Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ušami Michala Kaščáka

.časopis .osobnosti

    Bubeníci majú v hudbe výsadné postavenie. Často sú jediní, ktorí majú lukratívnu vymoženosť celý koncert presedieť. Tí pred nimi sa musia tváriť, vlniť sa v bokoch, podupkávať si, v horšom prípade roztlieskavať publikum, zvolávať „ruky hore!“, „ste tu všetci?“, „ahoj Bratislava!“ a podobné lahôdky.
    Bubeník si zatiaľ posedkáva. Niektorí to kompenzujú mimikou tváre, často sa v nej odráža celý ten
cirkus spoluhráčov, vlastný zápal a hlavne roky driny, až sa divíte, čo všetko sa dá robiť s prednou časťou hlavy. Bubeníci sú všeobecne považovaní za problémových členov skupín. Je to samozrejmé, veď keď je vašou úlohou stále robiť všetkými končatinami niečo iné, tak sa to musí podpísať na vašej psychike, buďme tolerantní... Bubeníkom sa cíti skoro každý, výnimočných je zopár. Ja mám rád rovné, priamočiare
bubny, s jednoduchými prechodmi. Na bubeníkov mám šťastie, v skupinách so mnou hrali Peter Slameň (výborný samorast s úderným úderom) a Rišo Rybníček (talent, podľa ktorého ste si mohli nastavovať metronóm). Peter nahradil Riša, keď mu preskočilo (Rišovi) a odišiel zo skupiny venovať sa „zmysluplnejším“ veciam. Najviac sa preslávil ako riaditeľ STV – veď som písal, že bubeníci sú šiši, alebo nie? Je vtipné, ako sa pri každom novom riaditeľovi všetci zastrájajú, že teraz je ich čas. Rišo bol chladný stroj – ako keď hral (dokonalý
stroj!). Počas celého jeho obdobia sa mi napríklad nepodarilo dohodnúť s STV mediálne partnerstvo pre náš festival – lebo si
nastavili pravidlá, ktoré sa mi nepáčili. Najdôležitejšie však bolo, že tie zásady platili vždy rovnako – priateľ, nepriateľ... Rišo predbehol dobu v prístupe k štátnej ustanovizni, neférové výpady proti nemu boli smutné a smiešne zároveň. Teraz, keď sa naozaj dejú veci, sú zrazu všetci tí rozhorčení ticho-tichučko – je to však ich vec. (Možno Dušan, Andy, Maťo, Milan a spol. už chystajú dvojku trileru Verejnosť za verejnoprávnosť, doba praje pokračovaniam úspešných hororov...). Podstatné je, že napriek tomu, že Rišo mal vymoženosť posedieť
si na lukratívnom mieste, jeho srdce ostalo biť čisto a priamo. Aj preto patrí k ľuďom, ktorí majú u mňa výsadné postavenie.

.michal Kaščák
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite