Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Terminál pod stanom

.časopis .týždeň v ekonomike


    Špecifiká rôzneho druhu boli tejto krajine vždy vlastné. S približovaním sa k západu ich trochu ubúdalo, vášeň pre neštandardné riešenia však, našťastie, celkom neodumrela. Jedno z nich vyrástlo nedávno na bratislavskom letisku.

    Hraničné priechody, stanice a letiská sú prvými miestami, ktorými musí prejsť každý zahraničný návštevník. Aj od dojmu, ktorý v ňom zanechajú, závisí, ako bude posudzovať či odporúčať tú-ktorú krajinu svojim známym. Ako by z takéhoto posudzovania vyšlo Letisko Milana Rastislava Štefánika? V porovnaní s akýmkoľvek letiskom v civilizovanom svete je akceptovateľné nanajvýš ako nie veľmi vydarené provizórium. A k dlhodobým technickým, servisným a estetickým nedostatkom pribudol koncom jari ešte jeden.

.hlavne operatívne
    V priestore medzi odletovým terminálom a príletovou halou vyrástol stan, korektnejšie nazývaný ako dočasný priestor pre charterovú prepravu, kde touroperátori vybavujú klientov cestovných kancelárií letenkami a dokladmi potrebnými na bezproblémový odlet. Týmto „operatívnym riešením“, na ktoré musí byť manažment letiska i ministerstva dopravy obzvlášť hrdý, letisko vraj prispieva na „zvládnutie letného náporu pasažierov nepravidelnej dopravy“.
    Ale nebuďme nespravodliví. Kto bol minulý rok v auguste na hlavnom slovenskom letisku, pochopí, že urobiť niečo bolo nutné. Všetky úkony, spojené s odbavovaním klientov cestoviek, sa odohrávali na prízemí odletového terminálu, kde sa na malom priestore pred check-in pultmi tvorili dlhokánske rady a zamotané klbká.
    Lenže to, že treba niečo robiť, je jasné už niekoľko rokov. Teda minimálne od roku 2003, keď pravidelnú dopravu naplno rozbehla spoločnosť Sky Europe a počet cestujúcich sa oproti predošlému roku takmer zdvojnásobil (zo 480-tisíc na 894-tisíc). Minulý rok už letiskom prešli takmer 2 milióny pasažierov a tohto roku sa očakáva ďalší nárast. Kým na jar bola situácia ešte znesiteľná, so začiatkom dovolenkovej sezóny sa bude už len zhoršovať. Nehovoriac o parkovaní, toaletách v príletovej hale, neochotných stánkaroch a celkovej úrovni služieb i priestorov letiska.
    Niekoľko návrhov na riešene tu už pritom bolo (.týždeň č. 5/2007). Predchádzajúca vláda mala v úmysle bratislavské letisko, respektíve 66-percent jeho akcií, predať súkromnému investorovi. Víťazom výberového konania sa minulý rok stalo kozorcium TwoOne, ktorého členmi boli viedenské letisko, finančná skupina Penta a rakúska Reiffeisen Zentralbank. Konzorcium chcelo na letisko vynaložiť takmer devätnásť miliárd korún, z čoho deväť miliárd mali tvoriť investície, niektoré aj urgentné. Ficova vláda však privatizáciu bratislavského letiska zrušila – štát sa vraj o letisko a jeho rozvoj bude vedieť postarať rovnako dobre ako súkromný investor. Ako štátny manažment vyzerá pri Ficovej vláde, vidno na prvý pohľad.
    Ešte predtým – v rokoch 2004 a 2005 – prebehli dve súťaže na rekonštrukciu terminálu. Víťazom druhej sa stala česká spoločnosť AGA Letiště. Projekt, ktorý mal stáť 2,3 miliardy korún, počítal s rekonštrukciou a prístavbou odletovej budovy, bol prerokovaný v územnom konaní a bolo naň vydané rozhodnutie o umiestnení stavby. Nakoniec na januárovej tlačovej konferencii minister dopravy Ľubomír Vážny a riaditeľ letiska František Stolárik oznámili, že letisko bude mať do septembra roku 2011 úplne nový terminál postavený na zelenej lúke, teda aj na zatiaľ majetkovo nevyriešených pozemkoch.
    Rok 2011 je ešte ďalej ako najbližšie parlamentné voľby a my sa musíme uspokojiť s „dočasnými priestormi“. Predsa len, ešte stále sme skôr „nízkonákladový“ národ. A navyše, cestujúci do krajiny beduínov si nič štýlovejšie ako stan asi ani nevedia predstaviť.


.keby...
    Hovorca Penty Martin Danko komentuje dnešnú situáciu slovami: „Vývoj potvrdzuje, že súčasný manažment nemá realistickú víziu, ako zabezpečiť potrebný rozvoj letiska. Prejavuje sa to jednak poklesom prepravy, odchodom časti liniek Sky Europe do Viedne (koncom marca letecká spoločnosť otvorila vo Viedni šestnásť liniek, kým z Bratislavy, ktorá je jej domovským prístavom, dnes lieta na osemnástich – pozn. red.), ako aj alarmujúcim stavom v podobe nedôstojných podmienok pri vybavovaní cestujúcich.“
    Strategický zámer TwoOne počítal už v roku 2006 s investíciami vo výške 600 miliónov korún. Tohto roku sa mali preinvestovať už takmer dve miliardy. Podľa Danka by konzorcium ako nový vlastník dokázalo rozšíriť existujúce kapacity i odstavné plochy pre lietadlá, nakúpiť nové zariadenia pre urýchlenie vybavovania cestujúcich, ako aj esteticky vyhovujúco oddeliť príjem pasažierov z EÚ od tých z tretích štátov. Zároveň s tým by sa začali práce na termináli.
    Privatizácia bola zastavená, takže dumať o tom, „čo by bolo, keby“, je zbytočné minimálne dovtedy, kým Slovensku bude vládnuť Smer. Rozumnejšie je asi porovnať sľuby a skutky ľudí, ktorí o letisku rozhodujú dnes. Prvým dôležitým medzníkom malo byť (podľa slov zo spomínanej januárovej tlačovky) rozšírenie kapacity parkoviska z viac ako 600 miest o ďalších vyše tristo. Stolárik s Vážnym hovorili o termíne „do leta“. Leto je tu a predpoklad sa posunul na druhú polovicu sezóny, teda na august. Dôvodom omeškania sú podľa letiska sysle pasienkové, ktoré sa môžu odchytávať len v priebehu apríla, ako aj magistrát hlavného mesta, kde ležala žiadosť o vydanie stavebného povolenia viac ako mesiac.
    S druhým cieľom, ktorým boli prípravy na vstup krajiny do schengenského priestoru, to vyzerá optimistickejšie. Podľa hovorkyne bratislavského letiska Zory Kalouskovej sú stavebné úpravy, pod ktoré patrili napríklad výstavba príletového terminálu C a rekonštrukcia budovy „staré cargo“, už hotové. Do plánovaného septembrového termínu by sa mala stihnúť aj výstavba nástupného mosta.

.kde zobrať peniaze
    Najdôležitejším cieľom, ktoré si nové vedenie letiska vytýčilo, je výstavba terminálu. So stavbou sa malo začať už tohto roku – hneď ako bude potvrdené vedenie dopravnej infraštruktúry. Nový terminál má totiž nadväzovať na železničnú trať.
    V súčasnosti sa podľa Kalouskovej zvažujú dve verzie architektonického riešenia: „Nemôžeme niečo postaviť, a o dva roky niekto iný povie, že železnica pôjde iným smerom. Treba zvážiť všetky hľadiská. O konkrétnych variantoch ešte nemôžeme hovoriť, pretože nerozhodujeme len my. Máme dvoch akcionárov – Fond národného majetku a Ministerstvo dopravy. Ide o to, ktorým smerom sa môže rozvoj letiska uberať – buď smerom k súčasnej autobusovej zastávke a budove, v ktorej sídlia Letové prevádzkové služby, alebo to bude priestor pod vežou...“
    Umiestnenie, projekty a potrebné povolenia sú jednou stranou problému. Druhou sú, ako inak, peniaze. Podľa bývalého ministra financií a dnes poslanca SDKÚ Ivana Mikloša nie je jasné, odkiaľ ich letisko na svoje projekty zoženie. Už pred pár týždňami poukázal na to, že podnik generuje ročný zisk vo výške 70 – 80 miliónov korún, a teda alternatíva splácania úveru vo výške 3,5 miliardy je absolútne nereálna. O niečo neskôr Mikloš kritizoval vládu, že nevyčlenila na rozvoj letiska ani korunu a samotné letisko pri svojej ziskovosti dostane úver maximálne vo výške 500 miliónov korún, čo zďaleka nepokryje jeho potreby.
    Kalousková s týmto hodnotením nesúhlasí: „Musíte brať do úvahy stav, v akom súčasné vedenie letisko zdedilo. Keď rozšírime portfólio služieb a neletových činností, zisk môže byť mnohonásobne vyšší. Lepšie obchodné výkony umožnia čerpať úvery vo väčšom rozsahu.“ Miklošov odhad Kalousková komentovať nechce, tvrdí však, že „nezodpovedá našim predstavám o tom, aký zisk by mohlo mať letisko v budúcnosti“. Budúcnosť je však – osobitne v prípade bratislavského letiska – už len prázdne slovo. Navyše nie je jasné, čo chce manažment letiska urobiť v prípade, že vyšší zisk nedosiahne.
    „Súčasný stav a vývoj potvrdzuje, že letisku chýba silný investor,“ zdôrazňuje hovorca Penty Martin Danko a dodáva to, čo už dnes musí vidieť každý: „Plány, ktoré hovoria o výstavbe nového terminálu niekedy po roku 2010, nepomôžu riešiť súčasnú kritickú situáciu. Vedenie letiska nepredstavilo žiadnu relevantnú stratégiu, ako si chce poradiť s akútnou potrebou rozšírenia existujúcich kapacít a zabrániť tak úpadku letiska.“
    Vyzerá to tak, že letisko sa z problémov tak ľahko nedostane. Ani bývalé vedenie nepatrilo k manažérskym špičkám. Ani privatizácia nemusí byť vždy najlepším riešením. Ale to, čo mnohí tušili, sa premieňa na zúfalú realitu – cestovať cez bratislavské letisko je zážitok, ktorý si každý želá mať čo najskôr za sebou.
    Málokde je naozajstná bezradnosť a neschopnosť vlády viditeľnejšia ako na miestach, ktoré zostali po tej minulej nedotknuté. Napríklad na bratislavskom letisku.

.tomáš GÁLIS
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite