Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Urobme si jasno

.bjørn Lomborg .časopis .ostatné

Ako najväčšie ohrozenia planéty sa rysujú, v

Ako najväčšie ohrozenia planéty sa rysujú, v mysliach mnohých ľudí, terorizmus a globálne otepľovanie. V Spojených štátoch chce Bushova administratíva takmer o 20 percent zvýšiť financovanie bezpečnosti hraníc a  vymáhanie imigračných zákonov.
Vyše 150 miliónov dolárov ide do dopravných sústav v New Yorku, New Jersey a Connecticutu s cieľom pomôcť im predchádzať teroristickým útokom a reagovať na ne.
Medzinárodný terorizmus však každý rok zabije spolu asi 400 ľudí. Koľko by sme za zníženie počtu zabitých, povedzme o 25 percent, mali byť ochotní zaplatiť – miliardu dolárov, sto miliárd?
Medzitým sa v Havaji zišli politickí činitelia, aby debatovali o zmluve, ktorá má nahradiť Kjótsky protokol. Ekologické lobistické skupiny chcú, aby budúca zmluva išla omnoho ďalej než Kjóto, ktoré už i tak berie svetu 180 miliárd dolárov ročne. Snahy o spomalenie globálneho otepľovania prostredníctvom Kjótskeho protokolu alebo prostredníctvom podobných dohovorov zmenia len veľmi málo, veď do roku 2100 spomalia rast teplôt len o sedem dní.
Desatina ročných nákladov na Kjótsky protokol – alebo desatina tohtoročného rozpočtu USA na vojny v Iraku a Afganistane – by predišla takmer 30 miliónom novonakazených HIV/AIDS. Túto sumu by bolo možné využiť i na pomoc štyrom miliónom ľudí, ktorí tohto roku zomrú na podvýživu, 2,5 milióna ľudí, ktorých usmrtí znečistenie vzduchu v krytých i nekrytých priestoroch, dvom miliónom tých, ktorí zahynú z nedostatku stopových prvkov (železa, zinku a vitamínu A) či dvom miliónom ľudí, ktorých smrť spôsobí nedostatok zdravotne neškodnej pitnej vody.
Dobre vieme, ako umieranie ľudí vinou podvýživy, znečistenia, HIV/AIDS a malárie zastaviť. Účinné stratégie sú lacné a prosté: ide obvykle o otázku zaistenia nevyhnutného (stopových prvkov, čistejších druhov palív, bezplatných kondómov, moskytiér) pre tých, ktorí ich potrebujú. Počet obetí ostáva vysoký, pretože máme obmedzené zdroje, takže všetky problémy sveta vyriešiť nedokážeme a práve tieto problémy nie sú v popredí nášho záujmu.
Vlády i mimovládne organizácie utrácajú každoročne miliardy dolárov v snahe pomôcť svetu bez toho, aby jasne zvažovali, či dosahujú maximum možného. Priority medzi dobre mienenými projektmi, ktoré financujú, si stanovujú iba tým, že sa rozhodujú robiť to a nerobiť ono – často na základe politických okolností a mediálnej pozornosti, nie na základe starostlivého prieskumu.

Panika s ohľadom na terorizmus a zmeny klímy nás síce voči ďalším problémom, ktorým planéta čelí, celkom nezaslepuje, ale rozhodne pokrivuje optiku, cez ktorú vidíme celkový obraz. Dúfam, že až sa v máji pri guľatom stole stretnú medzinárodní ekonómovia, aby v rámci projektu nazvaného „Kodanský konsenzus“ zvážili vyše 50 riešení rôznych svetových výziev, vynorí sa jasnejší obrázok.
Účastníci použijú analýzu nákladov a prínosov, aby rôzne stratégie pomerali. Výsledkom bude zoznam riešení zaradený podľa priority, len ukáže, ktoré projekty sľubujú najväčšie prínosy v porovnaní s nákladmi. Mal by sa svet plnou parou rútiť do ďalšej dohody v štýle Kjótskeho protokolu? Mali by sme svojou prioritou urobiť riešenie znečistenia ovzdušia?
Niektorí ľudia sa silne ohradzujú proti použitiu ekonomických nástrojov pri riešení najväčších problémov sveta. Ide však o spôsob, ako poctivo zistiť, čo funguje a čo nie. Pre politikov je veľmi ľahké prihodiť na problémy ako terorizmus viac peňazí, hoci niektoré štáty za bezpečnostné opatrenia utrácajú príliš, takže len útoky presúvajú z miesta na miesto. Potrebujeme poznanie.
Keď uznáme, že niektorým politikám sa darí len málo, môžeme debatovať o iných možnostiach. Možnože existujú prezieravejšie spôsoby boja s terorizmom než nákladné vojny a neustále posilňovanie vnútornej bezpečnosti. Možno sa dokážeme so zmenou klímy vyrovnať menej nákladnými a efektívnejšími  technologickými iniciatívami. Možno svetu prospejeme viac, keď sa zameriame na znečistenie vzduchu, vzdelávanie či postavenie žien.
Ako dnes politici rozhodujú o výdajoch, vieme. V máji uvidíme, ako by tieto peniaze investovali niektorí z najlepších svetových ekonómov – vrátane piatich laureátov Nobelovej ceny – tak, aby zaistili čo najväčšie možné prínosy.
Dozvieme sa, čo by sa mohlo stať, keby sa politici povzniesli nad skreslený obrázok intenzívnej mediálnej sústredenosti na terorizmus a zmenu klímy. Výsledkom by malo byť jasnejšie zacielenie na najväčšie ťažkosti sveta a ich najlepšie riešenie.

Autor je organizátorom Kodanského konsenzu, mimoriadnym profesorom Kodanskej školy obchodu a autorom kníh Cool It (Schlaďte hlavy) a Skeptický ekológ.

Copyright: Project Syndicate, 2008.
www.project-syndicate.org
Z angličtiny preložil David Daduč
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite