Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Mlynky melú rýchlo

.časopis .týždeň doma

Plocha asi 4 x 5 metrov, erárny nábytok, fujara od prezidenta Gašparoviča. Skromná kancelária v podkroví a najmenšia z troch miestností Slovenského domu v maďarských Mlynkoch (Pilisszentkereszt) je dnes ústrednou témou napätých vzťahov medzi Bratislavou a Budapešťou.

Plocha asi 4 x 5 metrov, erárny nábytok, fujara od prezidenta Gašparoviča. Skromná kancelária v podkroví a najmenšia z troch miestností Slovenského domu v maďarských Mlynkoch (Pilisszentkereszt) je dnes ústrednou témou napätých vzťahov medzi Bratislavou a Budapešťou.


S ohľadom na uvedený stručný opis miestnosti pôsobí zvláštne kľúčový argument, ktorým starosta obce József Lendvai zdôvodnil svoje uvzaté a očividne nerozumné počínanie. Ak obecná samospráva v Mlynkoch naplní to, na čom sa minulý týždeň pomerom hlasov 6:2 uzniesla, inkriminovanú izbičku musia teraz 1. apríla (nie, nejde o žart) dve slovenské organizácie, ktoré ju doteraz výlučne užívali, uvoľniť. Pre koho? Odteraz má byť podľa vôle starostu spoločne využívaná – čítajte prosím dobre – na „protokolárne účely obce, ale aj prítomných menšín“. Slováci tam budú môcť byť aj naďalej, nie však sami.

.starosta vs. starosta
Protokolárne účely? – tak znie prvá prekvapená otázka. V onej izbietke nehodno prijať ani daňového úradníka. Ak už, tak v susednej väčšej, kde nacvičuje slovenský spevokol Páví krúžok (ten však odtiaľ nikto nevyhadzuje). Alebo ešte lepšie v tej najväčšej na prízemí, kde už aj tak zasadá obecná samospráva. Všetko nasvedčuje tomu, že v pozadí je naozaj spor dvoch mužov. K maďarskej pravici inklinujúcemu starostovi Lendvaiovi,  kandidujúcemu za Občiansky kruh blízky opozičnému FIDESZ–u, zrejme prekáža, že jeho rival, bývalý starosta a aktívny činovník slovenskej komunity Jozef Havelka tam chodí, úraduje, a to aj v čase, keď on vedľa rokuje a prijíma hostí. Má preto azda kráčať po špičkách? Komická predstava.
Zákulisie vzťahov objasňuje bývalý starosta družobnej obce Veľké Ludince (pozri rámček) József Vavreczky: „O napätí v Mlynkoch som sa prvýkrát dozvedel tri mesiace po voľbách v roku 2006, keď som sa tam zastavil cestou do Budapešti. V kancelárii Slovenského domu sedeli obaja za písacím stolom. Dvere boli otvorené, tak som si nechtiac ich rozhovor vypočul. Jožo Havelka starostovi Lendvaiovi dohováral, že urobí veľkú chybu, keď sa postaví
proti slovenskej samospráve.“

.ako vyrobiť Nemcov
Na účely prítomných menšín? – tak znie druhá otázka. Naše agentúry, médiá aj politici opakujú tvrdenie, že Mlynky sú najslovenskejšia dedina v Maďarsku a 54 percent obyvateľov tvoria Slováci. To je však iba odhad (pozri rozhovor s Imrichom Fuhlom v rámčeku).  Odhliadnuc od toho asimilujúca sa Slovač v Mlynkoch stále ešte dominuje. Štatisticky. Aj keď s ovládaním jazyka je to poslabšie.
Najnovšie sa tu objavila aj nemecká menšina. Presnejšie, trinásti autochtónni Nemci – poslední potomkovia dávno asimilovaných starousadlíkov – spoločne s dvoma desiatkami miestnych Slovákov a Maďarov založili menšinovú nemeckú samosprávu. Zákon to umožňuje, pričom v Maďarsku ide o obľúbenú, štátom dotovanú kratochvíľu. A to dá rozum, že samospráva potrebuje priestory. Šupneme teda kancelárie Slovákov aj Nemcov pekne spolu do školy, nech ich nemáme na očiach!
Slovač pohoršene tvrdí, že nemecká menšinová samospráva je dielom intríg starostu Lendvaia, aby tak oslabil slovenský živel. Niečo na tom asi bude. Obidve menšiny, tú veľkú aj malú, tak môže pohodlne odsunúť do bývalého bytu neďalekej školy, ktorý dal za 1,3 milióna forintov na náklady obce vzorne vymaľovať. Tri miestnosti toho bytu sú, pravda, ešte menšie ako podkrovná izbička v Slovenskom dome. Umelecký dojem pre početné exkurzie médií zo Slovenska zásadne nevylepšia ani naleštené parkety a kachľová pec.

.ste Slováci? Igen!
Povedať, že Mlynky sú ospalá dedina ako po vymretí, by bolo nemiestne zdramatizovanie situácie. V čase obeda tu na ulici nestretnete ani živej duše.    Mlynky sú však atraktívne svojou polohou na úpätí čarokrásnych kopcov južne od Štúrova. Do Budapešti je to autom pol hodiny. Z dediny sa stáva satelitné mestečko. Inváziu prisťahovalcov začal pred desiatimi rokmi jeden umelec z Budapešti, ktorému tu na kľúč postavila drevený dom partia z Rumunska. Neskôr si tu postavil dom aj frontman slávnej kapely Locomotiv  GT Gábor Presser.  Dnes tu žije údajne už sto rodín prisťahovalcov. Čo je dosť na to, aby zmenili etnickú skladbu bez toho, aby niekto Slovákov násilne asimiloval. Miestni však na prišelcov hľadia cez prsty. „Kým rodený Pilinčan nemá šancu získať stavebné povolenie, oni si ho vybavia raz-dva,“ fľochne nad fľaškou piva v hostinci Antal Dubiczky.
Antal báči, ako mu tu hovoria, má široký dobrácky úsmev a šibalské očká. Aj on bol Slovák. Kedysi. Dnes už je Slovákom iba občas. „Ja keď si vypijem a idem odtálto domu, zaspievam si po ceste len slovenské pesničky. Tí lepšie lúbim. Na jednom míste mi dali pit, aby som spíval. Na druhým zase aby som nespíval,“ smeje sa, pričom je evidentné, že si vypil iba málo a slovenčina mu preto ide ťažko.
Na rozdiel od Antala báčiho dvojica adolescentov, ktorá nenápadne stojí v rohu hostinca s biliardovou palicou v jednej a cigaretou v druhej ruke, nevie po slovensky ani zaťať. Tvrdia, že zo školy, kde mali štyri hodiny slovenčiny týždenne, si pamätajú iba slovenské nadávky. Jeden z nich, zámočník Mihály Vizi na otázku, prečo chodili do tejto školy, ktorú označujú z neznámych príčin ako slovenskú, odpovedá stručne: „Bola to najbližšia škola.“
Čo je podstatné, celé osadenstvo hostinca – teda bývalí a podistým aj súčasní Slováci –  ani len netuší, aká kauza sa dnes bude riešiť na obecnom zastupiteľstve, kde chcú vysťahovať Slovákov z kancelárie. Kauza, do ktorej sa vložia ministri, premiéri, prezidenti, EÚ a možno aj Marťania. Nikdy o tom nepočuli. Tvrdia iba, že so Slovákmi tu vychádzajú dobre a bývalý starosta Havelka bol „dvakrát lepší“ ako ten dnešný Lendvai.

.prečo?
„Vyprosím si, aby ste z toho robili národnostnú otázku,“ obhajoval sa starosta Lendvai a pokračoval: „Nikto Slovákov nevyháňa. Som za to, aby tu v Slovenskom dome ostali a vyvíjali naďalej kultúrnu činnosť. Úradovať tu však nebudú. Na to im dáme nové priestory v škole.“
Nuž, neznelo to veľmi presvedčivo. Najmä ak starosta odmietol viaceré ponuky, aby o takej citlivej téme, ako je vysťahovanie menšinovej samosprávy – ktoré on sám pokladá iba za technickú otázku – teraz nerokovali a hlasovanie odložili na december. Nie, odhlasovali to. Just! Nepomohol ani opakovane vyslovený argument predsedníčky slovenskej samosprávy Marty Demjénovej, ktorá jediná z dotknutých na schôdzi diskutovala (Havelkovi to neumožnili): „Pán starosta, nepočula som od vás jediný racionálny dôvod, prečo chcete práve túto jednu malú miestnosť.“ 
A nepomohlo ani precítené vystúpenie básnika Gregora Papucseka, legendy maďarských Slovákov, ktorý apeloval na poslancov, aby to nerobili, lebo to prehĺbi asimiláciu. Napokon, Slováci sú tu pôvodní a mnohí Maďari, naopak, prisťahovalci. Z úcty k jeho šedinám mu Lendvai, ktorý vie trochu po slovensky a má údajne matku Slovenku, odpovedal protiotázkou: „Čo urobilo vedenie národnostnej samosprávy, ktoré v obci dvanásť rokov vládlo, proti asimilácii, aby deti lepšie vedeli po slovensky? My tu vládneme iba od roku 2006. Asimiláciu, ktorá je dôsledkom politiky štátu, považujem za tragédiu, tak to vnímam a cítim.“
Korunu všetkému argumentačnému zmätku nasadil vicestarosta András Becságh, o ktorom Slovač hovorí, že ho zhliadli na demonštrácii extrémnych pravičiarov z Jobbiku. Ak je to pravda a dá sa z toho vydedukovať jeho protislovenské zameranie, musí mať tento chlap dve tváre, pretože na schôdzi sa dušoval: „Vyprosím si obvinenia pána Papucseka, že my tu asimilujeme Slovákov. A verejne sľubujem, že z tejto malej školy v našej obci, kde sa slovenčina učí iba štyri hodiny týždenne, urobíme dvojjazyčnú školu.“

.malé a veľké dejiny
Utláčajú teda v Mlynkoch Slovákov? Z vyjadrení všetkých strán to vôbec nie je jednoznačné. Zodpovednosť za konflikt nesie najmä starosta ako jeho bezprostredný iniciátor. No nielen on.
Lendvai tvrdí (a má pravdu), že Slovenský dom je majetkom obce, ktorá od roku 1997 až dodnes hradí všetky režijné a iné náklady na túto budovu. Havelka však tvrdí (a má tiež pravdu), že počas jeho éry ako starostu sa z peňazí slovenskej samosprávy investovalo do mnohých užitočných vecí pre obec ako takú: opravil sa kostol, v budove obecného úradu kuchyňa, vodovod aj kúrenie, ako aj park v centre dediny a cintorín na jej okraji.
Kľúčové je však čosi iné. Kauza by vôbec nemusela byť, keby väčšinovo slovenskú obec aj naďalej viedol Slovák. V ostatných voľbách však už Havelka nekandidoval, zo zdravotných dôvodov. Ak by tak urobil, zrejme by opäť vyhral, pretože predtým získal viac hlasov ako traja kandidáti spoločne, ktorí skončili za ním. Za starostu však s jeho podporou kandidovala Marta Demjénová. Tá pritom získala o polovicu menej hlasov ako Lendvai. O príčinách volebného fiaska Slovákov v najslovenskejšej obci v Maďarsku nikto  nehovorí. Zrejme ich je viac, jednou je zrejme aj to, že Demjénová vopred na volebnom letáčiku avizovala, koho by chcela vidieť v samospráve – a na prvom mieste uviedla svoju sestru. Rodinkárstvo sa mnohým nepáčilo.
Ešte niečo. Ak by sa dnešný starosta Lendvai dokázal preniesť cez to, že bývalý starosta Havelka úraduje v podkrovnej izbičke, ktorá je však stále väčšia – a reprezentatívnejšia – ako jeho pracovňa v obecnom úrade v tesnom susedstve Slovenského domu, nemusel by byť tento poľutovaniahodný cirkus. Aj o tom je dopad malých dejín na tie veľké.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite