Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pražské alternatívy

.tomáš Němeček .časopis .týždeň vo svete

Tento komentár vznikal krátko pred uzávierkou .týždňa, zatiaľ čo na Pražskom hrade stále prebiehala voľba českého prezidenta. Výsledok je po nedeli už známy. Ale my sme si v piatok mohli dovoliť trochu veštiť...

Tento komentár vznikal krátko pred uzávierkou .týždňa, zatiaľ čo na Pražskom hrade stále prebiehala voľba českého prezidenta. Výsledok je po nedeli už známy. Ale my sme si v piatok mohli dovoliť trochu veštiť...


Pravdepodobnosť toho, ako sa pražská prezidentská voľba skončí, trefne vyjadril americký komentátor pražskej scény Erik Best. Podľa neho to mohlo byť takto: a) Václav Klaus bol znovuzvolený na druhé a posledné päťročné obdobie, pravdepodobnosť 65 percent; b) vyhral jeho vyzývateľ, českoamerický profesor z Michiganskej univerzity Jan Švejnar, pravdepodobnosť 5 percent; c) ani jeden z nich nezískal väčšinu medzi 200 poslancami a 81 senátormi, pravdepodobnosť 30 percent.

.vráti sa normál?
Čo znamená možnosť a)? V Česku by to bol návrat k normálnemu politickému fungovaniu. A vyzeral by takto: tzv. prezidentská roztržka v trojčlennej pražskej koalícii sa rýchlo zahladí. A po nedeli sa občianski demokrati, ľudovci aj zelení vrátia k debate o druhej fáze zdravotníckej reformy (menšie strany nesúhlasia s plánmi ODS na privatizáciu zdravotných poisťovní podľa slovenského vzoru) či k návrhu zákona, ktorý zakazuje fajčenie v reštauráciách...
Na takomto výsledku prezidentskej voľby politicky zarobí, ako inak, premiér Mirek Topolánek. Prezident Klaus má dobrú a dlhú pamäť a správa sa lojálne k tým, ktorí mu niekedy v ťažkej chvíli pomohli. Topolánkovi sa ešte mnohokrát môže hodiť, aby ho v sporoch vnútri ODS zase raz na „oplátku“ podržal a podporil prezident, ktorý sa teší mimoriadnej autorite otca-zakladateľa. Medzi víťazov by však patril aj zdanlivý porazený, šéf zelených Martin Bursík, ktorý navrhol kandidatúru Jana Švejnara a získal pre ňu opozičných sociálnych demokratov. Pri možnosti a) totiž získa tri výhody jednou ranou: stredopravá koaličná vláda zostane pohromade; sám Bursík načas umlčí vnútrostranícku opozíciu, ktorá mu vyčíta, že stranu „zapredal“ pravici; a navyše má vybudované prvé mosty k ČSSD, ak by s ňou napríklad po budúcich voľbách chcel vytvoriť vládu, pre zmenu stredoľavú.


.alebo bude zemetrasenie...
A potom je tu vývoj podľa možnosti b), teda zvolenie Jana Švejnara. Michiganský profesor predniesol v piatok na Pražskom hrade prekvapujúco dobrý prejav, občas bol dokonca vtipný. Pripomenul, že práve 8. februára pred vyše 250 rokmi postihlo Londýn zemetrasenie, a ubezpečil poslucháčov, že jeho zvolenie by takýto katastrofálny následok nemalo. Lenže aj tak sa jeho zvolenie nedá nazvať inak ako zemetrasením stredného rozsahu. Možnosť b) bude totiž znamenať priame ohrozenie existencie pražskej koalície, podlomenie pozície premiéra Mirka Topolánka, a teda dosť ťažko predvídateľné, no veľmi citeľné dôsledky. V ODS sa dá v prípade Švejnarovho úspechu očakávať volanie po pomste „zradným zeleným“ a „neschopnému Topolánkovi“. Nikto však netuší, čo by v takom prípade ďalej robil Václav Klaus, napokon, ani on sám nemal žiadny zverejnený plán B. Lenže Klausa už poznáme – vždy keď sa cíti napadnutý, urazený alebo dokonca ponížený, ožíva v ňom jeho stará a zaťatá bojovnosť.
V prípade zvolenia Jana Švejnara by premiéra Topolánka pravdepodobne postihol osud jeho predchodcu Vladimíra Špidlu. Ten v roku 2003 nepomohol dostať na Pražský hrad Miloša Zemana – a dokonca sa špekuluje, že v tajnej voľbe hlasoval proti nemu – a Zeman sa mu za to potom už iba mstil. Pri prvom väčšom straníckom otrase prišiel Vladimír Špidla o funkciu premiéra, a potom aj o post predsedu strany. A na rozdiel od Miloša Zemana ešte Václav Klaus nikdy nehovoril o tom, že by azda tajne sníval o dôchodku a „objímaní stromov“ niekde na Vysočine. Klaus má energie dosť, v júni dovŕši len 67 rokov a na rozdiel od obézneho fajčiara, pijana a nešportovca Zemana je v omnoho lepšej kondícii. Nehovoriac o tom, že má neporovnateľne vyššie ambície. Takže ak to upresníme: to, čo zažíval Špidla od poníženého Zemana, by zrejme nebolo nič proti tomu, čo by Topolánek „schytal“ od poníženého Klausa.

.alebo sa zavrieme do skleníka?
Najhoršie sa predvída, aké budú dôsledky tretej možnosti. Keď Václav Klaus v roku 2003 v prvej trojkolovej voľbe neuspel, jednoducho to nevzdal a skúsil to znovu. A potom znovu. Až sa mu to napokon v deviatom kole podarilo a čírou zaťatosťou získal 142 z 281 hlasov. Je veľmi pravdepodobné, že tento postup by sa pokúsil zopakovať aj tento rok. Ale teraz je to predsa len trochu iné. V roku 2003 to totiž ani jednému z jeho súperov nenapadlo – a po porážke sa poslušne odpratali. Jan Švejnar preto teraz preventívne odkázal, že ak by oňho bol ešte záujem, je ochotný a pripravený kandidovať znovu. Znovu? A potom ešte raz? Či sa do toho naozaj pustí klausovským štýlom opakovaných pokusov, to nevieme, lebo krištáľová guľa z 8. februára 2008 tak ďaleko jednoducho nedovidí. Dnes sa len hovorí o tom, že ak by došlo na opakované márne pokusy o voľbu, azda by sa napokon ukázala potreba a čas kompromisných kandidátov, teda osobností, ktoré sa tešia istému rešpektu aj u druhého tábora.

.chartista za komunistov
Kto by však takýmto kompromisným kandidátom mohol byť? Napríklad šéf Senátu, liberecký lekár Přemysl Sobotka z ODS. Alebo azda predseda Ústavného súdu Pavel Rychetský, chartista a dlhoročný právny expert sociálnych demokratov. Komunisti sa už teraz pohrávajú s myšlienkou, že by do budúcich volieb vyslali svojho kandidáta, napríklad exilového jadrového fyzika Františka Janoucha, ktorý zo Švédska podporoval Chartu 77. Je to síce prekvapenie, aké by od neohusákovských českých komunistov čakal málokto, ale s Janouchom skutočne pred časom vyjednávali.
Takže zhrnuté a podčiarknuté, tretia možnosť by priniesla najmenej prehľadné pokračovacie scenáre. Ale rozhodne by priniesla zastavenie politického času – ak táto možnosť nastane, pražská politika sa na niekoľko týždňov uzavrie ako do skleníka a každú inú agendu okrem prezidentskej bude odsúvať na neskôr.

Autor je komentátor českých Hospodářských novín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite