Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

V rape môžeš všetko

.časopis .hudba

Rapera s

Rapera s umeleckým menom Rytmus som najprv spoznal ako ostrého, nahnevaného mladého muža, ktorému sa radšej netreba stavať do cesty. Potom sme sa párkrát stretli na džezových koncertoch a zistil som, že to je celkom „normálny“ človek, s ktorým sa dá inteligentne porozprávať.
Ale ten rozpor zostal: nadávajúci raper a sympatický milovník černošskej hudby. Tak sme si dohodli rozhovor. Rozprávali sme sa v kaviarni. Ja som pil víno, Patrik alias Rytmus kokakolu zmiešanú s minerálkou.

.ako sa obyčajný chalan z Piešťan stane hiphoperom?
Ak máš sluch a máš rád hudbu, tak môžeš bývať hocikde a nájdeš si to.

.akú hudbu si počúval, keď si bol malý?
Najprv som počúval všetko, čo išlo z telky, a čo som si nahral na kazeťák. Potom, keď som mal asi 13 rokov, začal som si budovať svoj hudobný názor. Hneď po páde komunizmu v roku 1989 prišlo MTV a tam som videl prvé klipy z Ameriky.

.to bol tvoj prvý kontakt s hiphopom?
Keď som prvýkrát videl černochov z Ameriky, ktorí rapovali a tancovali, bolo to pre mňa niečo nové. Bolo to dobré, sebavedomé a to ma oslovilo. Americká kultúra a rap.
Veľké mestá, ulice, černosi...
To bolo asi až to druhé. Hlavne tam bola silná rytmika a dalo sa na to dobre tancovať. Oslovila ma celá tá kultúra. Páčil sa mi breakdance, beatbox, grafity,... Bolo to také rebelantské, nekomunistické a pre pubertiaka hrozne príťažlivé.

.ktorí boli prví hiphoperi, ktorých si zaregistroval?
NWA, Public Enemy, Ice-T, EPMD,... ich klipy boli v tom čase na MTV neustále.

.počúval si americký rap, ale textom si zrejme nerozumel. Čo ťa na tom teda zaujalo?
Ja som dlho nerozumel nič, len nadávky. Študoval som to z inej stránky. Študoval som flow, ukladanie rýmov, všímal som si hlas, rytmus, hudbu a prejav.

.zo začiatku si robil breakdance...
Robil som takmer všetky hiphopové elementy. Rap som začal poriadne počúvať začiatkom deväťdesiatych rokov a popritom som aj breakoval – vtedy to bolo veľmi populárne. Dokonca som sa tomu venoval dlhý čas aj profesionálne.

.ty si sa vedel aj krútiť na hlave?
Točil som sa na hlave, hádzal som sa o zem... Postupne ma to prestalo baviť. Naučil si sa jeden trik, ktorý ti trval polroka a potom čo ďalej. Rap vtedy naberal obrátky a začalo vznikať viacej skupín.

.kto robil koncom osemdesiatych rokov hiphop na Slovensku?
To neviem. Ale viem, že niekedy v roku 1991 či 1992 nás mohlo byť v celej republike asi desať a boli sme ako rodina.

.ako ste sa našli?
Keď mal niekto tričko Public Enemy alebo šiltovku z Ameriky s kovovou obrubou, tak sme sa dali do reči. „Počúvaš hiphop? A čo počúvaš? Vymeníme nejaké kazety?“ A tak to išlo ďalej...

.pamätáš sa na prvú hiphopovú akciu na Slovensku?
Prvou oficiálnou akciou bol Zvuk ulice v DK Lúky v Petržalke niekedy v roku 1995.

.patríš k prvej generácii slovenského rapu. Skús pár slovami zhrnúť jeho históriu.     
Na Zvuku ulice sa nakoplo veľa skupín, ktoré začali rapovať po slovensky. Potom zamiešali karty Trosky – prvý oficiálny slovenský album vo veľkom vydavatelstve. Nebol to boom aj keď chceli byť komerčnejší. Zvuk Ulice potom začal pomaly upadať, lebo niektorí raperi začali počúvať techno, iní fetovať a niektorí  sa na to vykašľali. Ďalší sa ukázali, že rap bol pre nich iba pubertálna záležitosť, dospeli a už to pre nich nebolo zaujímavé. Nastal menší útlm, a potom prišli Názov Stavby, ktorí to tu tiež dosť posunuli, ale keďže to boli ešte mladí chalani, nepodarilo sa im osloviť širšiu masu nerapových fanúšikov. No a potom prišiel Kontrafakt a spustil vlnu, aká nastala aj vo všetkých okolitých štátoch. Rap konečne prekročil hranice undergroundu a dostal sa do mainstreamu. Ja som po celý tento čas rapoval a naberal skúsenosti.

Rytmus/ sa v skutočnosti volá Patrik Vrbovský a pochádza z Piešťan. Zo začiatku robil hlavne breakdance, neskôr čoraz viac a čoraz lepšie rap. V roku 2001 založil skupinu Kontrafakt, s ktorou vydal dva albumy. V roku 2006 vydal sólový album Bengoro. Albumy vydáva vo vlastnom vydavateľstve TvojTatko Rekords.
.kedy vznikol Kontrafakt?

V roku 2001. Dovtedy som vystupoval ako Patrik Metamorfolord alebo Rytmus. Hľadal som sa a robil som si svoju históriu.

.čo znamená, že si si „robil históriu“?
Keď sa pozrieš na nejakého rapera, ktorý je 15 rokov na scéne, tak ti môže povedať „Pozri sa dozadu na tých 15 rokov, čo som všetko spravil.“

.história je u rapera zrejme dôležitá...
Určite. Čím bohatšia história, tým má väčšie uznanie a rešpekt. Môže si vydobyť pomenovanie Kráľ rapu alebo niečo podobné. Musíš zberať „diplomy“ , čo znamená nespočetne veľa skladieb a  koncertov, hity, klipy, predané albumy, úspešnosť  a množstvo ďalších veci.

.kontrafakt sa rýchlo stal veľmi známym...
No, v roku 2001 sme boli ťažký underground, nebol to žiadny mainstream ani nič podobné.  V začiatkoch sme dokonca chodili vystupovať zadarmo. Bola to iba záležitosť komunity. Keď nad tým rozmýšľam, tak  Kontrafakt mal veľmi peknú cestu. Dali sme sa dokopy ako chalani, ktorí už mali skúsenosti. V tom čase sme mali najlepšieho dídžeja na Slovensku Aneša, Ego bol veľký talent a ja som mal tiež svoje skúsenosti. Robili sme si meno hlavne koncertmi a výnimočnou šou, ktorá bola založená na beatboxe, dídžeingu a kvalitnom rape. Ľudia nás mapovali skôr než sme vydali nejaké skladby. Potom sme spravili singel, ktorý mal úspech,  klip, ktorý mal úspech, ozvali sa všetky možné vydavateľstvá, my sme si vybrali to úplne najlepšie, vydali sme album, a získali sme zlatú platňu. Potom sme odišli od veľkého vydavateľstva a založili sme si vlastné. Tam som vydal svoj sólový album Bengoro, ktorý je doteraz najpredávanejší, a teraz vyšiel Kontrafakt, ktorý je taktiež najpredávanejší.


.to je filmový príbeh...
Ukážková cesta rapera: Najprv tvrdo makať, potom zbierať ovocie.
Keď niekto vyjde z undergroundu do mainstreamu, často sa niečo stráca – autentickosť, sila...
V našom prípade to tak nie je. Robíme si to stále podľa seba, či už sme zakázaní alebo neviem akí. Keby nám niekto povedal v rádiu, aby sme to skúsili zmäkčiť a že nás potom budú hrávať, tak ja mu poviem, že to nepotrebujem. Doteraz nás nehrajú žiadne rádiá, stále hrám v tých istých kluboch, kde vystupuje underground. Len predávam platne a mám svoje vydavateľstvo. Nemôžem za to, že mám toľko fanúšikov a že si ma ľudia kupujú. Nemôžem im to predsa zakázať...

.keď človek počúva tvoju muziku a len trošku sleduje bulvár, má pocit, že musíš byť veľmi tvrdý, agresívny typ. Keď ťa človek spozná, zistí, že si inteligentný, vnímavý a mierny mladý muž. To je takmer schizofrénia. Je Patrik, s ktorým sa vždy rád porozprávam, ten tvrdý hiphoper Rytmus? Nie ste dvaja?
To je rozdiel medzi človekom a dielom. Do diela dáš emóciu, ktorú v sebe máš. Teraz sedím, pijem minerálku a moje emócie sú pokojné.

.prečo sú hiphoperi takí nahnevaní?
Možno preto, že nemajú pekný život, nemajú peniaze, perspektívu a cítia v sebe hnev. Celý život sa nám hudobná scéna snaží ukázať, aké je všetko krásne a ja som to zobral z druhej strany. Je chcem hovoriť iba o veciach, čo sa okolo nás dejú. Určite tu žijú ľudia, ktorí nesúhlasia s tým, čo sa píše v novinách a čo nám vykresľujú médiá. Mal by si si vypočuť, čo sa preberá v domácnostiach na sídlisku.  Nie všetci sú pokojní intelektuáli s knihou v ruke. Slováci sú prchký, nahnevaný národ a v istom čase som si povedal, že budem hovoriť za nich. Ale v súčasnosti už taký hnev necítim. Cítim len mierny hnev na ľudí, ktorí si ma berú do smradľavých úst, ktorí ohovárajú a závidia... Takých treba uzemniť.  Dá sa povedať, že z mojej strany je to taká ventilácia, takže nemusím chodiť ani k psychológovi. (Smiech)

.prečo je v hiphope toľko tvrdých nadávok?
Používam nadávky, keď som medzi mojimi ľuďmi, používame slang, a tak sa bavíme a nerozmýšľame nad tým, či sú to nadávky, aj keď tí chalani študujú právo, medicínu a neviem ešte čo. Sú to iba slová. Ľudia, prosím vás, nesúďte ma za nadávky, nie je to až taký veľký zločin. Zavrite ma, ak som jediný.

.hnev a nadávky v hiphope sú často osobné, pričom adresát je menovaný...
Pozor, málokto si dovolí označiť menom. To som si zatiaľ dovolil iba ja, teda Kontrafakt a Miky Mora tuším. Keď sa raperi „dissujú“, teda keď si navzájom nadávajú, používajú iba narážky, podľa ktorých sa môžeš dovtípiť, o koho ide.

.niekto napísal negatívnu recenziu na tvoj album a hneď si mu v pesničke menovite vynadal...
Jasné.

.to tak má byť?
Áno. Keď  vidím, že to niekto nemá naštudované a dáva tam základné veci, z ktorých vidíš, že je úplne mimo, tak aj ja mám predsa šancu povedať si svoj názor a aj ho poviem. To je rap. V rape môžeš všetko. Môžeš rapovať o Bohu, o sexe, o politike, rapom môžeš bojovať a näjväčší úspech má ten, kto je prirodzený a neskáče z trendu do trendu. Napríklad Vec mi vždy pripadal ako večný hipisák,  pozitívny typ a dneska hreší,  snaží sa byť tvrdý, štýlový a tomu ja neverím. Mal by ostať taký aký bol, starý dobrý Vecko.

.ako vznikajú tvoje skladby?
Zavolám nejakému dobrému producentovi, teda človeku, ktorý robí hudbu a spýtam sa ho, či pre mňa niečo má. On povie, že má, ja prídem a vypočujem si to. Ak máš – tak ako ja – talent na to, že počuješ hudbu a hneď vidíš, že to je hit, tak mu povieš čo chceš. Podľa toho, čo z tej hudby cítim, urobím tému a potom doma napíšem text.

.píšeš texty rýchlo, alebo nad nimi dlho rozmýšľaš?
Niekedy napíšem text naraz a inokedy nad tým pomaličky premýšľam, rozmýšľam nad technikou, nad rýmami a trvá mi to nejaké tri dni.

.ešte robíš aj freestyle (teda textové improvizácie priamo na pódiu)?
Už nie. Dosiahol som v tom, čo sa dalo, a už ma to prestalo baviť. Ja som taký človek: keď dosiahnem najvyšší možný úspech, mám chuť začať robiť niečo iné. Možno, že to tak bude aj s rapom.

.počúvaš aj inú hudbu ako rap?
Hudba je pre mňa vykúpenie z reality. Keď počujem hudbu, som šťastný. Počúvam veľa džezu, funky, r&b, mám rád starú muziku, soul. Teda hlavne černošskú muziku.

.čím ťa čierna muzika oslovuje?
Možno rytmikou, alebo inými emóciami, než do hudby dávajú belosi. Ťažko sa to dá vysvetliť. Keď si vypočuješ nejaký európsky metal a hneď na to Arethu Franklin, tak hneď cítiš ten rozdiel.
Hiphop je aj životný štýl. Legendárne sú zlaté reťaze raperov...
Ja to takto poviem: je všeobecne známe, že keď si černoch alebo Cigán alebo sociálne slabší zarobí prvé peniaze, hneď chce svojmu okoliu ukázať, ako sa mu darí. To znamená, že si kúpi niečo, čo je vidieť. Ja viem, že je to plytké, ale je to tak.

.aj u teba to tak bolo?
Jasné. Mne sa vysmievali, že som Cigán a vždy som túžil po tom, aby som sa cítil ako pán, ako frajer. Reťaz musela byť hneď prvá (smiech). Bieli raperi nie sú takí. To len Cigáni a černosi. Tak trochu si liečime svoje komplexy. Retiazkou, autom alebo niečím drahým, čo pre plytkých ľudí znamená úspech.

