Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Americká panika

.robert Žitňanský .časopis .týždeň v ekonomike

Amerika je na prahu recesie. Padá dolár i dôvera, že sa veci v

Amerika je na prahu recesie. Padá dolár i dôvera, že sa veci v dohľadnom čase zlepšia. Situácia je naozaj vážna.


Nakupovať už americké akcie a nehnuteľnosti, alebo ešte počkať, pretože ich ceny budú ďalej klesať? Odpoveď je nejasná – mnohé zo správ, ktoré spoza Atlantiku prichádzajú, však nasvedčujú tomu, že bude rozumné ešte chvíľu čakať.

.keď už robia toto...
Kedy sa zastaví pád dôvery, akcií a dolára, na začiatku ktorého bolo prasknutie cenovej bubliny na americkom trhu nehnuteľností? A ako je možné, že hoci sú americké problémy všeobecne známe a pomerne dobre opísané, miera neistoty je dokonca čoraz väčšia?
Americká centrálna banka FED už vyskúšala všetky nástroje, ktoré má k dispozícii – úspech v snahe zabrzdiť pád a obnoviť dôveru však mala vždy len veľmi krátkodobo. Navyše jej rozhodnutia vyvolávajú medzi ekonómami kontroverzie. Opakované znižovanie sadzieb bolo podľa mnohých príliš hektické. Vymieňanie rizikových cenných papierov za vládne dlhopisy  v portfóliách finančných inštitúcií či dokonca priama intervencia na pomoc investičnej banky Bear Stearns sú zasa veci, ktoré FED nerobil od Veľkej hospodárskej krízy z 30. rokov minulého storočia.
Mnohí uznávajú, že FED svojimi krokmi zabránil ešte väčšej nedôvere, ktorá hrozila prerásť v paniku napríklad po tom, čo investičná banka Bear Stearns ohlásila problémy s likviditou. A uznávajú tiež, že hoci sú možno rozhodnutia FED-u kontroverzné, bez nich by bola situácia z mnohých dôvodov ešte horšia. Na druhej strane je otázka, do akej miery sa práve pomerne hektické a neštandardné rozhodnutia centrálnej banky podieľajú na prehlbovaní neistoty a nedôvery. Je za tým jednoduchá úvaha: ak už FED robí toto, asi je všetko ešte oveľa horšie, než sme si mysleli.

.guvernérova záľuba
Šéf  FED-u Benjamin Bernanke sa ocitol v nevďačnej úlohe – do funkcie nastúpil po dvoch dekádach pôsobenia obľúbeného Alana Greenspana a po dvoch rokoch už musí riešiť problém, ktorý je podľa mnohých – vrátane samotného Greenspana – asi najhorší od druhej svetovej vojny.
Američanov by mohlo upokojiť, že životnou témou guvernéra Bernankeho je práve Veľká hospodárska kríza (The Great Depression), ktorá sa v porovnaniach so súčasným vývojom americkej ekonomiky spomína čoraz častejšie. „Veľká hospodárska kríza je mojou vášňou. Neviem sa jej nasýtiť tak ako mnohí ľudia študujú dejiny občianskej vojny,“ povedal Bernanke už pred rokmi a na tému Veľkej krízy napísal aj niekoľko vysoko cenených kníh.
Niektoré črty súčasnej krízy majú s vývojom v 30. rokoch (a s ďalšími väčšími krízami) niečo spoločné – napríklad nie príliš jasný pomer reálnych ekonomických a „iba“ psychologických fundamentov. Pokiaľ ide o samotné reálne fundamenty, tie sa nepochybne od čias Veľkej hospodárskej krízy zásadne zmenili. A je tiež zrejmé, že nech sú teraz osudy mnohých amerických rodín akokoľvek ťažké, ich strata schopnosti splácať úvery je len malým kamienkom na vrchole svahu, ktorým sa v tejto chvíli rúti hrozivo veľká lavína. Sú to práve nedôvera a panika na pokraji prepuknutia, ktoré, žiaľ, situáciu spred 80 rokov naozaj pripomínajú.


.dobré správy
Amerika je na prahu recesie, znie dnes už mainstreamový názor všetkých ekonomických autorít sveta. Napríklad prognóza OECD predpovedá, že v prvom štvrťroku tohto roka by americká ekonomika mala rásť takmer zanedbateľným tempom 0,1 percenta a v druhom štvrťroku sa očakáva stagnácia, teda nulový rast.
Pre Američanov, ktorí prídu o prácu (a štatistiky trhu práce už naznačujú, že ich nebude málo), to nie je dobrá správa. A dôvod na oslavy nemá ani zvyšok sveta. Napríklad pre eurozónu, ktorej súčasťou by sme sa mali už o trištvrte roka stať, predpovedá OECD spomalenie rastu na 0,4 až 0,5 percenta. Navyše je tu slabnúci dolár, a teda čoraz silnejšie euro, ktoré môže začať robiť vážne problémy už aj bez toho len tak-tak konkurencieschopným európskym podnikom. Slovensko so svojimi rekordnými prírastkami HDP tieto problémy zdanlivo nemusia trápiť – lenže hospodárske spomalenie v eurozóne, ktorá je hlavným obchodným teritóriom slovenských exportérov, sa skôr či neskôr prejaví aj v dopyte po tom, čo sa tu vyrába.
Všetko zlé je však na niečo dobré – dnešné problémy budú mať za následok „vyčistenie“ trhu od toho, čo na ňom bolo choré. Isté je, že banky budú asi ešte dlho oveľa obozretnejšie pri poskytovaní úverov a investori pri nakupovaní rôznych zvláštne „zlepených“ rizikových produktov. Spomalenie americkej spotreby navyše môže viesť k zníženiu cien niektorých komodít, trebárs ropy – čo by sa, napríklad, mohlo prejaviť aj u nás v nižšej inflácii. No a napokon, dnešný vývoj je pre Európanov veľmi priaznivý v prípade, ak chcú v Amerike nakupovať (ak nie osobne, tak aspoň cez internet). Už aj tak pomerne nízke ceny elektroniky, oblečenia či hudby sú, vzhľadom na padajúci výmenný kurz dolára voči korune i euru, na takých nízkych úrovniach, že výsledné ceny sú niekedy doslova neuveriteľné. Z nakupujúcich Európanov by mali, paradoxne, radosť aj opäť silnejúci americkí protekcionisti, ktorí sa riadia heslom „Be American, Buy American“ a slobodný obchod im inak príliš nevonia.

.do učebníc
Americká ekonomika klesá a dno, od ktorého by sa mohla odraziť, ešte stále nevidno. Zdá sa, že opakovanie veľkých amerických kríz z 30. a 70. rokov či dlhotrvajúcej japonskej stagnácie z konca minulého storočia, nie je veľmi reálne. Zdá sa, že všetky kompetentné autority robia všetko preto, aby sa situácia nevymkla spod kontroly. Americká vláda sa snaží pomôcť zúfalcom, ktorí pre nesplácanie hypotéky prišli o strechu nad hlavou, americká centrálna banka sa snaží udržať v chode finančný sektor. Niekedy za cenu podporovania morálneho hazardu (pomoc neplatičom, intervencia v prospech krachujúcej banky), niekedy za cenu pochybností, či nie sú také mimoriadne opatrenia priznaním zúfalstva zo skutočného rozsahu problémov. Predmetom diskusií je aj to, či „liečba“ masívnym dodávaním likvidity a zlacňovaním peňazí nie je snahou liečiť tým istým, čo dnešný problém spôsobilo (teda práve príliš lacné a dostupné peniaze).
Je to účet za roky prílišného entuziazmu, ale aj nezodpovednosti a chýb. A tento účet nezaplatia len tí, ktorí ho majú na svedomí. Ak však človek nemá všetky svoje úspory investované v amerických akciách alebo nehnuteľnostiach, je vlastne celkom vzrušujúce sledovať, čo sa deje. Nie je totiž vylúčené, že jedného dňa budú naše deti súčasnú krízu študovať podobne ako Benjamin Bernanke študoval veľkú krízu z 30. rokov.
S nákupom amerických akcií a nehnuteľností bude možno predsa len ešte rozumné chvíľku počkať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite