Divadlo Päť chodov pre dvoch Štúdio 12
On a Ona, päť stretnutí, päť (roz)chodov. Päť scénok, v ktorých sa jeden krásny párik našich dní (chvíľu dobrý, chvíľu zlý) snaží tváriť, že láska je len chvíľkový pocit, že tu v jednom okamihu je, no v ďalšom mizne. Snaží sa tak tváriť, ale – na rozdiel od všetkých naivne stereotypných milostných filmov – sa im to nedarí. A tak nám, paradoxne, dokazujú, že láska medzi mužom a ženou je hlboký vzťah, ktorý možno vtipne a náhodne vzniká, ale tragicky a komplikovane zaniká. Anna Grusková povyberala z rozsiahleho diela rakúskeho dramatika Arthura Schnitzlera jednoaktovky a kúsky textov a priamo pre Luciu Hurajovú a Mareka Majeského z nich „uvarila“ päť výživných kulinárskych chodov. Päť niekoľkominútových „scénok z milostného života“ (Pomaranč, Zelený čaj, Morské potvory, Pizza a Dezert) má vtip, spoza ktorého presvitá tragika. V prvom aj poslednom chode On „musí odísť“, v druhom a predposlednom odchádza Ona, v strednom chode – Morské potvory – sa dohadujú o tom, kto odchádza prvý. Divadlo s minimalistickou scénou (Slavo Bachorík) a krásnou hudbou (Oskar Rózsa) stojí na dvoch hercoch. A stojí pevne. Lucia Hurajová je naivná koketa, odvrhnutá milenka aj sebavedomá žena. Marek Majeský je sebastredný manažér, suverénny elegán, tupý naivista aj sklamaný muž. Päť chodov, dvaja šikovní herci, jedno skvelé divadelné predstavenie o láske, ktorá chutila, ale už nechutí.
.jk
Film Zbohom, bejby
Z predmestia Bostonu zmizne štvorročné dievčatko. Zdá sa, že polícia je bezmocná, a tak sa rodina uneseného dievčatka rozhodne najať súkromného detektíva. Sympatický mladík Patrick sa po počiatočnom váhaní rozhodne zapojiť do pátrania, ktoré odkryje mnohé tajomstvá. Herec a scenárista Ben Affleck svoj režijný debut poňal ako sociálnu štúdiu o deviáciách, skrytých pod povrchom zdanlivo ideálneho malomesta. Tomuto cieľu sa podriaďuje aj výstavba príbehu, ktorý rozvíja niekoľko voľne prepojených motívov, aby nám pomocou nich citlivo poukázal na niektoré morálne problémy spoločnosti. Príbehu však miestami chýba výraznejší dramatický náboj, občas sa zdá, že dej len bezcieľne plynie. S postupujúcim časom sa divák navyše prestáva orientovať v húštine zavádzajúcich náznakov, odkazujúcich na identitu páchateľa. Záverečnou pointou film dokáže prekvapiť, ale za cenu zbytočnej prekombinovanosti a istej nevierohodnosti. Silnou stránkou filmu sú postavy s presvedčivo nedokonalým charakterom, ktorý balansuje na hrane medzi dobrom a zlom. V komplexne vykreslenom hlavnom hrdinovi sa realisticky mieša odhodlanosť, strach i neistota. Casey Affleck (Benov brat) dokáže presvedčivo stvárniť jeho morálne dilemy a pestrú škálu emócií. Film je nasnímaný v realistickom štýle, bez snahy o estetizáciu a skrášľovanie. Vizuálnu stránku halí kameraman do tmavých farieb, ktoré pridávajú výpovedi punc surovosti, autentickosti, rovnako ako všedné, miestami až odpudivé lokácie. Zbohom, bejby má niekoľko slabších miest. Svoje nedostatky vyvažuje poctivou snahou ukázať nám niečo, pred čím by sme radšej zatvorili oči.
.ľuba Heinzlová
Revue Impulz 4/2007 Revue pre modernú katolícku kultúru
Pred tromi rokmi sme na stránkach .týždňa vítali vznik štvrťročníka Impulz. Odvtedy sa z času na čas pozrieme ako sa tomuto dôležitému, na Slovensku ojedinelému periodiku darí. Nestráca intelektuálnu ostrosť? Neuchyľuje sa v dôsledku finančných tlakov k populárnym témam? Neuzatvára sa pred komplikovaným svetom do bezpečného cirkevného geta? Nie. Nie. Nie. Aktuálne vydanie Impulzu (zrejme malo vyjsť ešte pred Vianocami – preto začína vianočnou úvahou Jána Štefanca) ponúka 160 strán zaujímavých, inšpiratívnych textov o dôležitých veciach, skrytých pod vianovskou „penou dní“. Impulz má stále schopnosť provokovať, znepokojovať, nutkať k zaujatiu vnútorného postoja. Tak napríklad výborná úvaha Rogera Scrutona o básnikovi T. S. Eliotovi: skutočne je jedinou nádejou spoločnosti „vysoká kultúra“? (Čo to je? V čom sa líši od „nízkej“?) Alebo s inteligentným humorom napísaný článok Vladimíra Palka Prečo budeme vymierať?: skutočne má byť dieťa vnímané ako „investícia do budúcnosti“? Také sú texty v revue Impulz: nútia rozmýšľať. Medzi najlepšie články aktuálneho vydania patrí určite reportáž Magdy Wolnik o kresťanoch v Palestíne, presne do čierneho triafajúci text Evy Trizuljakovej o Vladovi Mináčovi a jeho neláske k pravde či výstižná analýza stavu slovenskej kinematografie od našej kolegyne Ľuby Heinzlovej. Od minulého hodnotenia Impulzu sa výrazne zlepšili recenzie. Majú širší tematický aj autorský záber a sú veľmi dobre napísané. Revue Impulz stále živo pulzuje.
.juraj Kušnierik
On a Ona, päť stretnutí, päť (roz)chodov. Päť scénok, v ktorých sa jeden krásny párik našich dní (chvíľu dobrý, chvíľu zlý) snaží tváriť, že láska je len chvíľkový pocit, že tu v jednom okamihu je, no v ďalšom mizne. Snaží sa tak tváriť, ale – na rozdiel od všetkých naivne stereotypných milostných filmov – sa im to nedarí. A tak nám, paradoxne, dokazujú, že láska medzi mužom a ženou je hlboký vzťah, ktorý možno vtipne a náhodne vzniká, ale tragicky a komplikovane zaniká. Anna Grusková povyberala z rozsiahleho diela rakúskeho dramatika Arthura Schnitzlera jednoaktovky a kúsky textov a priamo pre Luciu Hurajovú a Mareka Majeského z nich „uvarila“ päť výživných kulinárskych chodov. Päť niekoľkominútových „scénok z milostného života“ (Pomaranč, Zelený čaj, Morské potvory, Pizza a Dezert) má vtip, spoza ktorého presvitá tragika. V prvom aj poslednom chode On „musí odísť“, v druhom a predposlednom odchádza Ona, v strednom chode – Morské potvory – sa dohadujú o tom, kto odchádza prvý. Divadlo s minimalistickou scénou (Slavo Bachorík) a krásnou hudbou (Oskar Rózsa) stojí na dvoch hercoch. A stojí pevne. Lucia Hurajová je naivná koketa, odvrhnutá milenka aj sebavedomá žena. Marek Majeský je sebastredný manažér, suverénny elegán, tupý naivista aj sklamaný muž. Päť chodov, dvaja šikovní herci, jedno skvelé divadelné predstavenie o láske, ktorá chutila, ale už nechutí.
.jk
Film Zbohom, bejby
Z predmestia Bostonu zmizne štvorročné dievčatko. Zdá sa, že polícia je bezmocná, a tak sa rodina uneseného dievčatka rozhodne najať súkromného detektíva. Sympatický mladík Patrick sa po počiatočnom váhaní rozhodne zapojiť do pátrania, ktoré odkryje mnohé tajomstvá. Herec a scenárista Ben Affleck svoj režijný debut poňal ako sociálnu štúdiu o deviáciách, skrytých pod povrchom zdanlivo ideálneho malomesta. Tomuto cieľu sa podriaďuje aj výstavba príbehu, ktorý rozvíja niekoľko voľne prepojených motívov, aby nám pomocou nich citlivo poukázal na niektoré morálne problémy spoločnosti. Príbehu však miestami chýba výraznejší dramatický náboj, občas sa zdá, že dej len bezcieľne plynie. S postupujúcim časom sa divák navyše prestáva orientovať v húštine zavádzajúcich náznakov, odkazujúcich na identitu páchateľa. Záverečnou pointou film dokáže prekvapiť, ale za cenu zbytočnej prekombinovanosti a istej nevierohodnosti. Silnou stránkou filmu sú postavy s presvedčivo nedokonalým charakterom, ktorý balansuje na hrane medzi dobrom a zlom. V komplexne vykreslenom hlavnom hrdinovi sa realisticky mieša odhodlanosť, strach i neistota. Casey Affleck (Benov brat) dokáže presvedčivo stvárniť jeho morálne dilemy a pestrú škálu emócií. Film je nasnímaný v realistickom štýle, bez snahy o estetizáciu a skrášľovanie. Vizuálnu stránku halí kameraman do tmavých farieb, ktoré pridávajú výpovedi punc surovosti, autentickosti, rovnako ako všedné, miestami až odpudivé lokácie. Zbohom, bejby má niekoľko slabších miest. Svoje nedostatky vyvažuje poctivou snahou ukázať nám niečo, pred čím by sme radšej zatvorili oči.
.ľuba Heinzlová
Revue Impulz 4/2007 Revue pre modernú katolícku kultúru
Pred tromi rokmi sme na stránkach .týždňa vítali vznik štvrťročníka Impulz. Odvtedy sa z času na čas pozrieme ako sa tomuto dôležitému, na Slovensku ojedinelému periodiku darí. Nestráca intelektuálnu ostrosť? Neuchyľuje sa v dôsledku finančných tlakov k populárnym témam? Neuzatvára sa pred komplikovaným svetom do bezpečného cirkevného geta? Nie. Nie. Nie. Aktuálne vydanie Impulzu (zrejme malo vyjsť ešte pred Vianocami – preto začína vianočnou úvahou Jána Štefanca) ponúka 160 strán zaujímavých, inšpiratívnych textov o dôležitých veciach, skrytých pod vianovskou „penou dní“. Impulz má stále schopnosť provokovať, znepokojovať, nutkať k zaujatiu vnútorného postoja. Tak napríklad výborná úvaha Rogera Scrutona o básnikovi T. S. Eliotovi: skutočne je jedinou nádejou spoločnosti „vysoká kultúra“? (Čo to je? V čom sa líši od „nízkej“?) Alebo s inteligentným humorom napísaný článok Vladimíra Palka Prečo budeme vymierať?: skutočne má byť dieťa vnímané ako „investícia do budúcnosti“? Také sú texty v revue Impulz: nútia rozmýšľať. Medzi najlepšie články aktuálneho vydania patrí určite reportáž Magdy Wolnik o kresťanoch v Palestíne, presne do čierneho triafajúci text Evy Trizuljakovej o Vladovi Mináčovi a jeho neláske k pravde či výstižná analýza stavu slovenskej kinematografie od našej kolegyne Ľuby Heinzlovej. Od minulého hodnotenia Impulzu sa výrazne zlepšili recenzie. Majú širší tematický aj autorský záber a sú veľmi dobre napísané. Revue Impulz stále živo pulzuje.
.juraj Kušnierik
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.