Ministerstvo spravodlivosti predložilo v auguste 2007 do pripomienkového konania návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Deklarovaným zámerom ministerstva je zlepšiť možnosť komunikácie občanov so zdravotným postihnutím, a to najmä nevidiacich, s úradmi. Podľa novely majú mať nevidiaci alebo slabozrakí právo, aby im úrad sprístupnil požadovanú informáciu aj vo forme, ktorá je pre nich vnímateľná, napríklad v Braillovom písme.
Zámer znie dobre, ale jeho realizácia v praxi výrazne pokrivkáva. Navrhovaná novela totiž pokrýva iba situácie, keď občan z vlastnej iniciatívy žiada úrad o sprístupnenie informácie, vôbec však nerieši situácie, v ktorých sa občania s postihnutím ocitajú najčastejšie, totiž keď orgány verejnej správy z vlastnej iniciatívy zasielajú občanom rôzne výzvy, upomienky, rozhodnutia a iné písomnosti alebo napríklad vyzývajú občanov, aby v stanovenej lehote spravili určité úkony, zaplatili finančnú sumu alebo podali odvolanie. V týchto prípadoch úrady nepostupujú podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale podľa rôznych iných zákonov, ktoré upravujú úradné postupy. Aj preto viaceré mimovládne organizácie spracovali alternatívne a komplexné riešenie, ktoré pokrýva všetky životné situácie, v ktorých potrebujú občania s postihnutím komunikovať s úradmi – a to zriadenie špecializovanej asistenčnej služby, prostredníctvom ktorej by občan s úradom komunikoval. Napriek tomu vláda pravdepodobne do parlamentu predloží návrh, ktorý väčšinu problémov nevidiacich s komunikáciou nerieši.
Výhradou proti novele zákona je však nielen to, že problémy občanov so zdravotným postihnutím nerieši komplexne. Ide aj o to, že nový zákon v praxi vôbec nemusí fungovať a bude pravdepodobne nerealizovateľný. Ak občan požiada úrad, aby mu informácie poslal v Braillovom písme, iba minimálny počet úradov má zariadenie na vyhotovenie takejto podoby informácie. Preto sa úrad v takom prípade môže podľa návrhu zákona obrátiť na „osobu“, ktorá také zariadenie má a požiadať ju o vyhotovenie prekladu do Braillovho písma. Tu však nastáva problém. Návrh zákona totiž vôbec nešpecifikuje, na akú „osobu“ sa má úrad obrátiť a ani tej osobe neukladá povinnosť vyhovieť žiadosti úradu. To, či tá osoba žiadosti úradu vyhovie a vyhotoví pre žiadateľa o informácie preklad do Braillovho písma, bude závisieť výlučne od jej dobrej vôle, ochoty alebo od jej kapacitných možností. Môže teda žiadosť úradu o preklad do Braillovho písma aj odmietnuť. Úradu však podaním žiadosti o informáciu začína plynúť lehota 15 pracovných dní, počas ktorých musí informácie sprístupniť. Celý postup zabezpečovania prekladu informácií do Braillovho písma teda „visí vo vzduchu“. To, či bude sprístupňovanie informácií v Braillovom písme fungovať, môže často závisieť od náhody.
Novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám navyše zároveň znamená aj to, že poslanci k nej budú mať možnosť predkladať svoje pozmeňujúce návrhy. Infozákon, ktorý umožňuje občanom zistiť mnohé zaujímavé informácie o fungovaní štátu, bol vždy tŕňom v oku skupinám, ktoré majú záujem na utajovaní informácií o nezákonnej činnosti alebo o nehospodárnom nakladaní s verejnými financiami. Tieto skupiny sú schopné nájsť si „svojho“ poslanca, ktorý predloží pozmeňujúce návrhy zodpovedajúce ich predstavám. Preto je každé otvorenie infozákona veľkým rizikom. Hrozí, že novela bude využitá na výrazné oslabenie účinnosti infozákona. Na znefunkčnenie infozákona pritom stačí, ak sa doň dostane aj jedna krátka veta. Napríklad tá, ktorú sa v minulosti pokúsila presadiť poslankyňa Smeru Angyalová, že úrad môže odmietnuť každú žiadosť o informácie, ktorú vyhodnotí ako „zjavne nerozumnú“. Alebo hocijaká nejasná a neurčitá formulácia, ktorá umožní úradom a politikom svojvoľný výklad zákona na úkor občanov. Aj z toho dôvodu viaceré mimovládne organizácie verejne vyjadrili obavy z toho, čo sa môže stať, keď sa novela zákona dostane do parlamentu.
Hromadnú pripomienku k návrhu zákona, ktorá žiadala stiahnuť nedomyslený návrh novely a pripraviť skutočne účinné a komplexné riešenie problémov občanov zo zdravotným postihnutím, podporili stovky občanov. Ich zástupcovia sa na základe toho v decembri 2007 zúčastnili rokovania s predstaviteľmi ministerstva spravodlivosti. Ministerstvo však trvalo na svojom zámere predložiť novelu do parlamentu.
Počas nasledujúcich mesiacov teda bude treba dávať obrovský pozor, aby sa zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám nestal len bezmocný zdrap papiera.
Autor je právnik, pracuje v občianskom združení Občan a demokracia
Deklarovaným zámerom ministerstva je zlepšiť možnosť komunikácie občanov so zdravotným postihnutím, a to najmä nevidiacich, s úradmi. Podľa novely majú mať nevidiaci alebo slabozrakí právo, aby im úrad sprístupnil požadovanú informáciu aj vo forme, ktorá je pre nich vnímateľná, napríklad v Braillovom písme.
Zámer znie dobre, ale jeho realizácia v praxi výrazne pokrivkáva. Navrhovaná novela totiž pokrýva iba situácie, keď občan z vlastnej iniciatívy žiada úrad o sprístupnenie informácie, vôbec však nerieši situácie, v ktorých sa občania s postihnutím ocitajú najčastejšie, totiž keď orgány verejnej správy z vlastnej iniciatívy zasielajú občanom rôzne výzvy, upomienky, rozhodnutia a iné písomnosti alebo napríklad vyzývajú občanov, aby v stanovenej lehote spravili určité úkony, zaplatili finančnú sumu alebo podali odvolanie. V týchto prípadoch úrady nepostupujú podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale podľa rôznych iných zákonov, ktoré upravujú úradné postupy. Aj preto viaceré mimovládne organizácie spracovali alternatívne a komplexné riešenie, ktoré pokrýva všetky životné situácie, v ktorých potrebujú občania s postihnutím komunikovať s úradmi – a to zriadenie špecializovanej asistenčnej služby, prostredníctvom ktorej by občan s úradom komunikoval. Napriek tomu vláda pravdepodobne do parlamentu predloží návrh, ktorý väčšinu problémov nevidiacich s komunikáciou nerieši.
Výhradou proti novele zákona je však nielen to, že problémy občanov so zdravotným postihnutím nerieši komplexne. Ide aj o to, že nový zákon v praxi vôbec nemusí fungovať a bude pravdepodobne nerealizovateľný. Ak občan požiada úrad, aby mu informácie poslal v Braillovom písme, iba minimálny počet úradov má zariadenie na vyhotovenie takejto podoby informácie. Preto sa úrad v takom prípade môže podľa návrhu zákona obrátiť na „osobu“, ktorá také zariadenie má a požiadať ju o vyhotovenie prekladu do Braillovho písma. Tu však nastáva problém. Návrh zákona totiž vôbec nešpecifikuje, na akú „osobu“ sa má úrad obrátiť a ani tej osobe neukladá povinnosť vyhovieť žiadosti úradu. To, či tá osoba žiadosti úradu vyhovie a vyhotoví pre žiadateľa o informácie preklad do Braillovho písma, bude závisieť výlučne od jej dobrej vôle, ochoty alebo od jej kapacitných možností. Môže teda žiadosť úradu o preklad do Braillovho písma aj odmietnuť. Úradu však podaním žiadosti o informáciu začína plynúť lehota 15 pracovných dní, počas ktorých musí informácie sprístupniť. Celý postup zabezpečovania prekladu informácií do Braillovho písma teda „visí vo vzduchu“. To, či bude sprístupňovanie informácií v Braillovom písme fungovať, môže často závisieť od náhody.
Novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám navyše zároveň znamená aj to, že poslanci k nej budú mať možnosť predkladať svoje pozmeňujúce návrhy. Infozákon, ktorý umožňuje občanom zistiť mnohé zaujímavé informácie o fungovaní štátu, bol vždy tŕňom v oku skupinám, ktoré majú záujem na utajovaní informácií o nezákonnej činnosti alebo o nehospodárnom nakladaní s verejnými financiami. Tieto skupiny sú schopné nájsť si „svojho“ poslanca, ktorý predloží pozmeňujúce návrhy zodpovedajúce ich predstavám. Preto je každé otvorenie infozákona veľkým rizikom. Hrozí, že novela bude využitá na výrazné oslabenie účinnosti infozákona. Na znefunkčnenie infozákona pritom stačí, ak sa doň dostane aj jedna krátka veta. Napríklad tá, ktorú sa v minulosti pokúsila presadiť poslankyňa Smeru Angyalová, že úrad môže odmietnuť každú žiadosť o informácie, ktorú vyhodnotí ako „zjavne nerozumnú“. Alebo hocijaká nejasná a neurčitá formulácia, ktorá umožní úradom a politikom svojvoľný výklad zákona na úkor občanov. Aj z toho dôvodu viaceré mimovládne organizácie verejne vyjadrili obavy z toho, čo sa môže stať, keď sa novela zákona dostane do parlamentu.
Hromadnú pripomienku k návrhu zákona, ktorá žiadala stiahnuť nedomyslený návrh novely a pripraviť skutočne účinné a komplexné riešenie problémov občanov zo zdravotným postihnutím, podporili stovky občanov. Ich zástupcovia sa na základe toho v decembri 2007 zúčastnili rokovania s predstaviteľmi ministerstva spravodlivosti. Ministerstvo však trvalo na svojom zámere predložiť novelu do parlamentu.
Počas nasledujúcich mesiacov teda bude treba dávať obrovský pozor, aby sa zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám nestal len bezmocný zdrap papiera.
Autor je právnik, pracuje v občianskom združení Občan a demokracia
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.