Ponuky na tykanie od politikov neprijíma. Aby predišiel vnútornému rozporu, stal sa z neho nevolič. Vysokoškolský pedagóg a moderátor najsledovanejšej nedeľnej diskusnej relácie v Českej republike, Václav Moravec.
.prečo v Čechách ani na Slovensku nie sú verejnoprávne médiá nezávislé?
Na Slovensku a v Čechách došlo po roku 1989 k transformácii štátnych médií na médiá verejnej služby, ale tá premena ešte nie je dokončená. Politici si ponechávajú veľa nástrojov, ktorými môžu do médií zasahovať. Bolo by výborné, keby pristúpili k automatickej valorizácii poplatkov verejnoprávnych médií. Keď totiž navŕšenie nie je automatické, majú nad médiami ekonomickú kontrolu.
.prečo nie sú v radách verejnoprávnych médií nezávislí ľudia?
Politici sa, pravdaže, snažia dosadiť do nich svojich blízkych. Nie osobnosti, ktoré by mali širšiu autoritu. Rady používajú ako nástroj politickej kontroly.
.nie sú potom verejnoprávne média vlastne štátne?
Myslím si, že nie. Česká televízia a Český rozhlas, rovnako ako Slovenská televízia a Slovenský rozhlas, nemajú za sebou osemdesiatročnú históriu existencie v demokracii alebo pluralitnej spoločnosti. Už od začiatku boli médiami štátnymi. Po roku 1989 sa ich politici pokúsili transformovať na verejnoprávne médiá západného strihu, ale zároveň sa toho zľakli. Uvedomili si, že médiá majú stále silný vplyv na fungovanie spoločnosti, a preto sa kontroly nad nimi nezriekli.
.sloboda verejnoprávnych médií je závislá len od politikov?
Záleží aj na manažmente a ľuďoch, ktorí v médiu pracujú. Riaditelia by nemali uzatvárať s politikmi dohody. Mali by byť silnými riaditeľmi, a povedať: „V demokracii dochádza k striedaniu moci a my ako médium verejnej služby budeme merať rovnako, či budete v opozícii, alebo vo vláde.“
.ale riaditeľa verejnoprávneho média menuje rada, a tú zas volí parlament, čiže ten, kto vládne. Nie je to bludný kruh?
Je to bludný kruh, priznávam. Ale ľudia, ktorí sa uchádzajú o funkciu riaditeľa verejnoprávneho média, sú zodpovední za to, aby sa nestali súčasťou toho bludného kruhu. Aj keď ich volí rada. Musí to byť osobnosť, ktorá svojím životom dokazuje, že si ctí pravidlá fair hry. Ak má byť súčasťou zvolenia do funkcie aj dohoda, ktorej plnenie bude potom politická reprezentácia vyžadovať, taký riaditeľ sa stáva rukojemníkom.
.slovenský premiér Robert Fico zaútočil na médiá už viackrát. Je naše členstvo v medzinárodných štruktúrach dostatočnou zárukou, že sloboda slova nebude obmedzená?
Určite áno. Zaujímavé je, že to, čo sa deje v súvislosti s návrhom nového tlačového zákona u vás, sa u nás odohralo za vlády Miloša Zemana, ktorý označoval novinárov za prostitútky, hnoj a žumpu. Myslím, že Robert Fico sa ním inšpiroval. Ak by som porovnával návrh tlačového zákona, s ktorým prišla Zemanova vláda, s tým vaším, tak sú si v mnohých ohľadoch podobné. V Českej republike ten zákon v pôvodnom znení neprešiel, lebo Miloš Zeman mal menšinovú vládu. V parlamente bol zákon prepracovaný a pre novinárov to dopadlo pozitívne. Nevnímam to tak, že by sa Slovensko stalo krajinou s oklieštenou slobodou slova. Vláda si to vlastne ani nemôže dovoliť. Slovensko je súčasťou Európskej únie, kde sa novinárom priznáva právo na samoreguláciu. Ak by si zo súčasného stavu mohla slovenská žurnalistika niečo vziať, tak to, aby v oveľa väčšej miere využívala právo na samoreguláciu a stanovenie si vlastných štandardov.
.nie je boj politika proti médiám prvým znakom neslobody?
Ak je tá krajina súčasťou širšieho spoločenstva, tak by ste nasadzovali Robertovi Ficovi väčšiu „psiu hlavu“, než si zaslúži. V každom prípade by si sám Robert Fico a jeho vláda mali uvedomiť, že ak chce skrotiť novinárov prísnou legislatívou, môže to byť prejav jeho politickej slabosti. Keby som bol jeho poradcom, tak mu to neodporúčam.
.je podľa vás návrh Ficovho tlačového zákona nebezpečný?
Z pohľadu novinára ho vnímam ako nebezpečenstvo. Keby som bol politikom, tak by som to neurobil, pretože to vypovedá o mojej neschopnosti obhájiť si svoju politiku. Ak by som mal pocit, že mi médiá krivdia, oveľa viac by som jazdil za občanmi a komunikoval by som s nimi priamo. Snažil by som sa rozlišovať medzi novinármi, ktorí mi škodia a nebol by som k nim ústretový v individuálnych rozhovoroch.
.prečo v Čechách ani na Slovensku nie sú verejnoprávne médiá nezávislé?
Na Slovensku a v Čechách došlo po roku 1989 k transformácii štátnych médií na médiá verejnej služby, ale tá premena ešte nie je dokončená. Politici si ponechávajú veľa nástrojov, ktorými môžu do médií zasahovať. Bolo by výborné, keby pristúpili k automatickej valorizácii poplatkov verejnoprávnych médií. Keď totiž navŕšenie nie je automatické, majú nad médiami ekonomickú kontrolu.
.prečo nie sú v radách verejnoprávnych médií nezávislí ľudia?
Politici sa, pravdaže, snažia dosadiť do nich svojich blízkych. Nie osobnosti, ktoré by mali širšiu autoritu. Rady používajú ako nástroj politickej kontroly.
.nie sú potom verejnoprávne média vlastne štátne?
Myslím si, že nie. Česká televízia a Český rozhlas, rovnako ako Slovenská televízia a Slovenský rozhlas, nemajú za sebou osemdesiatročnú históriu existencie v demokracii alebo pluralitnej spoločnosti. Už od začiatku boli médiami štátnymi. Po roku 1989 sa ich politici pokúsili transformovať na verejnoprávne médiá západného strihu, ale zároveň sa toho zľakli. Uvedomili si, že médiá majú stále silný vplyv na fungovanie spoločnosti, a preto sa kontroly nad nimi nezriekli.
.sloboda verejnoprávnych médií je závislá len od politikov?
Záleží aj na manažmente a ľuďoch, ktorí v médiu pracujú. Riaditelia by nemali uzatvárať s politikmi dohody. Mali by byť silnými riaditeľmi, a povedať: „V demokracii dochádza k striedaniu moci a my ako médium verejnej služby budeme merať rovnako, či budete v opozícii, alebo vo vláde.“
.ale riaditeľa verejnoprávneho média menuje rada, a tú zas volí parlament, čiže ten, kto vládne. Nie je to bludný kruh?
Je to bludný kruh, priznávam. Ale ľudia, ktorí sa uchádzajú o funkciu riaditeľa verejnoprávneho média, sú zodpovední za to, aby sa nestali súčasťou toho bludného kruhu. Aj keď ich volí rada. Musí to byť osobnosť, ktorá svojím životom dokazuje, že si ctí pravidlá fair hry. Ak má byť súčasťou zvolenia do funkcie aj dohoda, ktorej plnenie bude potom politická reprezentácia vyžadovať, taký riaditeľ sa stáva rukojemníkom.
.slovenský premiér Robert Fico zaútočil na médiá už viackrát. Je naše členstvo v medzinárodných štruktúrach dostatočnou zárukou, že sloboda slova nebude obmedzená?
Určite áno. Zaujímavé je, že to, čo sa deje v súvislosti s návrhom nového tlačového zákona u vás, sa u nás odohralo za vlády Miloša Zemana, ktorý označoval novinárov za prostitútky, hnoj a žumpu. Myslím, že Robert Fico sa ním inšpiroval. Ak by som porovnával návrh tlačového zákona, s ktorým prišla Zemanova vláda, s tým vaším, tak sú si v mnohých ohľadoch podobné. V Českej republike ten zákon v pôvodnom znení neprešiel, lebo Miloš Zeman mal menšinovú vládu. V parlamente bol zákon prepracovaný a pre novinárov to dopadlo pozitívne. Nevnímam to tak, že by sa Slovensko stalo krajinou s oklieštenou slobodou slova. Vláda si to vlastne ani nemôže dovoliť. Slovensko je súčasťou Európskej únie, kde sa novinárom priznáva právo na samoreguláciu. Ak by si zo súčasného stavu mohla slovenská žurnalistika niečo vziať, tak to, aby v oveľa väčšej miere využívala právo na samoreguláciu a stanovenie si vlastných štandardov.
.nie je boj politika proti médiám prvým znakom neslobody?
Ak je tá krajina súčasťou širšieho spoločenstva, tak by ste nasadzovali Robertovi Ficovi väčšiu „psiu hlavu“, než si zaslúži. V každom prípade by si sám Robert Fico a jeho vláda mali uvedomiť, že ak chce skrotiť novinárov prísnou legislatívou, môže to byť prejav jeho politickej slabosti. Keby som bol jeho poradcom, tak mu to neodporúčam.
.je podľa vás návrh Ficovho tlačového zákona nebezpečný?
Z pohľadu novinára ho vnímam ako nebezpečenstvo. Keby som bol politikom, tak by som to neurobil, pretože to vypovedá o mojej neschopnosti obhájiť si svoju politiku. Ak by som mal pocit, že mi médiá krivdia, oveľa viac by som jazdil za občanmi a komunikoval by som s nimi priamo. Snažil by som sa rozlišovať medzi novinármi, ktorí mi škodia a nebol by som k nim ústretový v individuálnych rozhovoroch.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.