Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Boli sme príliš dobromyseľní

.časopis .rozhovor

Zo svojho nového úradu má strach. Hovorí, že cirkev potrebuje nové prebudenie. Sociálnu spravodlivosť podľa neho nezabezpečuje štát, ale slobodné rozhodnutia ľudí. Opatrne zvažuje každé slovo. Arcibiskup-metropolita Bratislavskej arcidiecézy Stanislav Zvolenský.

Zo svojho nového úradu má strach. Hovorí, že cirkev potrebuje nové prebudenie. Sociálnu spravodlivosť podľa neho nezabezpečuje štát, ale slobodné rozhodnutia ľudí. Opatrne zvažuje každé slovo. Arcibiskup-metropolita Bratislavskej arcidiecézy Stanislav Zvolenský. 



.keď niekoho v našom svetskom svete pracovne povýšia, teší sa z toho, sú naplnené jeho ambície, má vyšší plat. Je aj v cirkvi normálne tešiť sa z povýšenia?
Emócia radosti sa nedá celkom vylúčiť, lebo je prítomná radosť z toho, že niekto vám dôveruje. Rozdiel oproti svetským povolaniam je v tom, že človek vo svete sa o povýšenie uchádza, a to je potom potvrdenie jeho schopností. V cirkvi tento mechanizmus nefunguje. Tam sa uchádzanie o povýšenie považuje za kontraproduktívne. Ten, kto sa v cirkvi usiluje povýšiť, tým vlastne dokazuje, že si nie celkom uvedomuje závažnosť úradu. V cirkevných úradoch je veľký rozmer „božieho“, musíte do nich vstupovať s čo najväčšou ľudskou pokorou. Vystupujem totiž nie sám za seba, so svojimi schopnosťami, ale mám reprezentovať Boha. To je veľmi závažný rozmer. Mám radosť z dôvery Svätého otca, no zo samotného úradu mám prirodzený strach. Jeho veľkosť ma prevyšuje.

.v cirkvi teda niet karieristov?
To nemôžem poprieť, prirodzená túžba dosiahnuť vysoké miesto je všade. V samotnej Biblii je zaznamenané, ako prišla matka Zebedejových synov a prosila, aby mohli byť po Kristovej pravici a ľavici... Táto túžba byť niekde vyššie je prirodzená. Nemusí byť zlá, len sa časom musí očistiť. V teórii ľudského dozrievania ambicióznosť nie je negatívna, ale mala by byť primeraná.

.ako ste sa vlastne rozhodli stať sa kňazom?
Pamätám si, že už ako chlapec som bol fascinovaný prostredím kostola, teda prostredím, kde sa hovorilo o Bohu, o tajomstve jeho jestvovania. Iste to bolo podmienené aj tým, že som vyrastal v rodine, kde boli veriaci otec aj matka. Boli tak skromne, ale pevne veriaci. Bol komunizmus, nerobili nič výnimočné, ale takpovediac vedeli, kde je sever. Neskôr som objavil v sebe myšlienku stať sa kňazom. Na strednej škole došlo k súboju: cítite hodnotu manželstva a kňazstva. A cítite, že sa musíte rozhodnúť.

.čo vás presvedčilo, aby ste sa stali kňazom?
Existuje fascinácia z hodnôt, ktoré prinášajú ľudia a fascinácia z hodnôt, ktoré ponúka Boh. Nakoniec prevážila tá druhá. Aj ľudia v manželstve však môžu žiť v Božej blízkosti. Poznám mnohých hlboko veriacich manželov, len ich viera má trošku inú podobu tým, že je daná spojením muža a ženy. U zasväteného riskujete väčšiu zraniteľnosť práve preto, že nemá manželstvo. Ale aj zraniteľnosť je veľkou hodnotou, prináša totiž rozmer, ktorý by ste bez toho rizika nemali. Priestor života je taký veľký, že každá voľba vás uvedie do takého veľkého priestoru, že vás to až pohlcuje. Nemôžete mať oba priestory.

.gréckokatolícki kňazi, ktorí sú ženatí, však zrejme zvládajú oboje.
Samozrejme, môžu byť aj ženatí kňazi, ktorí sú dobrými kňazmi aj manželmi. Ale isté je, že riskovať život kvôli Bohu v tom, že si nikoho k sebe neprimknem, prináša jedno veľké obohatenie, ktoré inak nemôžete získať.

.čo je to za obohatenie?
Zážitok, o ktorom hovorím, by som si dovolil prirovnať k úžasnému zážitku vzájomnej odovzdanosti manželov. Ja ho síce poznám len z rozprávania. Ale myslím si, že je to podobné – už tam nie je nikto tretí. Samozrejme, odovzdanosť Bohu je, ľudsky vzaté, riziko. No sú mnohé prípady, ktoré potvrdzujú, že je možné prežiť taký život pokojne a vyrovnane. Hoci to vôbec nie je ľahké.

.kňazom ste sa stali v roku 1982, v čase, keď bola cirkev nepriateľom štátu. Uvedomovali ste si to, že ste vlastne nepriateľ?
Uvedomoval som si to od úplného začiatku. Vyrastal som v škole, kde mi pravidelne hovorili, že náboženstvo je tmárstvo. Pokrokový názor bol, že Boh nejestvuje. Mňa však súboj s podobnými myšlienkami motivoval hľadať zmysel viery. Posilňovalo ma to vo viere a do konfliktu s oficiálnou spoločnosťou som šiel dobrovoľne, ale s vedomím, že je tu šelma, ktorá ťa môže pohltiť. Keď nemusíš, nedráždi ju, ale v žiadnom prípade nepristúp na spoluprácu s ňou.

.mali ste konflikty s vtedajším režimom?
V prvom období po kňazskej vysviacke áno. Počas štúdia som zažil hladovku na protest proti Pacem in Terris, po ktorej bolo vylúčených 11 bohoslovcov. Začal som organizovať ostatných bohoslovcov, aby sme napísali list zboru ordinárov, nech toto vylúčenie prehodnotia. Tým som na seba upútal pozornosť. Vypočúvala ma aj ŠtB, vyhrážali sa mi vyhadzovom zo seminára. Biskup Gabriš však povedal nie, takže som dostal len napomenutie. Jedného dňa prišiel list z Rakúska v znení: „Milý Stanislav, pokračuj v odpore voči Pacem in Terris. Tvoj Karl“. Žiadneho Karla som nepoznal, ukázal som teda list rektorovi. Ten mi ho prikázal roztrhať a spláchnuť do záchoda. Pochopil som to doslovne a aj som ho poslúchol. Nasledujúci deň si ma zavolal a povedal, že istý kňaz vyzvedal, či som nedostal list z Rakúska. Bola to pasca. Zachránilo ma to, že tí, ktorí list posielali, sa pomýlili v smerovacom čísle. Tým pádom ho priniesol obyčajný poštár, nie pedel, ktorý by o tom referoval ďalej. Napokon ma však pán biskup Gabriš vysvätil, no pol roka mi nedali štátny súhlas. Neskôr som sa už do styku s eštebákmi nedostal.

.cirkev si z obdobia socializmu priniesla “morálny bonus“ spoločenstva prenasledovaných, trpiacich ľudí. Nemáte pocit, že ho počas poprevratových rokov trochu premrhala?
Myslím si, že cirkev z morálneho bonusu veľkých svedkov viery z čias komunizmu stále žije. Všetko je však poznačené nedokonalosťou a aj my si môžeme vyčítať, že sme tento bonus nevyužili lepšie.

.v čom napríklad?
Bolo nám niekedy veľmi pohodlné skryť sa za silných a krásnych a žiť si pokojne. Povedzme väznení kňazi, rehoľníci, laici prejavili veľkú silu a bolo ľahké prezentovať tieto príklady a hneď ukázať našu tvár, akoby sme my boli tí istí. Zdá sa však, že my tú silu, ktorú mali oni, nemáme. Musíme sa prebudiť a tú ich silu nadobudnúť. Dnes má zlo inú podobu, ale treba mu odporovať tou istou silou.


.dnešná cirkev je teda neprebudená?
Potrebujeme prebudenie, hlbšie prežitie u všetkých. Nechcem však vylúčiť, že máme mnoho takých, ktorí dnes silno a pravdivo svedčia o viere.

.hovorili ste, že zlo má dnes inú podobu, akú?
Používa iné nástroje, také, ktoré predtým neexistovali. Napríklad médiá sú veľkou hodnotou, ale sú aj nositeľmi zla. V mojich mladých časoch bola televízia, noviny, jednoduché telefóny. Dnes je to celkom iné. Omnoho ľahšie sa v tej rýchlosti do niečoho nakvapká zlo a často si ho ani nevládzeme všimnúť.

.môžete konkrétnejšie pomenovať tie zlá?
Zlé je, že sa dnes hľadá „šokujúce“, a nie „pravdivé“. Vyššou hodnotou je prekvapenie ako pravda. Vo virtuálnom svete médií sa vytvára často obraz, ktorý nie je obrazom reality a ani neodráža pokoru pred zložitosťou reality. Zlá je aj relativizácia základných prirodzených hodnôt. Neráta sa s ochranou slabších. Ale médiá nie sú zlé vo svojej podstate.

.nie sú problémom nedobrého obrazu cirkvi nielen médiá, ale aj jej vlastné chyby? Príklad: Arcibiskup Ján Sokol sa celé roky nechcel pred novinármi vyjadriť o údajnej spolupráci s ŠTB, popieral s ňou akýkoľvek kontakt. Keď zo zväzkov vyplynulo, že nejaký kontakt mal, tak hoci ho obsah spisu morálne nediskvalifikoval,  výsledkom je, že neveriaci aj mnohí veriaci ho vnímajú ako podozrivého človeka.
Uznávam, že sme urobili chyby. Neboli sme na to pripravení. Ja som napríklad vôbec nerátal s tým, že tých záznamov môže byť toľko. Aj osobne som bol natoľko naivný, že som si vôbec nevedel predstaviť, že by som tam mohol byť zapísaný ako dôverník. Keď som sa dostal k spisom, bol som zhrozený, aké hlúposti a nezmysly tam boli o mne popísané.

.ale asi preto je dôležité, aby ste s novinármi o tom komunikovali...
Lenže neustále opakovať to isté, je pre mňa aj trochu urážajúce. Neverili by ste, aké ľudské kreatúry boli v ŠTB, akí morálne zlomení ľudia to boli, ktorí vás obťažovali a svojím správaním ponižovali. Pre niektorých novinárov je to taká pohodlná objektivita, keď označia, že tento klam je môj život, že v tomto zápise je môj život. Ale môj život je iný, len o ňom nemám zápis...

.hovorí sa, že cirkev by sa nemala miešať do politiky. Vy ako arcibiskup a metropolita budete tým človekom cirkvi, ktorý bude mať k politikom najbližšie. Rozmýšľate o tom, či biskupi majú vstupovať do politiky?
Z istého uhla pohľadu áno, pre mňa je však dôležitý iný uhol pohľadu, ktorý sa týka mravnosti, otázky dobra a zla. Ak sa vyjadrujem o dobre a zle, svojím spôsobom už vstupujem do politiky. Pre mňa je to však vyslovovanie o dobre a zle, keď hovorím, toto je dobré a toto je zlé. Keď cirkev bude hovoriť o tom, čo je zlé a nemravné a čo je dobré a mravné, tak vstupuje do politiky.

.teda je úlohou cirkvi „miešať sa“ do politiky?
Cirkev nevstupuje priamo do politiky, ale má sa vyslovovať k morálnym otázkam spoločnosti. To, že tieto otázky majú aj politický rozmer a politické dôsledky, nie je pre cirkev najpodstatnejšie.

.španielski biskupi, ktorí sú v obrovskom konflikte so Zapaterovou ľavicovou vládou, dokonca teraz pred voľbami odporúčali veriacim, aby dali hlas opozičným ľudovcom. Čo si o tom myslíte?
Neviem sa vysloviť k tomu, či je správne odporúčať voliť konkrétnu stranu, ale s ohľadom na kvalitu španielskych biskupov predpokladám, že ak to v danej situácii považovali za správne, mali na to vážny dôvod. Ak sa koná morálne zlo a ak ho presadzuje nejaká spoločenská sila, nech sa volá politická strana alebo nezisková organizácia, biskupi majú povinnosť konštatovať, že toto je zlé. A tiež by mali požiadať veriacich, aby sa tomu zlu postavili.

.ako z tohto hľadiska obstáli naši biskupi po roku 1989?
Nerád by som hodnotil biskupov, lebo patrím medzi nich. Takéto hodnotenie radšej prenechám na iných, pozorne si ho vypočujem a budem nad ním rozmýšľať. Tvorím spolu s biskupmi jedno spoločenstvo, ktoré má svoje prednosti aj slabosti. Slabosti tohto spoločenstva sú teda aj mojimi slabosťami, k tým sa musím prihlásiť.

.ktoré sú teda najväčšie slabosti vás biskupov?
(Smiech.) Myslím, že sme v minulosti trochu doplatili na prílišnú dobromyseľnosť vo vzťahu k politikom. Dopustili sme, aby naše postoje voči politikom interpretovali oni. Máme veľké rezervy v tom, aby sme my sami uverejňovali naše skutočné postoje. Musíme sa ešte veľa učiť komunikácii s verejnosťou.

.narážate aj na súčasný vzťah cirkvi a Ficovej vlády?
Nerád by som to zjednodušoval na túto vládu, stávalo sa to aj za predošlých vlád.

.mohli by ste byť konkrétnejší?
Za vlády Vladimíra Mečiara, ale aj za iných vlád sa nám nie vždy darilo zaujať jednotný postoj. Vládam sa tak darilo vytvoriť obraz, že niekto je za nich a niekto proti nim.  Tieto chyby však nechcem zosobňovať.

.podieľali ste sa na tvorbe zmluvy o výhrade vo svedomí, pre ktorú sa rozpadla minulá vláda a táto vláda zmluvu odložila pod stôl. Zdá sa však, že cirkev to prehliadla a niektorí hodnostári dali za pravdu premiérovi Ficovi, že prioritné je riešenie sociálnych otázok. Je sociálny program v duchu tejto vlády pre cirkev dôležitejší než napríklad výhrada vo svedomí?  
Podľa učenia Katolíckej cirkvi sú sociálne otázky výsostnou záležitosťou svedomia. Sociálna spravodlivosť podľa nášho učenia sa totiž nedosiahne násilím štátnej moci, ale slobodným rozhodnutím silnejších, nadanejších, schopnejších pomáhať tým, ktorí sú zraniteľnejší a slabší. Štát môže niekoho prinútiť, aby konal sociálne. No cirkev má vyšší ideál, želá si, aby človek tak konal dobrovoľne.

.sociálna solidarita tak, ako ju vníma súčasná vláda, je v rozpore s katolíckym učením?
Každá socialistická vláda vzhľadom na to, že má v rukách nástroje štátu, sa snaží dosiahnuť sociálne vylepšenie nástrojmi štátu. Na tom bol v podstate postavený aj komunizmus. Keďže to nie je postavené na prirodzenosti človeka, nemôže to viesť k žiaducim výsledkom, ale iba k čiastočným vylepšeniam. Tie cirkev môže oceniť, ale princíp sociálnej spravodlivosti musí byť postavený na tom, že nesmie byť popretá ľudská osoba a jej právo na majetok. Nemôžu sa totiž v mene sociálnej spravodlivosti popierať ľudské práva.

.prečo sa zdá, že cirkev dala dnešnej vláde požehnanie v jej sociálnom programe?
To je veľké zjednodušenie, je to mediálna interpretácia. Médiá zrejme nevládzu postihnúť zložitosť problému a trochu rátajú s pohodlnosťou čitateľa, ktorému vysielajú zjednodušené posolstvá.

.nie je to v skutočnosti tak, že samotní biskupi sú v tejto otázke rozdelení?
Môže to byť aj rozdielnym vnímaním jednotlivých biskupov, čo je napokon prirodzené. Biskupi sa však v základných otázkach snažia dohodnúť a zaujať spoločný postup. No niekedy sa zjednodušene postupy niektorých jednotlivcov interpretujú ako názory celej cirkvi.

.máte na mysli vyjadrenia kardinála Korca?
Bál by som sa takejto interpretácie. Viete, médiá už zo svojej prirodzenosti hľadajú zjednodušenia. Treba rozlišovať vyjadrenia konkrétneho predstaviteľa a celej cirkvi.

.slová kardinála sú však veľmi silným symbolom.
Iste. Ale nerád by som sa k tejto veci viac vyjadroval, lebo to by mohlo situáciu ešte skomplikovať a vyvolať dojem nejednoty.

...hádam to príliš nezjednodušíme, ak povieme, že by išlo o celkom pravdivý dojem nejednoty...
Máte pravdu, je tu určitá nejednota, tá je tu však aj preto, že sa nehľadalo zjednotenie.

.znamená to, že sa budete usilovať o to, aby Konferencia biskupov Slovenska vystupovala jednotne v háklivej otázke výhrady vo svedomí?
Myslím, že by bolo vhodné, aby KBS postupovala v tejto otázke jednotne a aby sme si vydiskutovali náš postup. Ak sa biskupi dohodnú túto otázku neotvárať, nemusí to ešte znamenať priazeň voči tejto vláde.

.podľa vás by cirkev nemala túto otázku otvárať?
Ak nebolo pochopenie pre túto humanistickú otázku v čase pravicovej vlády, v čase ľavicovej vlády je to menej pravdepodobné. Tieto otázky je lepšie otvárať v čase, keď sú pri moci také strany, ktoré zo svojej prirodzenosti majú bližšie k rešpektovaniu svedomia druhých. Zmluva o výhrade svedomia je vynikajúca idea, zrelosť spoločnosti pre ňu však ešte nie je príliš vysoká.

.ako spoločnosť „dozrie“, keď o tom nebudete hovoriť?
Je pravda, že v tom máme rezervy. Tu máme ešte veľký priestor. Nemusíme hovoriť hneď o zmluve, ale vôbec o význame svedomia a ako by ho mal človek v dnešnej spoločnosti uplatňovať.

.aké vidíte dve-tri základné výzvy pre slovenskú cirkev?
Veľkou a náročnou je téma spravodlivého zisku. Vnútrocirkevne bude veľkou témou otázka súladu medzi vierou a mravnosťou. Je veľa ľudí, ktorí sú ochotní o sebe hovoriť, že sú veriaci a zároveň hovoria, že cirkevná náuka v oblasti mravnosti nie je správna. Málo prezentujeme tú skutočnosť, že skutočné sociálne vylepšenie stojí na vylepšení ľudí, nie na nástrojoch štátu. Týmto nevyslovujem kritiku na akúkoľvek vládu, tá by platila vtedy, keby vláda začala porušovať základné ľudské práva.

.čo je asi problém v prípade vyvlastňovacieho zákona v mene stavby diaľnic...
Áno, to je problém.

.je to už ten typ morálneho problému, ku ktorému by sa mohla či mala vyjadriť aj cirkev?
Cirkev by sa k tomu mohla vyjadriť. Treba si však uvedomiť, že cirkev sa nevyjadruje iba cez biskupov a kňazov, ale cez každého človeka, ktorý povie myšlienku zodpovedajúcu katolíckemu učeniu.

.ale laikovi chýba autorita biskupského úradu.
To je pravda, ale je šťastím pre cirkev, ak sa k spoločenským problémom intenzívne vyjadrujú práve laici.

.ktorí však nie vždy cítili v zápasoch trebárs aj so svetskou mocou dostatočnú podporu od vlastnej cirkvi...
To je škoda a treba sa pýtať, prečo ju necítili. Táto otázka ma presahuje, som niekoľko rokov pomocným biskupom a niekoľko dní arcibiskupom, takže nemám patent na vyriešenie všetkých problémov. Ja vlastne nemám nijaký patent... (Smiech)

.skúsime to ešte raz: vyjadrí sa cirkev oficiálne k vyvlastňovaciemu zákonu?
Neviem, či bude jednota v ochote považovať to za užitočné.

.vy osobne by ste to pokladali za užitočné?
Je možné vždy konštatovať, že ak sa porušujú vlastnícke práva, tak sa porušujú základné ľudské práva. Myslím si, že aj súčasná vláda si je vedomá, že porušuje tie práva. Je to ešte súčasť myslenia, podľa ktorého si štát osobuje právo obmedziť ľudské práva v presvedčení, že koná pre spoločné dobro. Tu je vždy isté napätie, kde je správna hranica. Samozrejme, túto hranicu budú vnímať inak tí, ktorí vychádzajú z iných filozofických princípov vo vzťahu k ľudskej osobe. My v cirkvi chápeme ľudskú osobu ako jedinečné božie stvorenie, preto ju vnímame inak ako tí, ktorí ju vidia ako veľkú hodnotu, ale nevidia ju ako až takú nedotknuteľnú.

.ste najmladším biskupom, v čom spočíva najväčší rozdiel medzi vami a o generáciu staršími biskupmi?
Isté rozdiely, aj v myslení, sú úplne prirodzené. Ja vnímam staršiu generáciu biskupov ako veľké obohatenie. Hoci nám vo všetkom nemusia rozumieť, aj v tom inom názore je veľká hodnota.

.v čom budete iný?
Moja generácia biskupov päťdesiatnikov je viac zvyknutá na svet médií než predošlá generácia. A je isté, že nasledujúca generácia bude v tomto ešte silnejšia než my.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite