Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prečo sme proti globalizácii?

.vladimír Zlacký .časopis .týždeň v ekonomike

Podpora slobodnému medzinárodnému obchodu a

Podpora slobodnému medzinárodnému obchodu a globalizácii je na Slovensku nízka, hoci slovenská ekonomika je jednou z najotvorenejších v Európe. Prečo tento paradox?


Rastúca integrácia trhov s tovarmi, službami či kapitálom – fenomén, zjednodušene nazývaný globalizácia – nabral na obrátkach začiatkom 90. rokov po kolapse komunizmu v strednej a východnej Európe a otvorení trhov v Ázii. Tento proces sa bytostne dotkol aj Slovenska. Ešte ako súčasť Československa bolo na konci 80. rokov relatívne uzavretou a so svetom málo integrovanou ekonomikou, takmer po dvoch desaťročiach prechodu na trhovú ekonomiku a otvorení sa svetu je Slovensko jednou z najviac otvorených ekonomík v Európe.
Vzhľadom na skutočnosť, že prosperita na Slovensku je mimoriadne závislá od zahraničného obchodu, dala by sa u slovenskej populácie predpokladať značná podpora zahraničnému obchodu či globalizácii ako takej. Nedávny prieskum nadácie German Marshall Fund naznačuje, že to tak nie je. V prieskume, ktorý sa uskutočnil v USA, Veľkej Británii, Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Poľsku a na Slovensku, síce väčšina Slovákov vyslovila podporu medzinárodnému obchodu, táto podpora však bola najnižšia medzi všetkým krajinami, ktoré sa prieskumu zúčastnili. Slováci rovnako vyjadrili najnižšiu podporu slobodnému obchodu s rozvojovými krajinami. Mnoho ďalších odpovedí na rôzne otázky indikuje, že v porovnaní s inými národmi Slováci nemajú zahraničný obchod a globalizáciu ako takú príliš v láske. Prečo?


.viac reforiem, viac odporcov
Jedným vysvetlením môže byť fakt, že časť obyvateľstva stotožňuje globalizáciu a kapitalizmus s reformami, ktoré tento systém u nás vybudovali. Klausove reformy zo začiatku 90. rokov, ktoré boli nevyhnutné pre prechod na trhovú ekonomiku, mali za následok určité krátkodobé ekonomické náklady vo forme recesie, zvýšenej inflácie a rastu nezamestnanosti a znamenali dočasný pokles životnej úrovne. Veľká časť obyvateľstva ťažko niesla tieto reformy a časť z nich sa nikdy neprispôsobila novému ekonomickému systému. Práve táto časť obyvateľstva je pravdepodobne jadrom tábora, ktorý ma antikapitalistické a antiglobalistické názory. Podľa všetkého sa táto časť obyvateľstva ďalej rozšírila aj po Miklošových reformách z prelomu storočí, ktoré tiež dočasne viedli k prepadu životnej úrovne. Paradoxne, práve dve kolá reforiem – Klausove zo začiatku a Miklošove z konca 90. rokov – boli kritické pre integráciu slovenskej ekonomiky do svetovej ekonomiky a viedli aj k tvorbe protiintegračných nálad. Je možné, že ďalší prointegračný krok Slovenska, ktorým má byť zavedenie eura, skupinu antiglobalistov ďalej rozšíri (vzhľadom na dlhodobý nárast inflácie a následné redistribučné následky). Ukazuje sa, že za určitých okolností kroky smerom k vyššej integrácii ekonomiky zároveň posilňujú tábor odporcov integrácie.

.stačí viac informácií
Druhé vysvetlenie relatívne nízkej podpory globalizácie na Slovensku indikuje samotný prieskum. Ukázalo sa v ňom, že Slováci mali spolu s Poliakmi najvyššiu frekvenciu odpovedí „neviem“. Svedčí to o relatívne nízkom povedomí Slovákov o vplyve globalizácie na ekonomiku, čo súvisí s kvalitou ekonomického vzdelania, ako aj úrovňou debaty o globálnych ekonomických otázkach na Slovensku. Tento výsledok je však aj istým dôvodom na optimizmus. Niektoré odpovede v prieskume totiž naznačili, že pokiaľ obyvateľstvo dostane dostatočný objem informácií o vplyvoch globalizácie na ekonomiku, ich odmietavý postoj sa zoslabí. Zdá sa, že v prípade širšej a intenzívnejšej debaty o globalizácii je možné nálady obyvateľstva formovať. To je jeden z hlavných odkazov tohto zaujímavého a podnetného prieskumu verejnej mienky.

Autor pracuje v medzinárodnej konzultačnej firme a je členom Klubu ekonomických analytikov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite