov, Židov alebo Američanov. Čitateľ, ktorý sa podpísal ako MK na jednu z týchto stránok napísal slová, ktoré môžeme považovať za manifest týchto poblúdených duší: „V dnešných časoch je veľmi ťažké vybrať si pravdu. Ak sa mám priznať, neverím vôbec správam, ktoré nám podsúvajú médiá ovládajúce celý svet. Je to hnus. A títo ľudia veria takým nezmyslom, akými sú 11/9, konflikt Kosovo, Miloševič, vtáčia chrípka a najnovšie ‚nedemokracia v Bielorusku?.“
Na beo.sk s obľubou analyzujú aj časopis .týždeň. Podľa Ladislava Siváka pokračujeme v šírení dekadencie, pričom sa sem-tam snažíme zapáčiť nežidovským čitateľom spomenutím neprispôsobivých imigrantov či hrozby moslimského terorizmu. Na tej istej stránke Jozef Jurík rozoberá nacistickú pavedu eugeniku ako „typológiu ľudí v medzirasových vzťahoch“ a ten istý autor publikuje aj svoju nadštandardne rozsiahlu stredoškolskú odbornú činnosť nazvanú Komplexný prierez históriou slovenského štátu z rokov 1939 až 1945. Hlavné zdroje? Historici Bobák a Ďurica. Židia sú od konca 19. storočia vykreslení ako paraziti slovenského národa, pričom „v súčasnosti prebieha ostrý spor historikov o to, či vôbec existovali plynové komory, či boli Židia systematicky vyvražďovaní a či ich skutočne zahynulo šesť miliónov“.
Aj táto „odborná práca“ slovenského stredoškoláka je dôkazom, že mladou gardou neonacizmu sú ľudia formovaní na prácach matičných historikov a publicistov aj iných blízkych tejto vláde.
Pionierske časy tlačovín, keď si náckovia tajne písali, rozmnožovali a distribuovali svoje samizdaty, sú dávno preč. A práve globálnemu kyberpriestoru zaplnenému týmto druhom extrémizmu je venovaná tretia časť nášho seriálu.
.sloboda prejavu?
Podľa analýzy, ktorú teraz v marci vypracovala mimovládna organizácia Ľudia proti rasizmu (ĽPR) sa počas minulých rokov zvýšil nielen počet providerov, ale aj počet stránok s diskriminačným obsahom. Prostredníctvom verejných fór a chatov ovplyvňujú najmä mládež. Okrem úzko vyprofilovaných stránok neonacistických skupín sa tieto prejavy objavujú aj na všeobecných diskusných fórach a internetových stránkach etablovaných denníkov. ĽPR preto sústavne monitoruje internet a spolupracuje s políciou.
„Bez odhalenia našej identity sa nám darí získavať informácie o týchto skupinách. Ak sa doména takých stránok nachádza na Slovensku alebo v Česku, darí sa nám ich úspešne postihovať. Upozorníme providerov, že autor takého prejavu porušil ich obchodné pravidlá, v niektorých prípadoch aj Trestný zákon. Reakcia? Takmer vždy vyhovejú našej žiadosti o zálohovanie dát a následné zmazanie danej stránky,“ uvádza právnička ĽPR Jaroslava Farkašová s tým, že diskusné fóra a stránky s najtvrdším obsahom sú často sofistikovane umiestnené na amerických serveroch – kde ich však do veľkej miery chráni prvý dodatok americkej Ústavy, ktorý hovorí o slobode prejavu.
Konkrétnym príkladom webhostingu v USA je stránka donedávna silnej košickej skupiny Blood and honour Cassovia, ktorá za ňu bola aj stíhaná. Problém je však v inom: naša polícia trpí deficitom ľudí, ktorí dobre ovládajú angličtinu, analyzujú obsah stránok a dokážu sa spojiť s kolegami v zahraničí. Jediný, od roku 2006 úspešne uzavretý, je prípad občana Slovenska, ktorý „zavesil“ v Kalifornii na youtube záznamy starých koncertov kapely Juden Mord. Naša polícia sa spojila s americkou, provider obsah stiahol, meno autora oznámil a páchateľa dnes stíhajú. Predtým bolo podobných prípadov štyri až päť ročne, nijaký sa však nedotiahol do konca.
Organizácia ĽPR väčšinu týchto stránok spočiatku odhaľovala vlastným monitoringom. Vlani však sprevádzkovala na svojej stránke veľmi úspešný systém nahlasovania nenávistných prejavov na internete pre verejnosť.
.široké spektrum aktivít
„Čaute, minule som kdesi čítala o človeku menom Friedrich Nietzche. Zaujalo ma to. Neviete, kto to je?“ takýto milý výkrik po poznaní prahnúcej duše sa objavil na istej internetovej stránke, ktorá nemá tvrdý neonacistický obsah. Hneď vzápätí dievčine ktosi ozrejmil základné pojmy v instantnej forme: filozof, Nemec, prorok Zarathustra. Neobjasnil iba jednu vec – že z tohto veľkého filozofa vychádzali pri svojej rasovej koncepcii o nemeckom „nadčloveku“ nacisti.
Predchádzajúci príbeh je príznačný. Dokladá, že neonacizmus má široké spektrum prejavov; od prvoplánovej brutality až po kvázifilozofické dišputy. Český politológ Miroslav Mareš, ktorý je aj súdnym expertom na extrémizmus, upozorňuje na najnovšie trendy činnosti extrémnej pravice na internete. Za výrazný prejav vytvárania jej intelektuálneho zázemia považuje medzinárodný projekt Metapedia, čo je seriózne sa tváriaca alternatíva populárnej encyklopédie Wikipedia. V skutočnosti však rafinovanou formou propaguje ciele extrémistov. Od októbra 2007 existuje už aj jej slovenská verzia, so Štúrom na titulke.
Spektrum aktivít náckov na internete je skutočne veľmi pestré. Doslova kvitne obchod s CD a DVD, na ktorých sú záznamy vystúpení kapiel a možno si ich objednať poštou. K dispozícii na voľné sťahovanie – či už vo forme „pdf“ alebo MP3 súborov – sú aj iné materiály. Čoraz populárnejšie sú špeciálne propagandistické videá s profesionálnym strihom a dramatickou hudbou, ktoré mobilizujú na demonštrácie alebo naopak na antidemonštrácie (anti antifa). Na spomínanom youtube sa pravidelne objavujú záznamy koncertov. Náckovia aj ich odporcovia monitorujú svojich nepriateľov a uverejňujú ich menné zoznamy: dokonca s fotografiami a telefonickými číslami.
Svoje zameranie často úspešne maskujú. Tak napríklad pod neutrálnym názvom „planeta opic“ sa skrýva tvrdý neonacistický blog, na ktorý odkazuje aj český Národní odpor. Úplne novým trendom, ktorý prišiel aj na Slovensko, je navštevovanie a ovládnutie chatových diskusií na bežných serveroch (napríklad pokec – azet) tak, aby náckovia vytvorili pokrivený dojem o verejnej mienke.
.svet ako sprisahanie
Svoju internetovú stránku má na Slovensku takmer každá skupina či organizácia v širokom spektre od vlasteneckých po tvrdo neonacistické. Máloktorá však uvádza mená a telefonické kontakty. Obvyklým riešením je iba e–mailový kontakt.
Medzi stránky s „light“ obsahom patrí najmä beo.sk (bývalý národný pozorovateľ) a prop.sk. Oslovujú ľudí zneistených dobou, politikou a médiami. O to viac sú náchylní vnímať svet ako jedno veľké sprisahanie; či už slobodomurárov, Židov alebo Američanov. Čitateľ, ktorý sa podpísal ako MK na jednu z týchto stránok napísal slová, ktoré môžeme považovať za manifest týchto poblúdených duší: „V dnešných časoch je veľmi ťažké vybrať si pravdu. Ak sa mám priznať, neverím vôbec správam, ktoré nám podsúvajú médiá ovládajúce celý svet. Je to hnus. A títo ľudia veria takým nezmyslom, akými sú 11/9, konflikt Kosovo, Miloševič, vtáčia chrípka a najnovšie ‚nedemokracia v Bielorusku?.“
Na beo.sk s obľubou analyzujú aj časopis .týždeň. Podľa Ladislava Siváka pokračujeme v šírení dekadencie, pričom sa sem-tam snažíme zapáčiť nežidovským čitateľom spomenutím neprispôsobivých imigrantov či hrozby moslimského terorizmu. Na tej istej stránke Jozef Jurík rozoberá nacistickú pavedu eugeniku ako „typológiu ľudí v medzirasových vzťahoch“ a ten istý autor publikuje aj svoju nadštandardne rozsiahlu stredoškolskú odbornú činnosť nazvanú Komplexný prierez históriou slovenského štátu z rokov 1939 až 1945. Hlavné zdroje? Historici Bobák a Ďurica. Židia sú od konca 19. storočia vykreslení ako paraziti slovenského národa, pričom „v súčasnosti prebieha ostrý spor historikov o to, či vôbec existovali plynové komory, či boli Židia systematicky vyvražďovaní a či ich skutočne zahynulo šesť miliónov“.
Aj táto „odborná práca“ slovenského stredoškoláka je dôkazom, že mladou gardou neonacizmu sú ľudia formovaní na prácach matičných historikov a publicistov aj iných blízkych tejto vláde.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.