Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Superveľmoc, ktorá nebude

.pavel Kohout .časopis .týždeň v ekonomike

Názor, že Čína je krajina budúcnosti, ktorá časom vystrieda Spojené štáty v role svetovej superveľmoci, je veľmi rozšírený. Vlastne sa z neho stal „mainstreamový“ pohľad. Môže sa to skutočne stať?

Názor, že Čína je krajina budúcnosti, ktorá časom vystrieda Spojené štáty v role svetovej superveľmoci, je veľmi rozšírený. Vlastne sa z neho stal „mainstreamový“ pohľad. Môže sa to skutočne stať?


Nikto nepopiera, že Čína má už teraz veľkú silu. Nikto nepochybuje, že rastový potenciál čínskej ekonomiky je veľký. Líšia sa však názory, aký veľký priestor na rast ešte Čína má, či má zdroje, aby sa stala vodcovskou svetovou ekonomikou, a či jej politický systém nebude na prekážku.

.kapitalizmus 19. storočia
Keď je reč o systéme – na označenie terajšej čínskej spoločensko-ekonomickej sústavy chýba termín. Definitívne nejde o komunizmus, hoci mocenský monopol v krajine má komunistická strana. Keby dnešnú Čínu videli Marx, Engels alebo Lenin, zrejme by v nej nespoznali ani jeden z prvkov utopického modelu zvaného komunizmus.
Dnešná Čína totiž oveľa viac pripomína kapitalizmus toho typu, aký bol v 19. storočí známy v Európe. Napríklad majetková nerovnosť. Priemerný obyvateľ čínskeho mesta zarába 3,2-krát viac ako vidiečan. V rámci mestského obyvateľstva sú príjmy najbohatšej desatiny 9,2-krát vyššie než príjmy najchudobnejšej desatiny. Najbohatšia desatina Číňanov vlastní 40 percent súkromného majetku, kým najchudobnejšia desatina vlastní iba 2 percentá bohatstva. Takéto príjmové rozdiely sú v „kapitalistickej“ strednej Európe nemysliteľné!
Podľa posledných dostupných údajov z roku 2005 bol priemerný ročný príjem čínskeho vidiečana 413 dolárov. To nie je nijako veľká suma, i keď ide o desiatkový rad vyšší príjem než v roku 1978, keď začali trhové reformy. Rastúca nerovnosť vyvoláva nespokojnosť a spoločenské napätie. Čínska komunistická strana však zatiaľ udržiava sociálny zmier jednoduchou cestou: kto by chcel konkurovať jej mocenskému monopolu, ide do väzenia alebo na popravisko.


.slabá vláda
Je teda Čína kapitalistickou krajinou s prísne centralizovanou formou vlády? O kapitalizme niet pochýb, ale je sporné, akú moc vlastne ešte má centrálna vláda v Pekingu – okrem toho, že velí armáde a polícii. Ekonomická úloha pekinskej vlády v posledných rokoch čoraz viac ustupuje do pozadia v prospech súkromného sektora, ale aj provinčných vlád a mestských úradov.
Príklad: v Číne existuje mnoho „ilegálnych“ elektrární, ktorých výstavba a prevádzka neboli schválené centrálnou vládou a ktoré nie sú centrálne evidované. Ide o zhruba pätinu produkcie, viac než koľko tvorí ročná výroba elektriny vo Veľkej Británii, v Taliansku alebo v Brazílii. V meste Xinfeng vo Vnútornom Mongolsku centrálna vláda zakázala dokončenie nepovolenej tepelnej elektrárne, ale miestne úrady tento zákaz nerešpektovali. A kde sú ilegálne elektrárne, sú aj ilegálne uhoľné bane. Už v roku 2004 centrálna vláda zistila, že 4 500 úradníkov nezákonne vlastnilo akciové podiely v banských spoločnostiach. V žiadnej európskej krajine by niečo také nebolo možné.
Centrálna vláda by mohla energicky zamedziť týmto praktikám len tak, že by previnilcov poslala do žalára alebo na popravisko. Tým by však ohrozila hospodársky rast. Zmienené Vnútorné Mongolsko zaznamenáva ročný rast zhruba na dvojnásobku beztak vysokej celoštátnej úrovne, takže Peking privrel oči. Okrem toho, elektrinu Čína potrebuje – legálnu či ilegálnu.

.lepšie bohatý a zdravý
Ani dostupnosť lekárskej starostlivosti nenasvedčuje „socialistickému“ charakteru Číny. V krajine sú síce vysokokvalitné kliniky a nemocnice, ale platí sa v nich. V hotovosti. Prirodzene, dá sa poistiť v súkromnej poisťovni. Už len za vstup do detskej nemocnice v Pekingu sa platí suma v ekvivalente 66,7 dolára. Teda nič pre chudobu. Vyšetrenie a liek na bronchitídu stojí 121 dolárov – to len na ilustráciu.
V Číne je oveľa lepšie byť bohatý, zdravý a mladý než chudobný, chorý a starý. Penzijné zabezpečenie sa týka iba privilegovanej časti populácie. Len zlomok vidieckej populácie (zhruba 12 percent) je súčasťou penzijného systému, zvyšok bude v starobe odkázaný na svoje úspory alebo na pomoc blížnych. Penzijný systém je zatiaľ z väčšej časti nereformovaný, obsahuje obrovské skryté dlhy a predstavuje makroekonomickú časovanú bombu.

.jedno dieťa?
Hlavnou potenciálnou „výbušninou“ je politika jedného dieťaťa. Kedysi to vyzeralo racionálne, teraz sa však ukazuje, že išlo o krátkozraké opatrenie, na ktoré Čína časom veľmi doplatí. V súčasnosti – a ešte na množstvo rokov v budúcnosti – nižšia pôrodnosť pomáha ekonomickému rastu. Umožňuje vyššiu participáciu žien v pracovnom procese, umožňuje znížiť náklady na školstvo a podobne.
Lenže demografické zákonitosti sú neúprosné: terajšia početná a ekonomicky vysokoaktívna generácia tridsiatnikov raz zostarne. V súčasnosti je mediánový vek čínskej populácie asi 32 rokov; na porovnanie, priemerný vek Američanov je v súčasnosti asi 36 rokov. Ale už onedlho, po roku 2020, budú Číňania v priemere starší než Američania: medián veku v oboch krajinách dosiahne 37 rokov a v Číne porastie oveľa rýchlejšie. Okrem toho ekonómovia Loraine Westová a Daniel Goodkind uvádzajú, že čínsky penzijný systém má nekryté záväzky v hodnote 125 až 159 percent hrubého domáceho produktu. (Ide o čísla z roku 2003, ale odvtedy sa okolnosti pravdepodobne príliš nezmenili.)

.nedostižné USA
Dlhodobo to budú stále Spojené štáty americké, ktoré budú mať silnejšiu demografickú pozíciu než Čína a budú mať aj zdravšie verejné financie. Zďaleka najväčší náskok však USA majú, pokiaľ ide o vzdelanie, výskum, vývoj a technologicky náročné odvetvia priemyslu a služieb. Ekonómovia Lynne Zuckerová a Michael Darby sledovali po období 1980 - 2004 kariéry niekoľkých tisícok špičkových vedcov z rôznych krajín. Zistili, že v odbore prírodných a technických vied je 62 percent „hviezd“ rezidentmi USA, kým na Čínu pripadá len asi jedno percento. Tento náskok nemá Čína nikdy šancu dobehnúť.
Čína teda zrejme nikdy nepredstihne Spojené štáty: má oproti USA zásadné nedostatky v „ľudských zdrojoch“. Nízke mzdy skrátka nie sú trvalo udržateľným receptom na hospodársky rast.
Ak sa teda budete rozhodovať, aký jazyk sa má učiť vaše dieťa, vyberte jednoznačne angličtinu. A čínske akcie by mali byť vo vašom osobnom portfóliu dlhodobých investícií zastúpené len ľahko, ak vôbec.

Autor je riaditeľ pre stratégiu v spoločnosti Partners for Life Planning, Praha.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite