Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Český pokus o dôchodkovú reformu

.lenka Zlámalová .praha .časopis .týždeň v ekonomike

Česko sa ako posledná krajina strednej Európy nesmelo pustilo do reformy penzií. Koaličná vláda Mirka Topolánka minulý týždeň schválila prvú etapu. Reformou sa to však asi zatiaľ nazvať nedá.

Česko sa ako posledná krajina strednej Európy nesmelo pustilo do reformy penzií. Koaličná vláda Mirka Topolánka minulý týždeň schválila prvú etapu. Reformou sa to však asi zatiaľ nazvať nedá.


Schválené zmeny v dôchodkovom systéme počítajú s reformou priebežných štátnych dôchodkov. Hlavnou zmenou je odklad odchodu do dôchodku až na 65. rok života (do roku 2030). Až do tohoto veku by mali pracovať všetci muži a tie ženy, ktoré majú menej než dve deti. Ostatné matky budú môcť dôchodok získať medzi 62 a 64 rokmi práve podľa počtu vychovaných detí. Dôchodkový vek sa tak bude, rovnako ako doteraz, predlžovať pre mužov každý rok o dva a pre ženy o štyri mesiace.

.dlhší život
Česko sa tak konečne posunie na úroveň ostatných krajín Európy. Ekonómovia však už  upozorňujú, že bude treba ísť ďalej. Ľudia sa dožívajú čoraz vyššieho veku, a v dôchodku tak trávia dlhší čas než v minulosti. Posúvanie vekovej hranice je teda len snahou nejako sa tomu prispôsobiť.
Napríklad Nemecko už rozhodlo, že postupne odsunie penziu až na 67 rokov, Británia bude mieriť k 68 rokom. Česi sa síce stále dožívajú nižšieho priemerného veku, rozdiely sa však rýchlo zmenšujú. V Česku je dnes nádej dožitia (výrazne sa líši pri mužoch a ženách) v priemere takmer 77 rokov, v Nemecku 79 rokov.

.dlhšia kariéra
Ďalšou výraznou zmenou je zvýšenie počtu rokov, ktoré musí človek odpracovať, aby mal nárok na plnú štátnu penziu. Až doteraz stačilo 25 rokov. Latka sa však postupne bude zvyšovať až na 35 rokov. Aj tak Česko zostane krajinou, kde sú nároky na odpracované roky najnižšie v Európskej únii. Priemerný Čech však už teraz pracuje pred dôchodkom 42 rokov.
Výrazne ťažšie bude takisto uniknúť z práce skôr vďaka invalidnému dôchodku. Ľudí, ktorí ich poberajú, je v Česku takmer najviac z celej Európy. Rozhodne to však nie je horším zdravím. Invalidné dôchodky sa veľmi často zneužívajú práve ako predčasný dôchodok.

Štát sa chystá seniorov motivovať aj na to, aby v práci vydržali čo najdlhšie. Človek, ktorý dnes odíde do penzie, ďalej pracuje a platí sociálne poistenie, už nemá šancu, že sa mu dôchodok v budúcnosti zvýši. To sa zmení. Odpracované roky sa budú ďalej započítavať. Obmedzenie, ktoré dnes platí, je diskriminačné. Núti ľudí platiť poistenie, ktoré im už nikdy nič neprinesie.
Vláda chce, aby reforma prešla parlamentom ešte do konca roka a odštartovala od roku 2009. Ešte do volieb v roku 2010 sa kabinet v programe zaviazal predložiť ďalšie dve vlny reformy dôchodkov.

Česká reforma
vek odchodu do dôchodku sa predĺži na 65 rokov
predĺži sa povinná dĺžka platenia poistenia na dôchodok z 25 na 35 rokov
už sa do nej nebudú započítavať štúdiá
pracujúcim seniorom sa bude naďalej zvyšovať dôchodok
sprísnia sa invalidné dôchodky
.ako sa premenia fondy

V druhej vlne, ktorú kabinet zatiaľ iba pripravuje, sa majú premeniť dnešné dobrovoľné penzijné fondy – pripraviť sa na to, že by si na ich účty ľudia v budúcnosti mohli ukladať aj povinné odvody na dôchodok. Fondy preto musia oddeliť svoj majetok od úspor klientov. Okolo tejto zmeny sa už rozbehol aj veľký spor a tlak penzijných finančníkov. Spor sa vedie o to, kto zaplatí náklady, ktoré fondy v minulosti vynaložili na získanie klientov. Sú to účty za poisťovacích agentov, marketing, reklamu. Asociácia penzijných fondov už spísala vlastný návrh. Náklady majú podľa neho zaplatiť súčasní klienti. To je veľmi nespravodlivé a pre klientov nevýhodné. Dá sa to skôr považovať za vyjednávaciu pozíciu fondov než za skutočný návrh. „Nastavili latku prehnane vysoko,“ upozorňuje minister práce Petr Nečas. Nakoniec sa to skončí kompromisom: polovicu zaplatia fondy, polovicu klienti.
Štát chce dať fondom aj väčšiu slobodu v investovaní. Dnes musia dávať väčšinu peňazí do veľmi bezpečných, ale málo výnosných dlhopisov. V budúcnosti by si klienti mohli vybrať z rôznych poistných plánov. Od riskantných, s vyššími ziskami, až po veľmi konzervatívne. Zmeniť by sa mala aj štátna podpora dobrovoľného penzijného pripoistenia. Najvýhodnejšia by mala byť pre tých, ktorí sa rozhodnú sporiť si na doživotnú penziu.

.za súkromným účtom
Až tretia vlna má byť skutočne výraznou reformou. Mladší ľudia by mali dostať šancu vyviazať si časť povinných odvodov na súkromný účet. Práve na túto časť však už vláda zrejme nebude mať silu. Petr Nečas zatiaľ ani nepredstavil detailný plán, koľko percent z povinného poistenia by mohlo na súkromné účty ísť. Naznačil, že uvažuje zhruba o 4 percentách príjmu.
Na dôchodky dnes človek spolu so svojím zamestnávateľom odvádza 28 percent sociálneho poistenia. Len 20 však ide na starobné dôchodky, zo zvyšku sa platia vdovské, sirotské a invalidné dôchodky.
Na Slovensku, v Maďarsku i v Poľsku odišla k súkromným fondom väčšina ľudí, ktorým dal štát šancu. Tu je ďalšie úskalie reformy, ktoré zatiaľ Česko nevyriešilo. Ľudia odídu i so svojim poistným a štátu tak budú chýbať peniaze na penzie terajších dôchodcov. Štátne systémy totiž pracujú ako priebežné, nie sú v nich žiadne úspory. Z peňazí, ktoré zaplatia tí, ktorí zarábajú, sa platia penzie tých súčasných dôchodcov. Na reformu je preto treba mať rezervu z privatizačných príjmov rádovo v stovkách miliárd. Česko už má len jedinú firmu, z ktorej predaja môže takéto peniaze získať: elektrárenskú spoločnosť ČEZ. Predaj iných podnikov vynesie nanajvýš len desiatky miliárd. Najviac Letisko Praha – 40 až 50 miliárd.
Vláda sa pôvodne chcela na reforme dohodnúť aj s opozíciou. Sociálni demokrati boli ešte pred minulými voľbami pripravení prvú vlnu podporiť. Potom však, po dohode s komunistami, od svojich sľubov ustúpili. Teraz svoj súhlas podmieňujú tým, že kabinet nesprísni invalidné dôchodky a zabudne na tretiu etapu, teda skutočnú reformnú časť s možnosťou vyviesť peniaze na súkromný účet. Vláda tak bude musieť reformu presadiť krehkou väčšinou 102 hlasov (z 200) s dvoma prebehlíkmi, bývalými poslancami ČSSD. Kompromis sa pritom začal hľadať už pred piatimi rokmi. 

Autorka je analytička Hospodářských novin.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite