Keď Alexander Ovečkin podpísal najvyšší profesionálny športový kontrakt v dejinách mesta Washington (124 miliónov USD na 13 rokov), veľkú pozornosť tým v miestnych denníkoch nevzbudil.
Titulné stránky novín boli aj naďalej vyhradené politike a v športovej sekcii bola aj pár hodín po zverejnení podpisu zmluvy najdôležitejšou témou otázka, kto bude novým hlavným trénerom tímu amerického futbalu Washington Redskins. Hokej vo Washingtone príliš záujmu nepriťahuje.
V sezóne nasledujúcej po lockoute mali Washington Caps – klub s tretím najnižším rozpočtom v NHL (39 miliónov USD) – pomerne nízku návštevnosť a po dvadsiatich zápasoch tohto ročníka je to ešte horšie. Podobná situácia je aj v prípade televíznej sledovanosti. Na športovom kanáli ComcastSportsNet si pozrie každý zápas Philadelphie Flyers okolo 66 000 divákov, ale na Ovečkina a jeho Washington Capitals je ich zvedavých len zhruba 13 000. Nik však nespochybňuje, že 22-ročný Rus, ktorý vydychuje hokejovú radosť, si za svojich 130 gólov v 206 zápasoch NHL podobný kontrakt zaslúži. Navyše, ak si ho s majiteľom Capitals Tedom Leonsisom vyrokoval sám bez pomoci agenta.
.nový trend
Alexander „Veľký” tak môže odohrať celú svoju kariéru v hlavnom meste USA mimo pozornosti veľkých severoamerických médií, čo je tak trochu na škodu samej NHL. V Madison Square Garden alebo v L.A. by z jeho gólov dokázala NHL profitovať viac. Jeho prípad však potvrdzuje nový trend v NHL, keď sa tímy snažia zaviazať si nádejných mladíkov, ktorí ešte pred vypršaním nováčikovského kontraktu podpisujú dlhoročné zmluvy na desiatky miliónov dolárov. Pred Ovečkinom to boli Vanek, Penner, Getzlaf, Richards, Crosby. A nasledovať budú celkom určite Perry, Malkin a obranca Pheneuf z Calgary.
Výška podpisovaných kontraktov môže viesť k záveru, že lockout v NHL bol zbytočný a hráči (v oveľa mladšom veku, ako to bolo kedykoľvek v minulosti) podpisujú zmluvy, ktoré nezmyselne zvyšujú platovú hladinu pre celú ligu. Navyše ide často o kontrakty, ktoré svojou dĺžkou presahujú obdobie 10 rokov, čo sa príliš nepáči vedeniu NHL. Zatiaľ sa však zdá, že platový strop každý rok rastie, a tak ani suma okolo 9 miliónov USD pre jedného hráča by v horizonte niekoľkých rokov nemusela znamenať až takú významnú záťaž pre rozpočet tímu.
Čo však v skutočnosti umožnilo vznik tohto fenoménu, v ktorom sa Ovečkinov prípad líši od ostatných len v tom, že prvýkrát v histórii ľadového hokeja prelomil psychologickú hranicu stomilionového kontraktu? Celé to spustil generálny manažér Edmontonu Oilers Kevin Lowe – podľa rebríčka The Hockey News desiaty najvplyvnejší muž v súčasnom hokeji.
Minulé leto sa Lowe pustil do nákupného dobrodružstva, ktoré vyústilo do ponuky pre skupinu takzvaných obmedzených voľných hráčov, ktorí sa dovtedy považovali za nedotknuteľných (v minulosti sa podobným spôsobom, avšak neúspešne, pokúšala Carolina získať Sergeja Fedorova z Detroitu). A keďže Lowe potreboval istotu, že pôvodný klub jeho ponuku nevyrovná, musel prísť s vysokou ponukou.
V prípade Thomasa Vaneka jeho klub Buffalo ponuku dorovnal, ale Anaheim sa rozhodol Dustina Pennera pustiť. Ako kompenzáciu si Anaheim zobral od Oilers výbery v drafte. Ako sa neskôr ukázalo, z hľadiska Edmontonu to nebol dobrý obchod. Penner zrejme nie je hráčom, ktorý by mal na voľnom trhu hodnotu, akú zaňho Oilers zaplatili a strata výberov v drafte môže Edmonton z dlhodobého hľadiska poškodiť. V každom prípade Kevin Lowe týmto obchodom vytvoril v NHL celkom novú situáciu.
Pre väčšinu generálnych manažérov to bol totiž varovný signál: ak sa nechcú ocitnúť v pozícii svojich kolegov Darcyho Regiera alebo Briana Burka, mali by so svojimi hráčmi, ktorí majú v krátkom čase získať status obmedzených voľných hráčov, podpísať zmluvu na ďalšie obdobie ešte v čase trvania aktuálneho kontraktu. Bez vplyvu Kevina Lowa by Ovečkin svoj kontrakt nikdy nepodpísal.
.malá zmena, veľké následky
Nákupná horúčka žiadneho z manažérov klubu NHL by však sama osebe nestačila. Aj v minulosti tu boli výnimoční nováčikovia, ktorí však museli dohrať plnú dĺžku svojich kontraktov, kým mohli začať rokovať o vyššom plate. Navyše ich pôvodné tímy mali pri rokovaniach o novom kontrakte prednosť pred konkurenciou. Podobná situácia však platila aj po podpise novej kolektívnej zmluvy (CBA). Nie však nadlho. Čo sa teda v priebehu minulého ročníka zmenilo?
Odpoveďou na súčasný stav je dnes už neplatný bod 9 novej kolektívnej zmluvy, ktorá sa v čase svojho podpisu považovala za jasné víťazstvo majiteľov klubov nad hráčmi a stála miesto bývalého šéfa hráčskych odborov Boba Goodenowa. V bode 9.6 bola definovaná klauzula, podľa ktorej platné kontrakty hráčov Skupiny 1 (pod ktorú spadajú nováčikovské kontrakty) nie je možné predĺžiť počas plynutia zmluvy. Toto bol len jeden z bodov, ktorý jasne ukazoval, že majitelia majú v novom svete NHL oveľa výhodnejšie podmienky ako hráči.
Pôvodné znenie však v CBA dlho nezostalo. Generálni manažéri si nový ekonomický poriadok v NHL vysvetlili po svojom a postupne začali tlačiť majiteľov na zmenu tohto, zdanlivo nedôležitého bodu. Hlavným argumentom bolo, že pre budúcnosť tímu je nevýhodné, aby nečinne čakal do 1. júla a potom vystavil svojich najlepších mladých hráčov ponukám od ostatných tímov, ktoré nebudú môcť vyrovnať. Počas minulej sezóny preto NHL prišla za hráčskou asociáciou NHLPA s návrhom na zmenu pôvodného znenia. Hráčska asociácia, ktorej vedenie v tom čase nezastávalo takmer žiadne vlastné stanovisko, okamžite súhlasila. Komisár NHL Gary Bettman bol v lete dokonca pozvaný na stretnutie hráčskych odborov, čo bolo dôkazom nového partnerstva medzi oboma stranami. Hráčska asociácia návrh NHL odobrila, netušiac, že tak pre časť svojich členov otvára možnosti obrovských finančných ziskov.
Jeden z prvých konkrétnych výsledkov tohto nového právneho stavu bol dvanásťročný kontrakt pre Mike Richardsa na 69 miliónov USD. Túto sumu bola zaplatili za hráča, ktorý v prvých dvoch sezónach ani raz nestrelil 20 gólov, avšak jeho nováčikovský kontrakt sa blížil ku koncu. A chaos, ktorý si manažéri pripravili, pokračoval ďalej. Ryan Getzlaf z Anaheimu zarábal 750 000 USD. Káčeri mu ponúkli predĺženie a v ďalších piatich rokoch zarobí ročne 5,3 milióna USD. Nováčik zo San Jose Matt Carle má problém dostať sa natrvalo do prvého tímu Sharks, avšak od budúceho roka podpísal predĺženie nováčikovského kontraktu v ročnej hodnote 3.4 milióna USD. Dokonca aj hráč ako Braydon Coburn z Flyers bude mať od novej sezóny zdvojnásobený plat.
Tejto situácii sa dalo zabrániť, keby majitelia klubov nepočúvali odporúčania svojich generálnych manažérov. V pôvodnom stave by po 1. júli určil cenu hráča trhový mechanizmus a vzhľadom na dostatočne veľký počet hráčov by zákon ponuky a dopytu držal cenu na rozumnej úrovni. Nikto však nerátal so zmenou právneho stavu a s faktorom strachu, ktorý do hry vniesol Kevin Lowe. Výsledným efektom je stav, ktorý núti manažment podpisovať obrovské kontrakty pre hráčov, ktorí ešte len vstúpili do veľkého hokeja.
Samotná NHL sleduje s určitým znepokojením súčasný stav a vzhľadom na jej hlavné poslanie – zabezpečiť finančnú prosperitu pre majiteľov tímov a dlhodobo držať mzdovú hladinu čo najnižšie – je takmer isté, že pri budúcom rokovaní o novej kolektívnej zmluve sa pokúsi zachrániť manažérov pred ich vlastným konaním stanovením jasných pravidiel. Jedna z očakávaných noviniek, ktorej realizácii sa v predchádzajúcich rokovaniach hráči vyhli, je klauzula, ktorá bude definovať maximálnu dĺžku hráčskych kontraktov.
Jedinou pozitívnou správou, ktorá z celého stavu vyplýva, je fakt, že pri podpisovaní podobných kontraktov ako v prípade Richardsa či Ovečkina je len málo pravdepodobné, že hráči (najmä tí, ktorí vstupujú do NHL) budú chcieť po skončení budúcej sezóny využiť opciu a nanovo otvoriť rokovania o novej kolektívnej zmluve. A konštatovanie, že jasnými víťazmi pracovného sporu medzi oboma stranami sú majitelia, už nevyznieva až tak presvedčivo.
Autor je riaditeľ Nadácie Mira Šatana.
Titulné stránky novín boli aj naďalej vyhradené politike a v športovej sekcii bola aj pár hodín po zverejnení podpisu zmluvy najdôležitejšou témou otázka, kto bude novým hlavným trénerom tímu amerického futbalu Washington Redskins. Hokej vo Washingtone príliš záujmu nepriťahuje.
V sezóne nasledujúcej po lockoute mali Washington Caps – klub s tretím najnižším rozpočtom v NHL (39 miliónov USD) – pomerne nízku návštevnosť a po dvadsiatich zápasoch tohto ročníka je to ešte horšie. Podobná situácia je aj v prípade televíznej sledovanosti. Na športovom kanáli ComcastSportsNet si pozrie každý zápas Philadelphie Flyers okolo 66 000 divákov, ale na Ovečkina a jeho Washington Capitals je ich zvedavých len zhruba 13 000. Nik však nespochybňuje, že 22-ročný Rus, ktorý vydychuje hokejovú radosť, si za svojich 130 gólov v 206 zápasoch NHL podobný kontrakt zaslúži. Navyše, ak si ho s majiteľom Capitals Tedom Leonsisom vyrokoval sám bez pomoci agenta.
.nový trend
Alexander „Veľký” tak môže odohrať celú svoju kariéru v hlavnom meste USA mimo pozornosti veľkých severoamerických médií, čo je tak trochu na škodu samej NHL. V Madison Square Garden alebo v L.A. by z jeho gólov dokázala NHL profitovať viac. Jeho prípad však potvrdzuje nový trend v NHL, keď sa tímy snažia zaviazať si nádejných mladíkov, ktorí ešte pred vypršaním nováčikovského kontraktu podpisujú dlhoročné zmluvy na desiatky miliónov dolárov. Pred Ovečkinom to boli Vanek, Penner, Getzlaf, Richards, Crosby. A nasledovať budú celkom určite Perry, Malkin a obranca Pheneuf z Calgary.
Výška podpisovaných kontraktov môže viesť k záveru, že lockout v NHL bol zbytočný a hráči (v oveľa mladšom veku, ako to bolo kedykoľvek v minulosti) podpisujú zmluvy, ktoré nezmyselne zvyšujú platovú hladinu pre celú ligu. Navyše ide často o kontrakty, ktoré svojou dĺžkou presahujú obdobie 10 rokov, čo sa príliš nepáči vedeniu NHL. Zatiaľ sa však zdá, že platový strop každý rok rastie, a tak ani suma okolo 9 miliónov USD pre jedného hráča by v horizonte niekoľkých rokov nemusela znamenať až takú významnú záťaž pre rozpočet tímu.
Čo však v skutočnosti umožnilo vznik tohto fenoménu, v ktorom sa Ovečkinov prípad líši od ostatných len v tom, že prvýkrát v histórii ľadového hokeja prelomil psychologickú hranicu stomilionového kontraktu? Celé to spustil generálny manažér Edmontonu Oilers Kevin Lowe – podľa rebríčka The Hockey News desiaty najvplyvnejší muž v súčasnom hokeji.
Minulé leto sa Lowe pustil do nákupného dobrodružstva, ktoré vyústilo do ponuky pre skupinu takzvaných obmedzených voľných hráčov, ktorí sa dovtedy považovali za nedotknuteľných (v minulosti sa podobným spôsobom, avšak neúspešne, pokúšala Carolina získať Sergeja Fedorova z Detroitu). A keďže Lowe potreboval istotu, že pôvodný klub jeho ponuku nevyrovná, musel prísť s vysokou ponukou.
V prípade Thomasa Vaneka jeho klub Buffalo ponuku dorovnal, ale Anaheim sa rozhodol Dustina Pennera pustiť. Ako kompenzáciu si Anaheim zobral od Oilers výbery v drafte. Ako sa neskôr ukázalo, z hľadiska Edmontonu to nebol dobrý obchod. Penner zrejme nie je hráčom, ktorý by mal na voľnom trhu hodnotu, akú zaňho Oilers zaplatili a strata výberov v drafte môže Edmonton z dlhodobého hľadiska poškodiť. V každom prípade Kevin Lowe týmto obchodom vytvoril v NHL celkom novú situáciu.
Pre väčšinu generálnych manažérov to bol totiž varovný signál: ak sa nechcú ocitnúť v pozícii svojich kolegov Darcyho Regiera alebo Briana Burka, mali by so svojimi hráčmi, ktorí majú v krátkom čase získať status obmedzených voľných hráčov, podpísať zmluvu na ďalšie obdobie ešte v čase trvania aktuálneho kontraktu. Bez vplyvu Kevina Lowa by Ovečkin svoj kontrakt nikdy nepodpísal.
.malá zmena, veľké následky
Nákupná horúčka žiadneho z manažérov klubu NHL by však sama osebe nestačila. Aj v minulosti tu boli výnimoční nováčikovia, ktorí však museli dohrať plnú dĺžku svojich kontraktov, kým mohli začať rokovať o vyššom plate. Navyše ich pôvodné tímy mali pri rokovaniach o novom kontrakte prednosť pred konkurenciou. Podobná situácia však platila aj po podpise novej kolektívnej zmluvy (CBA). Nie však nadlho. Čo sa teda v priebehu minulého ročníka zmenilo?
Odpoveďou na súčasný stav je dnes už neplatný bod 9 novej kolektívnej zmluvy, ktorá sa v čase svojho podpisu považovala za jasné víťazstvo majiteľov klubov nad hráčmi a stála miesto bývalého šéfa hráčskych odborov Boba Goodenowa. V bode 9.6 bola definovaná klauzula, podľa ktorej platné kontrakty hráčov Skupiny 1 (pod ktorú spadajú nováčikovské kontrakty) nie je možné predĺžiť počas plynutia zmluvy. Toto bol len jeden z bodov, ktorý jasne ukazoval, že majitelia majú v novom svete NHL oveľa výhodnejšie podmienky ako hráči.
Pôvodné znenie však v CBA dlho nezostalo. Generálni manažéri si nový ekonomický poriadok v NHL vysvetlili po svojom a postupne začali tlačiť majiteľov na zmenu tohto, zdanlivo nedôležitého bodu. Hlavným argumentom bolo, že pre budúcnosť tímu je nevýhodné, aby nečinne čakal do 1. júla a potom vystavil svojich najlepších mladých hráčov ponukám od ostatných tímov, ktoré nebudú môcť vyrovnať. Počas minulej sezóny preto NHL prišla za hráčskou asociáciou NHLPA s návrhom na zmenu pôvodného znenia. Hráčska asociácia, ktorej vedenie v tom čase nezastávalo takmer žiadne vlastné stanovisko, okamžite súhlasila. Komisár NHL Gary Bettman bol v lete dokonca pozvaný na stretnutie hráčskych odborov, čo bolo dôkazom nového partnerstva medzi oboma stranami. Hráčska asociácia návrh NHL odobrila, netušiac, že tak pre časť svojich členov otvára možnosti obrovských finančných ziskov.
Jeden z prvých konkrétnych výsledkov tohto nového právneho stavu bol dvanásťročný kontrakt pre Mike Richardsa na 69 miliónov USD. Túto sumu bola zaplatili za hráča, ktorý v prvých dvoch sezónach ani raz nestrelil 20 gólov, avšak jeho nováčikovský kontrakt sa blížil ku koncu. A chaos, ktorý si manažéri pripravili, pokračoval ďalej. Ryan Getzlaf z Anaheimu zarábal 750 000 USD. Káčeri mu ponúkli predĺženie a v ďalších piatich rokoch zarobí ročne 5,3 milióna USD. Nováčik zo San Jose Matt Carle má problém dostať sa natrvalo do prvého tímu Sharks, avšak od budúceho roka podpísal predĺženie nováčikovského kontraktu v ročnej hodnote 3.4 milióna USD. Dokonca aj hráč ako Braydon Coburn z Flyers bude mať od novej sezóny zdvojnásobený plat.
Tejto situácii sa dalo zabrániť, keby majitelia klubov nepočúvali odporúčania svojich generálnych manažérov. V pôvodnom stave by po 1. júli určil cenu hráča trhový mechanizmus a vzhľadom na dostatočne veľký počet hráčov by zákon ponuky a dopytu držal cenu na rozumnej úrovni. Nikto však nerátal so zmenou právneho stavu a s faktorom strachu, ktorý do hry vniesol Kevin Lowe. Výsledným efektom je stav, ktorý núti manažment podpisovať obrovské kontrakty pre hráčov, ktorí ešte len vstúpili do veľkého hokeja.
Samotná NHL sleduje s určitým znepokojením súčasný stav a vzhľadom na jej hlavné poslanie – zabezpečiť finančnú prosperitu pre majiteľov tímov a dlhodobo držať mzdovú hladinu čo najnižšie – je takmer isté, že pri budúcom rokovaní o novej kolektívnej zmluve sa pokúsi zachrániť manažérov pred ich vlastným konaním stanovením jasných pravidiel. Jedna z očakávaných noviniek, ktorej realizácii sa v predchádzajúcich rokovaniach hráči vyhli, je klauzula, ktorá bude definovať maximálnu dĺžku hráčskych kontraktov.
Jedinou pozitívnou správou, ktorá z celého stavu vyplýva, je fakt, že pri podpisovaní podobných kontraktov ako v prípade Richardsa či Ovečkina je len málo pravdepodobné, že hráči (najmä tí, ktorí vstupujú do NHL) budú chcieť po skončení budúcej sezóny využiť opciu a nanovo otvoriť rokovania o novej kolektívnej zmluve. A konštatovanie, že jasnými víťazmi pracovného sporu medzi oboma stranami sú majitelia, už nevyznieva až tak presvedčivo.
Autor je riaditeľ Nadácie Mira Šatana.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.