Rôzni
Pocta Jarovi Filipovi – Jarove pesničky
Universal
Keď rôzni interpreti, každý osve a nanovo, nahrajú pesničky niekoho váženého, vzniká tzv. tribute album. Slovenská premiéra tejto formy by vzhľadom na nastávajúce ročné obdobie mohla dostať podtitul Svätenie Jara. Niet pochýb, že práve Jaro Filip si podobnú poctu zaslúži. Popri vzdaní holdu sa však nedá prehliadnuť ani určitý PR podtón, snaha o zviditeľnenie niektorých interpretov alebo zaradenie iných na podporu predajnosti projektu. I to je bežný jav sprevádzajúci tribute albumy. Netreba ho zavrhnúť, ak dotyčný dodá pesničke nový rozmer, tak ako sa to podarilo kapele 100 múch V jedálnom vozni. Nezahanbia ani príspevky Kurica, Laskyho, Chiki-liki, Lipu, Smatanovej, IMT Smile/Igitot, ako i samotného Filipa. Sú tu však aj pesničky, ktoré v novej interpretácii stratili pôvodný vtip, iróniu, alebo sa v nich známi speváci nijako neprekonali.
●●●○○
.martin Chrobák
K. D. LANG
Watershed
Universal/Nonesuch
Napriek tomu, že pesničkárka k.d. lang je na scéne už štvrť storočia, nevieme o nej veľa. Škoda! V približnej analógii so situáciou na Slovensku by Kanaďanka Kathryn asi najlepšie zodpovedala persóne Sone Horňákovej. Korene k.d. lang siahajú do country, ale v jej súčasnej hudbe počuť aj prvky džezu a kvalitného popu. Napriek rôznorodým vplyvom je Watershed jednoliata platňa. Bohatá inštrumentácia upúta vkusným usporiadaním zvukov. Celková atmosféra albumu je príjemne spomalená a zahmlená. Môže privodiť balancovanie medzi ľahkým spánkom a paralyzovanou bdelosťou s podvedomou informáciou, že na oboch stranách je všetko práve tak, ako má byť. Pesničky neprekypujú optimizmom, skôr z nich sála vyrovnanosť a pokoj vodnej hladiny. Takáto alternatíva pre dospelých má síce blízko ku komercii, ale vždy lepšia jedna k.d. než desať Celine Dion.
●●●●○
.martin Chrobák
FOALS
ANTIDOTES
TRANSGRESSIVE
Oxfordskí math-rockoví šialenci Foals práve obdarúvajú svet dlho očakávaným debutovým albumom. V minulosti vydané samostatné single Hummer a Mathletics na britskej verzii platne nenájdete, ale label Sub Pop ponúka tú americkú, kde nechýbajú. Pätica hudobníkov si získala rešpekt vďaka energickým koncertom, kombináciám dance music a funk-punku, skvelo modelovanému gitarovému zvuku korenenému dychovými nástrojmi. A rýchlou hrou. Pokiaľ vás už dlhšie baví nu rave, Foals je stopercentný zásah, iným môžu ich songy prísť patetické. Nový singel Cassius je geniálne bezprostredný a zabáva skákaním z tempa do tempa, song Olympic Airways dáva priestor inštrumentálnym vyhrávkam. Producentom platne bol gitarista TV on the Radio David Sitek, ale výsledný mix si Foals nakoniec spravili sami. O dychové nástroje sa postarali aj členovia zostavy Antibalas.
●●●●○
.matej Lauko
RPWL
The RPWL Experience
Tempus Fugit/SPV/InsideOut
Pink Floyd učarovali mnohým muzikantom. Patrí medzi nich aj nemecká štvorica RPWL, ktorá vznikla v roku 1997 a hrávala pinfloydovský repertoár podobne ako napríklad slávnejší kolegovia The Australian Pink Floyd Show. RPWL sa však po troch rokoch začali venovať vlastnej tvorbe a The RPWL Experience je ich piaty štúdiový album. Vplyv Floydov sa nedá prehliadnuť: aj RPWL vedia pracovať s atmosférou, gitarové sóla sú hrané jemne a bez exhibícií, texty sú „o niečom“... Našťastie to nie je kópia – v pohodovej gitarovke s dramatickým koncom This Is Not A Prog Song sa RPWL dokonca vysmievajú z kritikov, ktorí ich automaticky zaraďujú do škatuľky progresívneho rocku. RPWL majú pravdu – napríklad Where Can I Go by nevyčnievala na nejakom kvalitnejšom britpopovom albume a krásne jednoduchá Breath In, Breath Out má potenciál veľkého rádiového hitu.
●●●○○
.vladislav Gális
Glen Hansard – Markéta Irglová
Once, Music From The Motion Picture
Sony BMG
Ten príbeh z diaľky vyzerá ako rozprávka. Spevák a gitarista Glen Hansard z írskej skupiny The Frames sa zoznámil s mladou českou speváčkou a klaviristkou Markétou Irglovou a v roku 2005 v Prahe za šesť dní nahrali album The Swell Season čiže Prima sezóna, nazvaný podľa románu Jozefa Škvoreckého. Vtedy ešte netušili, že ich samých čaká skutočná príma sezóna – že nízkoropočtový hudobný film Once, v ktorom obaja hrajú, sa stane hitom roku 2007 a že za skladbu Falling Slowly získajú Oscara. Po tohtoročnej slovenskej premiére filmu rastie záujem aj o jeho soundtrack. Ako môžeme potvrdiť my oneskorenci, ktorí sme si Once doteraz nestihli pozrieť, tento súbor trinástich krehkých pesničiek funguje aj samostatne, bez pohyblivých obrázkov. Je to aj vďaka tomu, že tu bez rušivých efektov vyniká prirodzená krása ľudských hlasov a akustických nástrojov.
●●●●○
.vladislav Gális
Dave Gahan
Hourglass
Mute/EMI
Dava Gahana pozná každý ako okamžite identifikovateľný hlas skupiny Depeche Mode. Ako autor sa však v Depeche Mode prvýkrát prejavil až po dvadsiatich piatich rokoch, keď zatiaľ na posledný depešácky album Playing The Angel (2005) prispel tromi skladbami, ktoré napísal so spolupracovníkmi skupiny Christianom Eignerom a Andrewom Phillpottom. Táto trojica je podpísaná aj pod Gahanovým druhým sólovým albumom Hourglass. Na rozdiel od prvej sólovky Paper Monsters (2003), ktorá vznikla v spoluautorstve s gitaristom a čelistom Knoxom Chandlerom, sa Gahan ešte menej snaží zvukovo odlíšiť od svojej domovskej kapely. Takže žiadne náznaky blues (ako Bottle Living na Paper Monsters) ani žiadne veľké prekvapenia, ale temné elektronické songy o zložitosti lásky a viery („Neverím v zázraky / a dejú sa každý deň / Neverím v Ježiša / ale aj tak sa modlím“).
●●●○○
.vladislav Gális
Pocta Jarovi Filipovi – Jarove pesničky
Universal
Keď rôzni interpreti, každý osve a nanovo, nahrajú pesničky niekoho váženého, vzniká tzv. tribute album. Slovenská premiéra tejto formy by vzhľadom na nastávajúce ročné obdobie mohla dostať podtitul Svätenie Jara. Niet pochýb, že práve Jaro Filip si podobnú poctu zaslúži. Popri vzdaní holdu sa však nedá prehliadnuť ani určitý PR podtón, snaha o zviditeľnenie niektorých interpretov alebo zaradenie iných na podporu predajnosti projektu. I to je bežný jav sprevádzajúci tribute albumy. Netreba ho zavrhnúť, ak dotyčný dodá pesničke nový rozmer, tak ako sa to podarilo kapele 100 múch V jedálnom vozni. Nezahanbia ani príspevky Kurica, Laskyho, Chiki-liki, Lipu, Smatanovej, IMT Smile/Igitot, ako i samotného Filipa. Sú tu však aj pesničky, ktoré v novej interpretácii stratili pôvodný vtip, iróniu, alebo sa v nich známi speváci nijako neprekonali.
●●●○○
.martin Chrobák
K. D. LANG
Watershed
Universal/Nonesuch
Napriek tomu, že pesničkárka k.d. lang je na scéne už štvrť storočia, nevieme o nej veľa. Škoda! V približnej analógii so situáciou na Slovensku by Kanaďanka Kathryn asi najlepšie zodpovedala persóne Sone Horňákovej. Korene k.d. lang siahajú do country, ale v jej súčasnej hudbe počuť aj prvky džezu a kvalitného popu. Napriek rôznorodým vplyvom je Watershed jednoliata platňa. Bohatá inštrumentácia upúta vkusným usporiadaním zvukov. Celková atmosféra albumu je príjemne spomalená a zahmlená. Môže privodiť balancovanie medzi ľahkým spánkom a paralyzovanou bdelosťou s podvedomou informáciou, že na oboch stranách je všetko práve tak, ako má byť. Pesničky neprekypujú optimizmom, skôr z nich sála vyrovnanosť a pokoj vodnej hladiny. Takáto alternatíva pre dospelých má síce blízko ku komercii, ale vždy lepšia jedna k.d. než desať Celine Dion.
●●●●○
.martin Chrobák
FOALS
ANTIDOTES
TRANSGRESSIVE
Oxfordskí math-rockoví šialenci Foals práve obdarúvajú svet dlho očakávaným debutovým albumom. V minulosti vydané samostatné single Hummer a Mathletics na britskej verzii platne nenájdete, ale label Sub Pop ponúka tú americkú, kde nechýbajú. Pätica hudobníkov si získala rešpekt vďaka energickým koncertom, kombináciám dance music a funk-punku, skvelo modelovanému gitarovému zvuku korenenému dychovými nástrojmi. A rýchlou hrou. Pokiaľ vás už dlhšie baví nu rave, Foals je stopercentný zásah, iným môžu ich songy prísť patetické. Nový singel Cassius je geniálne bezprostredný a zabáva skákaním z tempa do tempa, song Olympic Airways dáva priestor inštrumentálnym vyhrávkam. Producentom platne bol gitarista TV on the Radio David Sitek, ale výsledný mix si Foals nakoniec spravili sami. O dychové nástroje sa postarali aj členovia zostavy Antibalas.
●●●●○
.matej Lauko
RPWL
The RPWL Experience
Tempus Fugit/SPV/InsideOut
Pink Floyd učarovali mnohým muzikantom. Patrí medzi nich aj nemecká štvorica RPWL, ktorá vznikla v roku 1997 a hrávala pinfloydovský repertoár podobne ako napríklad slávnejší kolegovia The Australian Pink Floyd Show. RPWL sa však po troch rokoch začali venovať vlastnej tvorbe a The RPWL Experience je ich piaty štúdiový album. Vplyv Floydov sa nedá prehliadnuť: aj RPWL vedia pracovať s atmosférou, gitarové sóla sú hrané jemne a bez exhibícií, texty sú „o niečom“... Našťastie to nie je kópia – v pohodovej gitarovke s dramatickým koncom This Is Not A Prog Song sa RPWL dokonca vysmievajú z kritikov, ktorí ich automaticky zaraďujú do škatuľky progresívneho rocku. RPWL majú pravdu – napríklad Where Can I Go by nevyčnievala na nejakom kvalitnejšom britpopovom albume a krásne jednoduchá Breath In, Breath Out má potenciál veľkého rádiového hitu.
●●●○○
.vladislav Gális
Glen Hansard – Markéta Irglová
Once, Music From The Motion Picture
Sony BMG
Ten príbeh z diaľky vyzerá ako rozprávka. Spevák a gitarista Glen Hansard z írskej skupiny The Frames sa zoznámil s mladou českou speváčkou a klaviristkou Markétou Irglovou a v roku 2005 v Prahe za šesť dní nahrali album The Swell Season čiže Prima sezóna, nazvaný podľa románu Jozefa Škvoreckého. Vtedy ešte netušili, že ich samých čaká skutočná príma sezóna – že nízkoropočtový hudobný film Once, v ktorom obaja hrajú, sa stane hitom roku 2007 a že za skladbu Falling Slowly získajú Oscara. Po tohtoročnej slovenskej premiére filmu rastie záujem aj o jeho soundtrack. Ako môžeme potvrdiť my oneskorenci, ktorí sme si Once doteraz nestihli pozrieť, tento súbor trinástich krehkých pesničiek funguje aj samostatne, bez pohyblivých obrázkov. Je to aj vďaka tomu, že tu bez rušivých efektov vyniká prirodzená krása ľudských hlasov a akustických nástrojov.
●●●●○
.vladislav Gális
Dave Gahan
Hourglass
Mute/EMI
Dava Gahana pozná každý ako okamžite identifikovateľný hlas skupiny Depeche Mode. Ako autor sa však v Depeche Mode prvýkrát prejavil až po dvadsiatich piatich rokoch, keď zatiaľ na posledný depešácky album Playing The Angel (2005) prispel tromi skladbami, ktoré napísal so spolupracovníkmi skupiny Christianom Eignerom a Andrewom Phillpottom. Táto trojica je podpísaná aj pod Gahanovým druhým sólovým albumom Hourglass. Na rozdiel od prvej sólovky Paper Monsters (2003), ktorá vznikla v spoluautorstve s gitaristom a čelistom Knoxom Chandlerom, sa Gahan ešte menej snaží zvukovo odlíšiť od svojej domovskej kapely. Takže žiadne náznaky blues (ako Bottle Living na Paper Monsters) ani žiadne veľké prekvapenia, ale temné elektronické songy o zložitosti lásky a viery („Neverím v zázraky / a dejú sa každý deň / Neverím v Ježiša / ale aj tak sa modlím“).
●●●○○
.vladislav Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.