.sleduješ politiku?
Ani nie. Pozriem si správy, viem o zásadných veciach, ale viem, že to nedokážem ovplyvniť. Chcel by som, aby bola silná koruna, aby som mal bezvízový styk a nemusel v zahraničí dostávať otázky typu:  „Máte tam u vás na Slovensku mikrovlnku?“

.ako vyzerá tvoj bežný deň?
Vstávam okolo druhej, mám stretnutia s ľuďmi, pripravujeme projekty, koncerty. Potom idem boxovať – nerobím to preto, aby som sa bil, ale kvôli kondičke. Potom idem s frajerkou do kina a večer pôjdem k nej. Pozrieme si zase nejaký film, budeme spolu robiť veci, ktoré robia všetci a ráno okolo štvrtej zaspím a okolo druhej sa zase zobudím.
 
.celkom príjemné...
Áno. Tak je to v pracovných dňoch. Cez víkendy cestujem a koncertujem.

.odkedy si abstinent?
Odjakživa.

.prečo?
Lebo mi to nechutí. Ja robím veci, ktoré mi chutia.

.ty si nikdy nebol opitý?
Nikdy.

.to by človek od tvrdého rapera nečakal...
Tvrdý alebo mäkký, ale hlavne pravdivý.

.čo bol najväčší úspech, ktorý si v živote doteraz dosiahol?
Niekomu sa to môže zdať smiešne, ale pre mňa je najväčší úspech to, že ako človek z normálnej robotníckej rodiny sa mám momentálne celkom dobre a dokázal som sa o seba postarať. A že som spravil v slovenskej hudbe niečo, na čo sa bude spomínať. Moje meno je v slovenskej hiphopovej histórii. Robím to, čo ma baví. A ešte jedna vec: som hrdý na to, že som nikdy nepil, nedrogoval a nefajčil. To je pre mňa úspech.

.na odovzdávaní cien Aurel si hodil o zem diplom. Prečo?
Sľúbil som chalanom, že ak dostanem Aurela, tak ho rovno v priamom prenose rozbijem. Chcel som zabaviť kamarátov, ktorí to doma pozerali. No a tiež som vyjadril svoj postoj k tejto súťaži. Aurel pre mňa nič neznamená. Aurel je pre Haščákovú a podobné individuá. V jednom texte hovorím, že môžem j...ať celý Aurel a ja si stojím za tým, čo hovorím.

.v čom sa líši dobrý hiphop od zlého?
Rozoznáš to podľa toho, kto má aký „flow“, teda plávanie slov v rytme. Začiatočník slová a rýmy seká, skúsený raper v tom pláva. Dobrý raper sa musí vedieť trafiť do rytmu a nesmie mať začiatočnícke, „detské“ rýmy. Pod slovami musí byť profesionálna, dobrá hudba. Musím tam byť charizma, raper musí byť osobnosť, mal by mať charakteristický hlas a svoj vlastný slang. A všetko to ide s rokmi a so skúsenosťou.  Najúspešnejší raperi vo svete začínajú ako pätnásťroční a najlepší sú až po tridsiatke. Najlepšie je, keď interpret poskytne zaujímavý životný príbeh, s ktorým sa ľudia stotožnia.

.aký príbeh si poskytol ty?
Som Cigán zo sídliska, ktorý nemal peniaze, chodil na bicykli do roboty, a teraz má to, po čom túžil.

.v čom si sa od začiatku tohto príbehu zmenil?
Zmenil som sa dosť. Už mám 31 rokov a keď človek trochu zlepší svoju finančnú situáciu, tak sa mu zmení pohľad na veci. Už sa nemusím za každú cenu ukazovať. Človek vždy niečo niekomu dokazuje. Keď už všetkých presvedčil, už to dokazovať nemusí. Určite som mal nejaké komplexy, hoci som nežil v nejakej biede, ale moji rodičia nemali nikdy auto a žili sme v skromnosti. To sa dosť odrážalo v mojom živote lebo som sa cítil nerešpektovaný a chudobný. Asi som túžil ukázať, že si dokážem zarobiť a vytvoriť aké také postavenie. Ale to už je za mnou. Môj život je teraz iný a bude určite iný. Človek rokmi naberá sebavedomie, skúsenosti, rozhľad, má deti a prispôsobuje sa novým situáciám...

.na ruke máš vytetovaného Krista, podobný motív máš aj na tričku... Prečo?
Lebo sa mi páči to, čo Kristus robil a je pre mňa najväčší kráľ. Meno Kristus alebo jeho obrázok vo mne vyvoláva pokoj.

.čím si Kristus získal tvoj rešpekt?
Možno to vyznie ako klišé, ale čítal som Bibliu, kde som sa dozvedel ako žil, čo robil, ako za nás zomrel. Videl som film a to ma fascinovalo. Viem, že bol a musel to byť veľký čávo.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite