Ako najväčšie ohrozenia planéty sa rysujú, v mysliach mnohých ľudí, terorizmus a globálne otepľovanie. V Spojených štátoch chce Bushova administratíva takmer o 20 percent zvýšiť financovanie bezpečnosti hraníc a vymáhanie imigračných zákonov.
Vyše 150 miliónov dolárov ide do dopravných sústav v New Yorku, New Jersey a Connecticutu s cieľom pomôcť im predchádzať teroristickým útokom a reagovať na ne.
Medzinárodný terorizmus však každý rok zabije spolu asi 400 ľudí. Koľko by sme za zníženie počtu zabitých, povedzme o 25 percent, mali byť ochotní zaplatiť – miliardu dolárov, sto miliárd?
Medzitým sa v Havaji zišli politickí činitelia, aby debatovali o zmluve, ktorá má nahradiť Kjótsky protokol. Ekologické lobistické skupiny chcú, aby budúca zmluva išla omnoho ďalej než Kjóto, ktoré už i tak berie svetu 180 miliárd dolárov ročne. Snahy o spomalenie globálneho otepľovania prostredníctvom Kjótskeho protokolu alebo prostredníctvom podobných dohovorov zmenia len veľmi málo, veď do roku 2100 spomalia rast teplôt len o sedem dní.
Desatina ročných nákladov na Kjótsky protokol – alebo desatina tohtoročného rozpočtu USA na vojny v Iraku a Afganistane – by predišla takmer 30 miliónom novonakazených HIV/AIDS. Túto sumu by bolo možné využiť i na pomoc štyrom miliónom ľudí, ktorí tohto roku zomrú na podvýživu, 2,5 milióna ľudí, ktorých usmrtí znečistenie vzduchu v krytých i nekrytých priestoroch, dvom miliónom tých, ktorí zahynú z nedostatku stopových prvkov (železa, zinku a vitamínu A) či dvom miliónom ľudí, ktorých smrť spôsobí nedostatok zdravotne neškodnej pitnej vody.
Dobre vieme, ako umieranie ľudí vinou podvýživy, znečistenia, HIV/AIDS a malárie zastaviť. Účinné stratégie sú lacné a prosté: ide obvykle o otázku zaistenia nevyhnutného (stopových prvkov, čistejších druhov palív, bezplatných kondómov, moskytiér) pre tých, ktorí ich potrebujú. Počet obetí ostáva vysoký, pretože máme obmedzené zdroje, takže všetky problémy sveta vyriešiť nedokážeme a práve tieto problémy nie sú v popredí nášho záujmu.
Vlády i mimovládne organizácie utrácajú každoročne miliardy dolárov v snahe pomôcť svetu bez toho, aby jasne zvažovali, či dosahujú maximum možného. Priority medzi dobre mienenými projektmi, ktoré financujú, si stanovujú iba tým, že sa rozhodujú robiť to a nerobiť ono – často na základe politických okolností a mediálnej pozornosti, nie na základe starostlivého prieskumu.
Panika s ohľadom na terorizmus a zmeny klímy nás síce voči ďalším problémom, ktorým planéta čelí, celkom nezaslepuje, ale rozhodne pokrivuje optiku, cez ktorú vidíme celkový obraz. Dúfam, že až sa v máji pri guľatom stole stretnú medzinárodní ekonómovia, aby v rámci projektu nazvaného „Kodanský konsenzus“ zvážili vyše 50 riešení rôznych svetových výziev, vynorí sa jasnejší obrázok.
Účastníci použijú analýzu nákladov a prínosov, aby rôzne stratégie pomerali. Výsledkom bude zoznam riešení zaradený podľa priority, len ukáže, ktoré projekty sľubujú najväčšie prínosy v porovnaní s nákladmi. Mal by sa svet plnou parou rútiť do ďalšej dohody v štýle Kjótskeho protokolu? Mali by sme svojou prioritou urobiť riešenie znečistenia ovzdušia?
Niektorí ľudia sa silne ohradzujú proti použitiu ekonomických nástrojov pri riešení najväčších problémov sveta. Ide však o spôsob, ako poctivo zistiť, čo funguje a čo nie. Pre politikov je veľmi ľahké prihodiť na problémy ako terorizmus viac peňazí, hoci niektoré štáty za bezpečnostné opatrenia utrácajú príliš, takže len útoky presúvajú z miesta na miesto. Potrebujeme poznanie.
Keď uznáme, že niektorým politikám sa darí len málo, môžeme debatovať o iných možnostiach. Možnože existujú prezieravejšie spôsoby boja s terorizmom než nákladné vojny a neustále posilňovanie vnútornej bezpečnosti. Možno sa dokážeme so zmenou klímy vyrovnať menej nákladnými a efektívnejšími technologickými iniciatívami. Možno svetu prospejeme viac, keď sa zameriame na znečistenie vzduchu, vzdelávanie či postavenie žien.
Ako dnes politici rozhodujú o výdajoch, vieme. V máji uvidíme, ako by tieto peniaze investovali niektorí z najlepších svetových ekonómov – vrátane piatich laureátov Nobelovej ceny – tak, aby zaistili čo najväčšie možné prínosy.
Dozvieme sa, čo by sa mohlo stať, keby sa politici povzniesli nad skreslený obrázok intenzívnej mediálnej sústredenosti na terorizmus a zmenu klímy. Výsledkom by malo byť jasnejšie zacielenie na najväčšie ťažkosti sveta a ich najlepšie riešenie.
Autor je organizátorom Kodanského konsenzu, mimoriadnym profesorom Kodanskej školy obchodu a autorom kníh Cool It (Schlaďte hlavy) a Skeptický ekológ.
Copyright: Project Syndicate, 2008.
www.project-syndicate.org
Z angličtiny preložil David Daduč
Vyše 150 miliónov dolárov ide do dopravných sústav v New Yorku, New Jersey a Connecticutu s cieľom pomôcť im predchádzať teroristickým útokom a reagovať na ne.
Medzinárodný terorizmus však každý rok zabije spolu asi 400 ľudí. Koľko by sme za zníženie počtu zabitých, povedzme o 25 percent, mali byť ochotní zaplatiť – miliardu dolárov, sto miliárd?
Medzitým sa v Havaji zišli politickí činitelia, aby debatovali o zmluve, ktorá má nahradiť Kjótsky protokol. Ekologické lobistické skupiny chcú, aby budúca zmluva išla omnoho ďalej než Kjóto, ktoré už i tak berie svetu 180 miliárd dolárov ročne. Snahy o spomalenie globálneho otepľovania prostredníctvom Kjótskeho protokolu alebo prostredníctvom podobných dohovorov zmenia len veľmi málo, veď do roku 2100 spomalia rast teplôt len o sedem dní.
Desatina ročných nákladov na Kjótsky protokol – alebo desatina tohtoročného rozpočtu USA na vojny v Iraku a Afganistane – by predišla takmer 30 miliónom novonakazených HIV/AIDS. Túto sumu by bolo možné využiť i na pomoc štyrom miliónom ľudí, ktorí tohto roku zomrú na podvýživu, 2,5 milióna ľudí, ktorých usmrtí znečistenie vzduchu v krytých i nekrytých priestoroch, dvom miliónom tých, ktorí zahynú z nedostatku stopových prvkov (železa, zinku a vitamínu A) či dvom miliónom ľudí, ktorých smrť spôsobí nedostatok zdravotne neškodnej pitnej vody.
Dobre vieme, ako umieranie ľudí vinou podvýživy, znečistenia, HIV/AIDS a malárie zastaviť. Účinné stratégie sú lacné a prosté: ide obvykle o otázku zaistenia nevyhnutného (stopových prvkov, čistejších druhov palív, bezplatných kondómov, moskytiér) pre tých, ktorí ich potrebujú. Počet obetí ostáva vysoký, pretože máme obmedzené zdroje, takže všetky problémy sveta vyriešiť nedokážeme a práve tieto problémy nie sú v popredí nášho záujmu.
Vlády i mimovládne organizácie utrácajú každoročne miliardy dolárov v snahe pomôcť svetu bez toho, aby jasne zvažovali, či dosahujú maximum možného. Priority medzi dobre mienenými projektmi, ktoré financujú, si stanovujú iba tým, že sa rozhodujú robiť to a nerobiť ono – často na základe politických okolností a mediálnej pozornosti, nie na základe starostlivého prieskumu.
Panika s ohľadom na terorizmus a zmeny klímy nás síce voči ďalším problémom, ktorým planéta čelí, celkom nezaslepuje, ale rozhodne pokrivuje optiku, cez ktorú vidíme celkový obraz. Dúfam, že až sa v máji pri guľatom stole stretnú medzinárodní ekonómovia, aby v rámci projektu nazvaného „Kodanský konsenzus“ zvážili vyše 50 riešení rôznych svetových výziev, vynorí sa jasnejší obrázok.
Účastníci použijú analýzu nákladov a prínosov, aby rôzne stratégie pomerali. Výsledkom bude zoznam riešení zaradený podľa priority, len ukáže, ktoré projekty sľubujú najväčšie prínosy v porovnaní s nákladmi. Mal by sa svet plnou parou rútiť do ďalšej dohody v štýle Kjótskeho protokolu? Mali by sme svojou prioritou urobiť riešenie znečistenia ovzdušia?
Niektorí ľudia sa silne ohradzujú proti použitiu ekonomických nástrojov pri riešení najväčších problémov sveta. Ide však o spôsob, ako poctivo zistiť, čo funguje a čo nie. Pre politikov je veľmi ľahké prihodiť na problémy ako terorizmus viac peňazí, hoci niektoré štáty za bezpečnostné opatrenia utrácajú príliš, takže len útoky presúvajú z miesta na miesto. Potrebujeme poznanie.
Keď uznáme, že niektorým politikám sa darí len málo, môžeme debatovať o iných možnostiach. Možnože existujú prezieravejšie spôsoby boja s terorizmom než nákladné vojny a neustále posilňovanie vnútornej bezpečnosti. Možno sa dokážeme so zmenou klímy vyrovnať menej nákladnými a efektívnejšími technologickými iniciatívami. Možno svetu prospejeme viac, keď sa zameriame na znečistenie vzduchu, vzdelávanie či postavenie žien.
Ako dnes politici rozhodujú o výdajoch, vieme. V máji uvidíme, ako by tieto peniaze investovali niektorí z najlepších svetových ekonómov – vrátane piatich laureátov Nobelovej ceny – tak, aby zaistili čo najväčšie možné prínosy.
Dozvieme sa, čo by sa mohlo stať, keby sa politici povzniesli nad skreslený obrázok intenzívnej mediálnej sústredenosti na terorizmus a zmenu klímy. Výsledkom by malo byť jasnejšie zacielenie na najväčšie ťažkosti sveta a ich najlepšie riešenie.
Autor je organizátorom Kodanského konsenzu, mimoriadnym profesorom Kodanskej školy obchodu a autorom kníh Cool It (Schlaďte hlavy) a Skeptický ekológ.
Copyright: Project Syndicate, 2008.
www.project-syndicate.org
Z angličtiny preložil David Daduč
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.