Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Katastrofa je prvý pilier, nie druhý

.richard Sulík .časopis .týždeň v ekonomike

„Kto vie, čo tu bude v roku 2030?“ Týmto argumentom ako britva vysvetlila začiatkom marca pani ministerka Tomanová, prečo nie je nutný druhý dôchodkový pilier.

„Kto vie, čo tu bude v roku 2030?“ Týmto argumentom ako britva vysvetlila začiatkom marca pani ministerka Tomanová, prečo nie je nutný druhý dôchodkový pilier.


V istom zmysle má pravdu – nikto nevie, čo tu bude v roku 2030. Možno nás zasiahne meteorit, možno prídu mimozemšťania (že vraj už sem poslali zvedov). Zopár vecí je však istých.

.čo bude o 20 rokov
Isté je napríklad to, že pani ministerka bude mať v roku 2030 (pokiaľ bude žiť) krásnych 82 rokov. Isté tiež je, že ak sa v roku 2000 narodilo 54 741 detí, v roku 2030 bude vo veku presne 30 rokov maximálne 54 741 Slovákov. V skutočnosti ich bude o pár stoviek menej, lebo niektorí to zabalia skôr. Možno sa Marťania rodia ako 25-roční, rovno s príslušným vzdelaním, a môžu sa teda ihneď zaradiť do pracovného procesu. No na Slovensku sa ľudia rodia vo veku nula rokov a vďaka vede menom demografia je možné pomerne presne odhadnúť, aká bude skladba obyvateľstva o 20 či 30 rokov.
V roku 1946 sa narodilo 70-tisíc detí a z nich 51-tisíc dosiahne tento rok dôchodkový vek (62 rokov). Oproti 51-tisíc novým dôchodcom dnes (v roku 2008) stojí 82-tisíc 20-ročných, ktorí tento rok vstúpia na trh práce (samozrejme, nie všetci naraz, niektorí ako 16-roční, iní ako 26-roční, ale zjednodušene sa dá povedať, že každý rok vstúpi na pracovný trh jeden ročník a do dôchodku odíde tiež jeden celý ročník). Na jedného nového dôchodcu tu teda bude 1,6 novej pracovnej sily.
O 20 rokov neskôr, v roku 2028, pribudne na trhu práce už len 54-tisíc mladých (to sú tí, ktorí sa rodia dnes) a na dôchodok odíde 62-tisíc ľudí (ročník 1966). Na jedného nového dôchodcu pripadne namiesto 1,6 už len 0,87 novej pracovnej sily. Čo sa stane o 20 rokov, je teda zrejmé – a aj keby od tohto momentu nevyšla už ani jedna mužská spermia nazmar, náš dôchodkový systém to pocíti najskôr o ďalších 20 rokov.

.boom zrazu neprišiel
Ak sa pozrieme do nedávnej minulosti v „dvadsaťročniciach“, uvidíme, že v roku 1946 malo Slovensko zdravú skladbu obyvateľstva (až na stopy, ktoré zanechala vojna). O 20 rokov neskôr, v roku 1966, jasne vidieť povojnový „baby boom“ – skladba obyvateľstva je stále dobrá. V roku 1986 vidieť normalizačný „baby boom“. Ľudia si zjavne povedali, že slobody nebude, takže sa venovali rozširovaniu potomstva (toto je moja osobná interpretácia a dúfam, že mi všetci sociológovia, ktorým sa teraz stavajú vlasy dupkom, odpustia). V každom prípade, skladba obyvateľstva je stále dobrá.
O ďalších 20 rokov neskôr, v roku 2006, sa porevolučný „baby boom“ nekoná. Pôrodnosť ostáva na rekordne nízkych hodnotách (okolo 10 narodených na 1 000 obyvateľov ročne, v 50. rokoch to bolo 30, v 60. rokoch 20) a ani prognózy so zmenou nerátajú. Okrem toho si treba uvedomiť, že čím dlhšie tento stav trvá, tým bude menej potenciálnych matiek (historicky najviac žien, 48 339, sa narodilo v roku 1979 a dnes majú 29 rokov; potom dochádza k lineárnemu poklesu na polovicu a posledné roky sa počet novonarodených žien stabilizoval pri 26-tisícoch).


.solidarita v jednotke
Pokiaľ teda nepríde k nečakanému zvratu, v ktorý pani ministerka dúfa, znamená to pre prvý pilier pri súčasnom nastavení (konkrétne prinajmenšom zásluhovosť – §63, valorizácia dôchodkovej hodnoty – §64, valorizácia dôchodkov – §82) dosť dramatické výpadky. Treba však férovo povedať, že za terajší stav môže bývalá vláda a najviac Ľudovít Kaník, a zatiaľ nikto rozumne nevysvetlil, načo, keď vznikol II. pilier so 100-percentnou zásluhovosťou, bolo nutné vnášať zásluhovosť aj do prvého piliera. Ten mal byť, ako protiváha a doplňujúci element k II. pilieru, výlučne solidárny. Hriech však pácha aj súčasná ministerka, keď za dva roky úradovania nedokázala zastaviť vnášanie zásluhovosti do prvého piliera (§ 63, ods. 3).
Aký je vlastne rozdiel medzi prvým a druhým pilierom? Druhý pilier je súkromný a takzvaný sporivý (vo svojej podstate je to rovnaké ako termínovaný vklad v banke na 40 rokov). Peniaze, ktoré tam ľudia vložia, putujú na finančné trhy, kde sa zhodnocujú a po dosiahnutí dôchodkového veku putujú sporiteľovi/dôchodcovi späť. Výška dôchodku závisí od výšky odvodu a dĺžky sporenia. Prvý pilier je verejný a takzvaný priebežný. Peniaze, ktoré tam vložia pracujúci ľudia, putujú obratom dnešným dôchodcom a po dosiahnutí dôchodkového veku dostane platiteľ/dôchodca ako dôchodok peniaze budúcich pracujúcich. Výška dôchodku závisí od výšky odvodu, dĺžky sporenia a počtu budúcich pracujúcich. A práve tu je pes zakopaný – budúci pracujúci nebudú.

.čo hovoria čísla
Na chvíľu zabudnime, že druhý pilier existuje – skúsme odhadnúť vývoj v prvom pilieri. Samozrejme, ide len o hrubý odhad, no dôležitý je trend, a nie pár miliárd hore-dole. Vychádzam z priemernej mzdy rokov 2005, 2006 a 2007, z priemerného dôchodku za roky 2005, 2006 a 2007 (pričom pre rastúcu zásluhovosť budú dôchodky nadmerne rásť) z odvodu na starobné poistenie vo výške 20,375 percenta (4 percentá zamestnanec, 14 percent zamestnávateľ a polovica rezervného fondu, druhá polovica je potrebná na vdovské a vdovecké dôchodky), z dôchodkového veku 62 rokov, z priemernej ekonomickej aktivity za roky 1994 až 2007 a z dnešnej strednej dĺžky života (i keď aj tá bude rásť). Výsledok je jasný (pozri tabuľku): kým dnes pripadá na 1 pracujúceho 26,8 percenta dôchodcov, v roku 2050 to bude 55,4 percenta. 
Treba ešte spomenúť, že počet pracujúcich je znížený o 5 percent, pretože štatistika medzi pracujúcich zahŕňa aj bezodplatné práce a napríklad matky na materskej, a priemerná mzda je znížená o 15 percent, lebo a.) kvôli stropom sa neodvádzajú odvody z celej mzdy, b.) nie zo všetkých zložiek mzdy (§ 138 ods. 2 zákona 461/2003) sa platia odvody, a c.) živnostníci platia len z polovičného príjmu.

... aj keby druhý nebol
Ako vidno, bez existencie druhého piliera by dnes bolo dôchodkové zabezpečenie viac-menej neutrálne – tých pár miliárd deficitu v najbližších šiestich rokoch si netreba všímať. Problém, naozaj vážny problém, začína v roku 2014, od ktorého počet pracujúcich každoročne o niekoľko desaťtisíc klesne a počet dôchodcov o niekoľko desaťtisíc stúpne. Výsledok je rastúci deficit v prvom pilieri.
Nech si pani ministerka hovorí čo chce, prvý pilier je pri dnešnom nastavení definitívne neudržateľný. Z toho vyplýva, že buď sa bude musieť znížiť náhrada z prvého piliera, alebo zvýšiť odvod doň. Práve preto má druhý pilier zmysel, lebo náhrady z neho sú tvorené z vlastných zhodnotených peňazí (i keď treba povedať, že zhodnotenie je nižšie, než sa predpokladalo) a parametrické zmeny, aké sú v prvom pilieri nevyhnutné, sú v druhom pilieri vylúčené.

.pomôžu imigranti?
Ostáva zvýšená produktivita práce a migrácia. Niektorí ľudia argumentujú, že cez zvýšenú produktivitu práce sa zaplatia aj vyššie dôchodky. To mohla byť pravda do roku 2003, no po reforme (po tej nešťastnej reforme prvého piliera) tento argument neplatí. Zvýšená produktivita totiž znamená vyššie reálne mzdy, no zároveň aj vyššie reálne dôchodky. Nové dôchodky sa totiž valorizujú priemernou mzdou a už existujúce takzvanou švajčiarskou metódou, to znamená 50 percent podľa inflácie a 50 percent podľa priemernej mzdy. Kým v rokoch 2001 až 2004 rástla priemerná mzda nominálne o 8,6 percenta, dôchodky rástli v priemere len o 6,6 percenta. Vtedy sa dalo argumentovať vyššou produktivitou. V rokov 2004 až 2007 rástli mzdy v priemere už len o 0,33 percenta rýchlejšie ako dôchodky a teda vyššie reálne mzdy sa takmer v plnom rozsahu premietli do dôchodkov. Opäť sme pri pôvodnom probléme: v prvom pilieri buď budú musieť dôchodky klesnúť, alebo odvody stúpnuť.
Migrácia tiež zvykne byť argumentom pri hľadaní zázračného riešenia problému, ktorým bude čoraz viac dôchodcov a čoraz menej ekonomicky aktívnych. Nikto si však asi nebude robiť ilúzie o tom, že v rámci migrácie prídu na Slovensko iba vysoko vzdelaní a schopní ľudia. Ani tých 5 000 ľudí ročne, ktorí na Slovensko momentálne migrujú, demografický problém nevyrieši. A okrem toho, aspoň ja osobne by som rád žil v krajine, kde domovské obyvateľstvo tvorí jasnú väčšinu. Aká je pointa príbehu? Prvý pilier si teda musíme zreformovať a problém s dôchodkami vyriešiť sami.

Autor je ekonóm.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite