Rozhovor s Pavlom Draxlerom, ktorý v rokoch 2004 až 2006 viedol v Policajnom zbore SR špeciálny tím na monitorovanie a boj s extrémizmom.
.aké sú trendy extrémizmu na Slovensku?
V roku 2001, po vražde Rómky Anastázie Balážovej, sa tomu u nás začala v polícii venovať adresnejšia pozornosť, najmä pod tlakom verejnej mienky. Dovtedy sa posudzovali iba jednotlivé trestné činy, väčšinou s následkom ublíženia na zdraví, nie však ako činy skupín, ktoré majú svoje myšlienky a ich náplňou je násilie.
.ako na tento posun reagovali extrémistické hnutia?
Keďže sa im polícia začala venovať adresnejšie, museli prejsť do „ilegality“. Prívrženci týchto hnutí sa začali transformovať skôr na gangy. Ja si nemyslím, že tam ide o nejakú tvrdú politickú motiváciu. Je to stále o násilí. Trochu sa profesionalizovali, určite sa zmenšil ich počet – násilie však ostalo. Okolo roku 2000 dominovala košická skupinka Blood and honour Cassovia, ktorá „držala“ pod svojím vplyvom podobné skupiny na celom Slovensku. Neskôr bola stíhaná za internetovú stránku, jej líder aj za organizovanie zájazdu na spomienkový pochod na Rudolfa Hessa do Nemecka. Potom to prešlo cez stredné Slovensko, kde sa určujúcou stala v Banskej Bystrici SS AG SLOVAKIA - Security Service Action Group Slovakia. Bratislava bola vždy pomerne autonómna, od roku 2004 začína dominovať Nitra.
.existuje nejaké určujúce kritérium na posudzovanie týchto hnutí?
Ja ich delím na nositeľov a prijímateľov ideológie. Tí prví sú malou skupinou, ktorá žije politickou agendou. Dnes ich je na Slovensku okolo 200 až 300. Prijímatelia, ktorých je na Slovensku asi 5- až 6-tisíc, sa v tom nemusia vyznať. Ide im iba o násilie.
.k akému smeru najviac inklinujú?
Väčšinou to „beží“ okolo medzinárodného hnutia Blood and Honour (Krv a česť). Sú to návštevy koncertov a podobne. Silná košická skupina získala aj partnerov v zahraničí. Ich líder išiel napríklad do USA a zakladal potom u nás World Church of Creator, pobočku náboženského hnutia založeného na kresťanstve s veľmi hlbokým rasovým podtónom.
.sú vzťahy medzi rôznymi skupinami a hnutiami skôr partnerské, alebo je tam snaha o dominanciu?
Nejde až tak o dominanciu vo vodcovstve. Skôr majú personálne problémy: kto s kým a ako sa znáša.
.stretávajú sa lídri osobne?
Určite, na akciách a na koncertoch. Napríklad Radovan Novotný z Nového Slobodného Slovenska (NSS) z Prešova bol dosť dlho pobočníkom Vodcu Slovenskej pospolitosti (SP). Platí však, že keď sa členovia SP alebo NSS prezliekli „do civilu“, od skínov ich nešlo rozoznať. Je to skôr istá vývinová fáza neonacistického skinheada – skúšať to s politickou aktivitou.
.sP vytvorila politickú stranu, ktorú neskôr súd zrušil. Je ich snaha o etablovanie sa v tomto smere skôr výnimka, alebo majú také ambície aj iní?
Nositelia ideológie sa snažia presadzovať svoje myšlienky a osloviť spoločnosť. Z tohto hľadiska nejde o výnimku. Opäť však platí, že o takéto etablovanie sa pokúša iba malá časť hnutia, ktoré má politické ambície.
.sú aj prípady migrácie z jednej skupiny do druhej?
Tie sú dosť bežné.
.aké sú ich motívy?
Skutočne si to netreba predstavovať ako politické skupinky. Je to o ľuďoch, ktorí hľadajú. Chcú niekam patriť, chcú mať rešpekt a ak to nájdu v inej skupinke, idú tam.
.ako sa týchto skupinkách dozvie nový adept dozvie? Cez internet?
Celé sa to prevažne začína vo veku 12 až 13 rokov, keď hľadajú skupinku, kam by patrili. Často sú to jedinci vyselektovaní zo svojho prostredia. Mali sme aj prípad, že sa k nim chlapec pridal v súvislosti so silnými dioptriami: v škole sa mu posmievali a zanevrel na okolie. Internet tieto vzťahy veľmi urýchľuje. Už v tomto veku ho bežne používajú.
.testuje si gang nového adepta?
Väčšinou to prebieha na priateľskej báze. Nie je tam tvrdý výber, aj keď sa to snažia mnohí deklarovať. Je to skôr o tom, kto sa s kým opije v krčme. Skupinky, ktoré robia tvrdé regrutovanie – ako napríklad Hammer skins – majú iba do pätnásť ľudí na celom Slovensku.
.používajú tieto skupiny aj bojový výcvik?
Snažia sa o to. Častým úkazom sú posilňovne, telocvične, box. Učia sa sebaobranu, cvičia streľbu, snažia sa rozobrať si taktiku boja.
.využijú to potom?
Riadený útok, keď by si adresne vystopovali svoju obeť a napadli ju, sme naposledy zažili v Bratislave v roku 2005. Celkovo boli asi dva takéto útoky, ide o výnimku z pravidla. Fyzickú kondíciu využívajú na agresivitu na ulici. Niekto sa im znepáči v krčme, alebo si vyslovene povedia: teraz ideme na boj, na čistenie Bratislavy. Svoju obeť si vždy nájdu.
.je to spoločné pre všetkých?
Áno. Ich elita – teda nositelia ideológie – sa však usiluje od takýchto ľudí dištancovať. Tieto hnutia sú však primárne o násilí.
.snaží sa elita aj zabrániť páchaniu násilia?
Prekáža im iba neadresné násilie. To však hovoríme o desiatkach ľudí.
.aké sú trendy extrémizmu na Slovensku?
V roku 2001, po vražde Rómky Anastázie Balážovej, sa tomu u nás začala v polícii venovať adresnejšia pozornosť, najmä pod tlakom verejnej mienky. Dovtedy sa posudzovali iba jednotlivé trestné činy, väčšinou s následkom ublíženia na zdraví, nie však ako činy skupín, ktoré majú svoje myšlienky a ich náplňou je násilie.
.ako na tento posun reagovali extrémistické hnutia?
Keďže sa im polícia začala venovať adresnejšie, museli prejsť do „ilegality“. Prívrženci týchto hnutí sa začali transformovať skôr na gangy. Ja si nemyslím, že tam ide o nejakú tvrdú politickú motiváciu. Je to stále o násilí. Trochu sa profesionalizovali, určite sa zmenšil ich počet – násilie však ostalo. Okolo roku 2000 dominovala košická skupinka Blood and honour Cassovia, ktorá „držala“ pod svojím vplyvom podobné skupiny na celom Slovensku. Neskôr bola stíhaná za internetovú stránku, jej líder aj za organizovanie zájazdu na spomienkový pochod na Rudolfa Hessa do Nemecka. Potom to prešlo cez stredné Slovensko, kde sa určujúcou stala v Banskej Bystrici SS AG SLOVAKIA - Security Service Action Group Slovakia. Bratislava bola vždy pomerne autonómna, od roku 2004 začína dominovať Nitra.
.existuje nejaké určujúce kritérium na posudzovanie týchto hnutí?
Ja ich delím na nositeľov a prijímateľov ideológie. Tí prví sú malou skupinou, ktorá žije politickou agendou. Dnes ich je na Slovensku okolo 200 až 300. Prijímatelia, ktorých je na Slovensku asi 5- až 6-tisíc, sa v tom nemusia vyznať. Ide im iba o násilie.
.k akému smeru najviac inklinujú?
Väčšinou to „beží“ okolo medzinárodného hnutia Blood and Honour (Krv a česť). Sú to návštevy koncertov a podobne. Silná košická skupina získala aj partnerov v zahraničí. Ich líder išiel napríklad do USA a zakladal potom u nás World Church of Creator, pobočku náboženského hnutia založeného na kresťanstve s veľmi hlbokým rasovým podtónom.
.sú vzťahy medzi rôznymi skupinami a hnutiami skôr partnerské, alebo je tam snaha o dominanciu?
Nejde až tak o dominanciu vo vodcovstve. Skôr majú personálne problémy: kto s kým a ako sa znáša.
.stretávajú sa lídri osobne?
Určite, na akciách a na koncertoch. Napríklad Radovan Novotný z Nového Slobodného Slovenska (NSS) z Prešova bol dosť dlho pobočníkom Vodcu Slovenskej pospolitosti (SP). Platí však, že keď sa členovia SP alebo NSS prezliekli „do civilu“, od skínov ich nešlo rozoznať. Je to skôr istá vývinová fáza neonacistického skinheada – skúšať to s politickou aktivitou.
.sP vytvorila politickú stranu, ktorú neskôr súd zrušil. Je ich snaha o etablovanie sa v tomto smere skôr výnimka, alebo majú také ambície aj iní?
Nositelia ideológie sa snažia presadzovať svoje myšlienky a osloviť spoločnosť. Z tohto hľadiska nejde o výnimku. Opäť však platí, že o takéto etablovanie sa pokúša iba malá časť hnutia, ktoré má politické ambície.
.sú aj prípady migrácie z jednej skupiny do druhej?
Tie sú dosť bežné.
.aké sú ich motívy?
Skutočne si to netreba predstavovať ako politické skupinky. Je to o ľuďoch, ktorí hľadajú. Chcú niekam patriť, chcú mať rešpekt a ak to nájdu v inej skupinke, idú tam.
.ako sa týchto skupinkách dozvie nový adept dozvie? Cez internet?
Celé sa to prevažne začína vo veku 12 až 13 rokov, keď hľadajú skupinku, kam by patrili. Často sú to jedinci vyselektovaní zo svojho prostredia. Mali sme aj prípad, že sa k nim chlapec pridal v súvislosti so silnými dioptriami: v škole sa mu posmievali a zanevrel na okolie. Internet tieto vzťahy veľmi urýchľuje. Už v tomto veku ho bežne používajú.
.testuje si gang nového adepta?
Väčšinou to prebieha na priateľskej báze. Nie je tam tvrdý výber, aj keď sa to snažia mnohí deklarovať. Je to skôr o tom, kto sa s kým opije v krčme. Skupinky, ktoré robia tvrdé regrutovanie – ako napríklad Hammer skins – majú iba do pätnásť ľudí na celom Slovensku.
.používajú tieto skupiny aj bojový výcvik?
Snažia sa o to. Častým úkazom sú posilňovne, telocvične, box. Učia sa sebaobranu, cvičia streľbu, snažia sa rozobrať si taktiku boja.
.využijú to potom?
Riadený útok, keď by si adresne vystopovali svoju obeť a napadli ju, sme naposledy zažili v Bratislave v roku 2005. Celkovo boli asi dva takéto útoky, ide o výnimku z pravidla. Fyzickú kondíciu využívajú na agresivitu na ulici. Niekto sa im znepáči v krčme, alebo si vyslovene povedia: teraz ideme na boj, na čistenie Bratislavy. Svoju obeť si vždy nájdu.
.je to spoločné pre všetkých?
Áno. Ich elita – teda nositelia ideológie – sa však usiluje od takýchto ľudí dištancovať. Tieto hnutia sú však primárne o násilí.
.snaží sa elita aj zabrániť páchaniu násilia?
Prekáža im iba neadresné násilie. To však hovoríme o desiatkach ľudí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.