Od samého začiatku zrážok na územie Ukrajiny prichádzali ruskí občania, ktorí buď sami organizovali ozbrojené skupiny, alebo sa pridávali k už sformovaným oddielom. Medzi týmito bojovníkmi bolo nemálo niekdajších spolupracovníkov ruských tajných služieb a aktívnych vojakov vrátane ľudí s bojovými skúsenosťami z ohnísk konfliktov a s kriminálnou minulosťou.
Často sa títo občania stávali v jednotkách separatistov kľúčovými postavami, ako napríklad bývalý dôstojník tajných služieb Igor Girkin, veterán „čečenskej vojny“ Arsenij Pavlov (prezývka Motorola) a tiež Alexander Možajev (prezývka Babaj), ktorého krasnodarská prokuratúra obvinila z pokusu o vraždu.
Získavanie, vyzbrojovanie, materiálne zabezpečenie a presun ruských „dobrovoľníkov“ na územie Ukrajiny často bezprostredne organizovali ruské úrady.
.žoldnieri
V auguste 2014 premiér Doneckej ľudovej republiky Alexander Zacharčenko vyhlásil: „Nikdy sme netajili, že je medzi nami veľa Rusov, bez ktorých pomoci by nám bolo veľmi ťažko, zložitejšie by sa nám bojovalo.“ Zacharčenko priznal, že medzi separatistami je asi tritisíc až štyritisíc ruských dobrovoľníkov.
Poslanec Štátnej dumy, člen Výboru pre obranu Viačeslav Tetekin, odhadol množstvo „dobrovoľníkov“, ktorí sa zúčastnili a zúčastňujú na bojoch v Donbase na 30 000. „Niektorí tam bojovali týždeň, nie-
ktorí bojovali niekoľko mesiacov, no podľa údajov administratívy Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky prešlo bojmi asi 30 000 dobrovoľníkov.“ zdôraznil. Ten istý poslanec dal na rokovanie Štátnej dumy návrh zákona, aby „dobrovoľníci“ nadobudli status účastníkov bojových operácií so všetkými zodpovedajúcimi výsadami.
Proces získavania a presunu „dobrovoľníkov“ do Donbasu organizujú spoločenské organizácie lojálne voči Kremľu, svoju úlohu v tomto procese verejne potvrdil najmä šéf Ruského zväzu veteránov a poslanec Štátnej dumy za strany Jednotné Rusko Franc Klincevič. Ako svedčia samotní „dobrovoľníci“, budúci rebeli sa často sústreďujú v ruských mestách na vojenských správach.
Ruský občan, bojujúci v radoch separatistov v Donbase, v septembri 2014 podrobne porozprával o organizácii získavania „dobrovoľníkov“. Podľa jeho svedectva verbovanie Rusov do radov „domobrany“ Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky sa robí v ruských mestách prostredníctvom vojenských správ, veteránskych a kozáckych organizácií, ktoré organizujú cestu rebelov do pásma konfliktu. Občania, ktorí prejavia vôľu odísť na územie Ukrajiny individuálne, prichádzajú jednotlivo do Rostova na Done, kde im preplatia cestovné lístky.
Práve v Rostovskej oblasti je sústredená materiálna základňa a systém prípravy rebelov prv, ako sa so zbraňami v rukách ocitnú v radoch separatistov. Miesto určenia, bojovú úlohu a vojenskú techniku dostanú bezprostredne pred prechodom hranice.
Základný kontingent „dobrovoľníkov“ tvoria bývalí vojaci a členovia rôznych ochraniek, teda ľudia, ktorí majú skúsenosti v zaobchádzaní so zbraňami. Verbovači sa usilujú získavať ľudí stredného veku. Mladí ľudia nie sú prioritou verbovačov, pretože ešte majú silné väzby na príbuzných: smrť „dobrovoľníka“ nesie v sebe riziko, že ich rodičia verejne vyjadria svoju nespokojnosť.
Ruskí „dobrovoľníci“ v Donbase dostávajú finančnú odmenu. Peniaze na zaopatrenie rebelov prichádzajú z ruských fondov, ktoré sa zhromažďujú za aktívnej podpory ruských úradov.
Podľa slov samotných rebelov priemerný žold „dobrovoľníka“ je 60 000 rubľov mesačne, hoci „sú aj takí, čo dostávajú osemdesiattisíc, deväťdesiattisíc, velitelia aj viac“. Na porovnanie: priemerná mzda v Rusku podľa údajov Ministerstva ekonomického rozvoja bola v januári 2015 31 200 rubľov. Trvanie svojej služby si „dobrovoľníci“ určujú sami, no minimálna dĺžka vyslania je jeden mesiac.
Dôležité svedectvo podal verbovač „dobrovoľníkov z Jekaterinburgu, šéf fondu veteránov síl osobitného určenia Sverdlovskej oblasti Vladimir Jefimov. Potvrdil, že ruskí „dobrovoľníci“, ktorí sa zúčastňujú na bojoch v Donbase, dostávajú za to peniaze. „Na mzdy sú normatívy: šesťdesiat až deväťdesiattisíc dostávajú radoví vojaci, stodvadsať až stopäťdesiattisíc poddôstojníci. Počul som, že mzda teraz vzrástla až na dvestoštyridsaťtisíc,“ povedal Jefimov. Informoval, že „bojovník s výstrojom, výzbrojou a mzdou v priemere vyjde na 350 000 rubľov mesačne“.
Okrem toho Jefimov potvrdil, že jedným zo spôsobov presunu ruských bojovníkov na územie Ukrajiny sú takzvané „humanitárne operácie“. Fakticky to znamená, že vojenský zásah sa deje pod krytím humanitárnych dodávok.
„Prvý raz sme šli pod krytím Červeného kríža. Keď sme dorazili, ľudia tam ostali. Dali im zbrane a určili bojové úlohy. Aj teraz nakladáme chlapcov do áut s humanitárnou pomocou a vysielame ich na Ukrajinu,“ porozprával Jefimov.
„Dobrovoľník“ Arťom z Petrohradu svedčí, že ľudia odchádzajú do Donbasu z rôznych regiónov Ruska a až na spoločnom sústredení dostávajú techniku a odev: „Niekto si necháva vlastné oblečenie, ak si naň zvykol a je mu v ňom dobre, no spravidla všetkých obliekajú do rovnošiat bez akýchkoľvek dištinkcií, identifikačných znakov, ba dokonca bez etikiet výrobcov. Zbrane sú staré, armádne, ešte zo sovietskych skladov.
Také ostreľovacie pušky či samopaly, aké nemajú vo výzbroji ukrajinskí vojaci, nefasujú.“
Regionálne úrady v Tomsku už zrušili televíziu TV 2, ktorá 6. decembra 2014 odvysielala reportáž o odprevádzaní miestnych „dobrovoľníkov“, odchádzajúcich bojovať do Luhanska. Reportáž bola z miesta odchodu autobusu s budúcimi bojovníkmi Luhanskej ľudovej republiky. Vyslanie organizoval Všeruský zväz veteránov Afganistanu. Podľa slov šéfa miestneho odboru tejto organizácie Michaila Kolmakova takéto oddiely odchádzajú do Donbasu z rôznych miest na Sibíri. Tomských „dobrovoľníkov“ vystrojili za peniaze sponzorov, ktorých mená organizátori vyslania nemienia zverejniť.
Zhromaždené svedectvá potvrdzujú, že značná časť ruských rebelov v Donbase bola presunutá na územie Ukrajiny organizovane, prekonala zodpovedajúci výcvik a prípravu, dostala materiálne zabezpečenie a samotní „dobrovoľníci“ dostávajú peňažnú kompenzáciu za účasť v bojoch.
Možno v tom vidieť znaky trestného činu, spadajúceho pod paragraf 359 Trestného zákonníka RF. Platné zákonodarstvo Ruska umožňuje identifikovať takzvaných ruských dobrovoľníkov v Donbase ako žoldnierov. Trestný zákonník RF hovorí: „Za žoldniera sa považuje osoba, ktorá koná s cieľom získania materiálnej náhrady a nie je občanom štátu, podieľajúceho sa na ozbrojenom konflikte alebo na vojenských operáciách, nemá trvalý pobyt na jeho území a tiež nie je osobou, poverenou plniť oficiálne záväzky.“
Mimochodom, ruské vyšetrovacie orgány prenasledujú výlučne tých občanov Ruska, ktorí bojujú na strane ukrajinskej armády. Napríklad v októbri 2014 sa začalo trestné stíhanie voči obyvateľovi Mos-
kvy Romanovi Železnovovi, ktorý posilnil ukrajinský prápor Azov. No bojovníci, ktorí posilnili rady separatistov, v Rusku problém so zákonom nemajú. Prezident Ruskej federácie Vladimír Putin objasnil, že „ľudia, ktorí bojujú preto, lebo hlas srdca im káže plniť svoju povinnosť“, nemôžu byť považovaní za žoldnierov.
.kadyrovovci
Zjavnú úlohu v ozbrojených silách separatistov hrajú posily, prichádzajúce na územie Ukrajiny z Čečenskej republiky RF. Títo ľudia sa deklarujú ako prívrženci prezidenta Ramzana Kadyrova a často pochádzajú zo silových štruktúr, ktoré má pod kontrolou.
Dňa 16. decembra 2014 Ramzan Kadyrov verejne vyjadril pripravenosť odísť do pásma konfliktu na východe Ukrajiny a osobne sa zapojiť do bojov. „Mienim požiadať prezidenta, nech ma zbaví funkcie, aby som mohol odísť do Donbasu a brániť záujmy tých občanov, ktorí tam dnes bojujú. Loviť a ničiť práve takých, ako sú títo diabli, lebo nemajú česť ani svedomie,“ vyhlásil Kadyrov vo vysielaní NTV.
Sám Kadyrov sa na území Ukrajiny neukázal. No zhromaždené svedectvá dokazujú, že v jeho silových štruktúrach pripravení bojovníci sa aktívne zúčastňujú na zrážkach v Donbase.
Prvé skupiny kadyrovovcov, ktoré dorazili do pásma konfliktu, vstúpili do radov separatistického práporu Východ. Jeho veliteľ Alexander Chodakovskij 1. 1úla 2014 potvrdil, že na jar pod jeho velením proti ukrajinským vojskám bojovali Čečeni, ktorí prišli z Ruska.
Mimochodom, dôkazy prítomnosti ozbrojených čečenských bojovníkov na území Ukrajiny sa objavili už predtým. Dňa 26. mája 2014 bolo zverejnené video nasnímané na mítingu prívržencov Doneckej ľudovej republiky v Donecku. Na námestí zastalo nákladné auto, v ktorom bolo asi dvadsať samopalmi ozbrojených ľudí prevažne kaukazského výzoru. V rozhovore so spravodajcom CNN 15 jeden z nich vyhlasuje: „Sme kadyrovovci.“ Na spresňujúcu otázku novinára potvrdzuje, že je bývalým príslušníkom jednej z čečenských ochraniek.
Dňa 26. mája vyšli najavo aj prvé vážne straty medzi čečenskými bojovníkmi bojujúcimi na strane separatistov. V ten deň sily Doneckej ľudovej republiky podnikli útok na letisko v Donecku, ktoré kontrolovala ukrajinská armáda. Počas bojov boli zničené dve nákladné autá Kamaz-3, ktoré prevážali rebelov. O účasti Čečenov v týchto zrážkach podal svedectvo najmä lekár-traumatológ Denis Kloss, ktorý z Čukotskej autonómnej oblasti RF prišiel podporiť separatistov. Rozprával: „Bol som v druhom nákladiaku s ranenými Čečenmi. Pod podvozkom nám vybuchla mína, prevrátili sme sa, odtrhlo nám to predné kolesá. Potom na nás spustili paľbu, začali sme zastavovať autá na ceste, nakladať do nich ranených a odvážať ich do nemocníc.“
Premiér Doneckej ľudovej republiky Alexander Borodaj oznámil, že medzi tými, čo 26. mája zahynuli, bolo identifikovaných 33 občanov Ruska. Borodaj zdôraznil, že v radoch bojovníkov sú rodáci z Čečenska, „pripravení brániť svojich ruských bratov“. Primátor Donecka Alexander Lukjanenko dodal, že po boji o letisko do nemocnice dopravili 43 ranených vrátane občanov, ktorí prišli z čečenských miest Groznyj a Gudermes. Podľa Klossovho svedectva po neúspešnom boji o donecké letisko a po značných stratách kadyrovovci „s takou vojnou ďalej nechceli mať nič spoločné a odišli do Čečenska“. Túto informáciu 1. júna potvrdil aj Alexander Chodakovskij. Podľa jeho slov v prápore bojujúci Čečeni „odišli aj so svojimi ranenými“.
Ďalšie hromadné posily čečenských bojovníkov prišli do Donbasu v auguste 2014, keď sa začala rozsiahla operácia ruskej armády, ktorej cieľom bolo zastaviť útok ozbrojených síl Ukrajiny na pozície separatistov.
Dňa 29. augusta 2014 bolo zverejnené video, ktoré nasnímal jeden z čečenských bojovníkov na rusko-ukrajinskej hranici krátko pred vpádom. Na záberoch je zachytený dialóg čečenských bojovníkov v ich jazyku pred kolónou tankov a ďalšej vojenskej techniky. „Toto je naša kolóna, nevidieť jej začiatok, nevidieť je koniec, sme pripravení na vpád. Allahu akbar!“ hovorí bojovník do kamery. „Tu sú naši chlapci Čečeni. Aj títo tankisti sú Čečeni.“ „Ideme bojovať, aby sme tých Chochlov (Poznámka prekladateľa: Chochol – hanlivá ruská prezývka Ukrajincov) rozmetali do celého sveta. Inšalláh!“ odpovedá vodič tanku v slnečných okuliaroch, ktorý sa vysunul z otvoru tanku. Po uverejnení tohto videa Boris Nemcov oficiálne interpeloval FSB Ruska a Vyšetrovací výbor Ruskej federácie, aby preverili fakt, že ozbrojení ľudia nezákonne prešli hranice. No ani jeden orgán politikovi neodpovedal.
Dňa 30. augusta bolo zverejnené video, ktoré tiež nasnímal jeden z Kadyrovových bojovníkov počas „čistenia“ mesta Gorlovka. Na zázname vidieť, ako skupina ozbrojených ľudí v plnom výstroji ide po ulici a zhovára sa zmesou ruštiny a čečenčiny. „Čistiaca skupina,“ komentuje kameraman, zaznamenávajúci akciu bojovníkov.
Po podpise mierových dohôd v Minsku 5. septembra 2014 značná časť Kadyrovových bojovníkov ostala na území Donbasu a podliehala separatistom. So systematickou pravidelnosťou vychádzali najavo dôkazy o prítomnosti Čečenov v radoch separatistov.
Dňa 12. decembra 2014 bol zverejnený rozhovor čečenského bojovníka s prezývkou Talib, bojujúceho v Donbase v radoch separatistov, ktorý sa počas svojej prítomnosti vyhrážal smrťou ukrajinskému poslancovi Igorovi Mosejčukovi za urážky na adresu Ramzana Kadyrova. „Je to mŕtvy muž, vyniesol nad sebou rozsudok smrti,“ vyhlásil Čečen a dodal: „My kadyrovovci tu pomáhame slovanskému národu.“
Dňa 19. novembra sa objavili dokumentárne svedectvá o tom, že na území Donbasu sa vytvoril samostatný čečenský prápor Smrť, sformovaný z veteránov silových štruktúr Ramzana Kadyrova. Osobitná spravodajkyňa Ruského reportéra Marina Achmedovová uverejnila vyhlásenia veliteľov, ktoré urobili na území jeho základného tábora v Doneckej oblasti. Vojaci tohto práporu bojovali najmä o letisko v Donecku a o mesto Ilovajsk. Podľa priznania veliteľov príslušníci tohto práporu „sú z deväťdesiatich percent bývalí separatisti“, ktorí bojovali proti ruskej armáde, no zložili zbrane „na amnestiu“ a posilnili silové štruktúry ovládané Ramzanom Kadyrovom.
Podarilo sa určiť identitu jedného z veliteľov práporu Smrť: Apti Denisoltanovič Bolotchanov, bývalý veliteľ tretej strážnej roty v prápore Juh vojsk Ministerstva vnútra RF (útvar 4157, lokalita – obec Vedeno, Čečenská republika). Má hodnosť majora Ministerstva vnútra RF, vo februári 2008 bol výnosom prezidenta Kadyrova vyznamenaný medailou Za zásluhy o Čečenskú republiku.
Dňa 10. decembra bolo zverejnené video, zaznamenávajúce presuny práporu Sever na území Donbasu. Jeden z veliteľov práporu, prezývaný Stinger hovorí, že prápor má „asi 300 vojakov z Doneckej oblasti“ s minimálnou bojovou skúsenosťou desať rokov. Podľa jeho slov do 70 percent rebelov pochádza z jednotiek osobitného určenia a väčšina z nich má štátne vyznamenania. „Sme vojaci ruskej armády a ruských tajných služieb, veteráni bojov,“ zdôraznil rebel.
Aj v jeseni 2014 vyšli najavo informácie o inej organizovanej skupine Čečenov, bojujúcich proti ukrajinskej armáde na východe krajiny, šlo o oddiel rebela s prezývkou Divý. V decembri 2014 bol s Divým zverejnený rozhovor. Podľa jeho slov oddiel má základňu v meste Krasnodon a zabezpečuje jeho stráženie. Rebel vyhlásil, že ho poteší príchod Ramzana Kadyrova do Donbasu: „Ak príde sem, postačia nám tri mesiace, aby sme tu zaviedli poriadok. Budeme radi, ak sem príde.“
Dňa 7. januára 2015 Divý a jeho bojovníci nahovorili na video ďalšie podrobnosti o svojom oddiele. Podľa vlastných slov Divý velí „hlavne Čečenom“. Oddiel bojoval najmä pri mestách Krasnodon a Šťastie.
Často sa títo občania stávali v jednotkách separatistov kľúčovými postavami, ako napríklad bývalý dôstojník tajných služieb Igor Girkin, veterán „čečenskej vojny“ Arsenij Pavlov (prezývka Motorola) a tiež Alexander Možajev (prezývka Babaj), ktorého krasnodarská prokuratúra obvinila z pokusu o vraždu.
Získavanie, vyzbrojovanie, materiálne zabezpečenie a presun ruských „dobrovoľníkov“ na územie Ukrajiny často bezprostredne organizovali ruské úrady.
.žoldnieri
V auguste 2014 premiér Doneckej ľudovej republiky Alexander Zacharčenko vyhlásil: „Nikdy sme netajili, že je medzi nami veľa Rusov, bez ktorých pomoci by nám bolo veľmi ťažko, zložitejšie by sa nám bojovalo.“ Zacharčenko priznal, že medzi separatistami je asi tritisíc až štyritisíc ruských dobrovoľníkov.
Poslanec Štátnej dumy, člen Výboru pre obranu Viačeslav Tetekin, odhadol množstvo „dobrovoľníkov“, ktorí sa zúčastnili a zúčastňujú na bojoch v Donbase na 30 000. „Niektorí tam bojovali týždeň, nie-
ktorí bojovali niekoľko mesiacov, no podľa údajov administratívy Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky prešlo bojmi asi 30 000 dobrovoľníkov.“ zdôraznil. Ten istý poslanec dal na rokovanie Štátnej dumy návrh zákona, aby „dobrovoľníci“ nadobudli status účastníkov bojových operácií so všetkými zodpovedajúcimi výsadami.
Proces získavania a presunu „dobrovoľníkov“ do Donbasu organizujú spoločenské organizácie lojálne voči Kremľu, svoju úlohu v tomto procese verejne potvrdil najmä šéf Ruského zväzu veteránov a poslanec Štátnej dumy za strany Jednotné Rusko Franc Klincevič. Ako svedčia samotní „dobrovoľníci“, budúci rebeli sa často sústreďujú v ruských mestách na vojenských správach.
Ruský občan, bojujúci v radoch separatistov v Donbase, v septembri 2014 podrobne porozprával o organizácii získavania „dobrovoľníkov“. Podľa jeho svedectva verbovanie Rusov do radov „domobrany“ Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky sa robí v ruských mestách prostredníctvom vojenských správ, veteránskych a kozáckych organizácií, ktoré organizujú cestu rebelov do pásma konfliktu. Občania, ktorí prejavia vôľu odísť na územie Ukrajiny individuálne, prichádzajú jednotlivo do Rostova na Done, kde im preplatia cestovné lístky.
Práve v Rostovskej oblasti je sústredená materiálna základňa a systém prípravy rebelov prv, ako sa so zbraňami v rukách ocitnú v radoch separatistov. Miesto určenia, bojovú úlohu a vojenskú techniku dostanú bezprostredne pred prechodom hranice.
Základný kontingent „dobrovoľníkov“ tvoria bývalí vojaci a členovia rôznych ochraniek, teda ľudia, ktorí majú skúsenosti v zaobchádzaní so zbraňami. Verbovači sa usilujú získavať ľudí stredného veku. Mladí ľudia nie sú prioritou verbovačov, pretože ešte majú silné väzby na príbuzných: smrť „dobrovoľníka“ nesie v sebe riziko, že ich rodičia verejne vyjadria svoju nespokojnosť.
Ruskí „dobrovoľníci“ v Donbase dostávajú finančnú odmenu. Peniaze na zaopatrenie rebelov prichádzajú z ruských fondov, ktoré sa zhromažďujú za aktívnej podpory ruských úradov.
Podľa slov samotných rebelov priemerný žold „dobrovoľníka“ je 60 000 rubľov mesačne, hoci „sú aj takí, čo dostávajú osemdesiattisíc, deväťdesiattisíc, velitelia aj viac“. Na porovnanie: priemerná mzda v Rusku podľa údajov Ministerstva ekonomického rozvoja bola v januári 2015 31 200 rubľov. Trvanie svojej služby si „dobrovoľníci“ určujú sami, no minimálna dĺžka vyslania je jeden mesiac.
Dôležité svedectvo podal verbovač „dobrovoľníkov z Jekaterinburgu, šéf fondu veteránov síl osobitného určenia Sverdlovskej oblasti Vladimir Jefimov. Potvrdil, že ruskí „dobrovoľníci“, ktorí sa zúčastňujú na bojoch v Donbase, dostávajú za to peniaze. „Na mzdy sú normatívy: šesťdesiat až deväťdesiattisíc dostávajú radoví vojaci, stodvadsať až stopäťdesiattisíc poddôstojníci. Počul som, že mzda teraz vzrástla až na dvestoštyridsaťtisíc,“ povedal Jefimov. Informoval, že „bojovník s výstrojom, výzbrojou a mzdou v priemere vyjde na 350 000 rubľov mesačne“.
Okrem toho Jefimov potvrdil, že jedným zo spôsobov presunu ruských bojovníkov na územie Ukrajiny sú takzvané „humanitárne operácie“. Fakticky to znamená, že vojenský zásah sa deje pod krytím humanitárnych dodávok.
„Prvý raz sme šli pod krytím Červeného kríža. Keď sme dorazili, ľudia tam ostali. Dali im zbrane a určili bojové úlohy. Aj teraz nakladáme chlapcov do áut s humanitárnou pomocou a vysielame ich na Ukrajinu,“ porozprával Jefimov.
„Dobrovoľník“ Arťom z Petrohradu svedčí, že ľudia odchádzajú do Donbasu z rôznych regiónov Ruska a až na spoločnom sústredení dostávajú techniku a odev: „Niekto si necháva vlastné oblečenie, ak si naň zvykol a je mu v ňom dobre, no spravidla všetkých obliekajú do rovnošiat bez akýchkoľvek dištinkcií, identifikačných znakov, ba dokonca bez etikiet výrobcov. Zbrane sú staré, armádne, ešte zo sovietskych skladov.
Také ostreľovacie pušky či samopaly, aké nemajú vo výzbroji ukrajinskí vojaci, nefasujú.“
Regionálne úrady v Tomsku už zrušili televíziu TV 2, ktorá 6. decembra 2014 odvysielala reportáž o odprevádzaní miestnych „dobrovoľníkov“, odchádzajúcich bojovať do Luhanska. Reportáž bola z miesta odchodu autobusu s budúcimi bojovníkmi Luhanskej ľudovej republiky. Vyslanie organizoval Všeruský zväz veteránov Afganistanu. Podľa slov šéfa miestneho odboru tejto organizácie Michaila Kolmakova takéto oddiely odchádzajú do Donbasu z rôznych miest na Sibíri. Tomských „dobrovoľníkov“ vystrojili za peniaze sponzorov, ktorých mená organizátori vyslania nemienia zverejniť.
Zhromaždené svedectvá potvrdzujú, že značná časť ruských rebelov v Donbase bola presunutá na územie Ukrajiny organizovane, prekonala zodpovedajúci výcvik a prípravu, dostala materiálne zabezpečenie a samotní „dobrovoľníci“ dostávajú peňažnú kompenzáciu za účasť v bojoch.
Možno v tom vidieť znaky trestného činu, spadajúceho pod paragraf 359 Trestného zákonníka RF. Platné zákonodarstvo Ruska umožňuje identifikovať takzvaných ruských dobrovoľníkov v Donbase ako žoldnierov. Trestný zákonník RF hovorí: „Za žoldniera sa považuje osoba, ktorá koná s cieľom získania materiálnej náhrady a nie je občanom štátu, podieľajúceho sa na ozbrojenom konflikte alebo na vojenských operáciách, nemá trvalý pobyt na jeho území a tiež nie je osobou, poverenou plniť oficiálne záväzky.“
Mimochodom, ruské vyšetrovacie orgány prenasledujú výlučne tých občanov Ruska, ktorí bojujú na strane ukrajinskej armády. Napríklad v októbri 2014 sa začalo trestné stíhanie voči obyvateľovi Mos-
kvy Romanovi Železnovovi, ktorý posilnil ukrajinský prápor Azov. No bojovníci, ktorí posilnili rady separatistov, v Rusku problém so zákonom nemajú. Prezident Ruskej federácie Vladimír Putin objasnil, že „ľudia, ktorí bojujú preto, lebo hlas srdca im káže plniť svoju povinnosť“, nemôžu byť považovaní za žoldnierov.
.kadyrovovci
Zjavnú úlohu v ozbrojených silách separatistov hrajú posily, prichádzajúce na územie Ukrajiny z Čečenskej republiky RF. Títo ľudia sa deklarujú ako prívrženci prezidenta Ramzana Kadyrova a často pochádzajú zo silových štruktúr, ktoré má pod kontrolou.
Dňa 16. decembra 2014 Ramzan Kadyrov verejne vyjadril pripravenosť odísť do pásma konfliktu na východe Ukrajiny a osobne sa zapojiť do bojov. „Mienim požiadať prezidenta, nech ma zbaví funkcie, aby som mohol odísť do Donbasu a brániť záujmy tých občanov, ktorí tam dnes bojujú. Loviť a ničiť práve takých, ako sú títo diabli, lebo nemajú česť ani svedomie,“ vyhlásil Kadyrov vo vysielaní NTV.
Sám Kadyrov sa na území Ukrajiny neukázal. No zhromaždené svedectvá dokazujú, že v jeho silových štruktúrach pripravení bojovníci sa aktívne zúčastňujú na zrážkach v Donbase.
Prvé skupiny kadyrovovcov, ktoré dorazili do pásma konfliktu, vstúpili do radov separatistického práporu Východ. Jeho veliteľ Alexander Chodakovskij 1. 1úla 2014 potvrdil, že na jar pod jeho velením proti ukrajinským vojskám bojovali Čečeni, ktorí prišli z Ruska.
Mimochodom, dôkazy prítomnosti ozbrojených čečenských bojovníkov na území Ukrajiny sa objavili už predtým. Dňa 26. mája 2014 bolo zverejnené video nasnímané na mítingu prívržencov Doneckej ľudovej republiky v Donecku. Na námestí zastalo nákladné auto, v ktorom bolo asi dvadsať samopalmi ozbrojených ľudí prevažne kaukazského výzoru. V rozhovore so spravodajcom CNN 15 jeden z nich vyhlasuje: „Sme kadyrovovci.“ Na spresňujúcu otázku novinára potvrdzuje, že je bývalým príslušníkom jednej z čečenských ochraniek.
Dňa 26. mája vyšli najavo aj prvé vážne straty medzi čečenskými bojovníkmi bojujúcimi na strane separatistov. V ten deň sily Doneckej ľudovej republiky podnikli útok na letisko v Donecku, ktoré kontrolovala ukrajinská armáda. Počas bojov boli zničené dve nákladné autá Kamaz-3, ktoré prevážali rebelov. O účasti Čečenov v týchto zrážkach podal svedectvo najmä lekár-traumatológ Denis Kloss, ktorý z Čukotskej autonómnej oblasti RF prišiel podporiť separatistov. Rozprával: „Bol som v druhom nákladiaku s ranenými Čečenmi. Pod podvozkom nám vybuchla mína, prevrátili sme sa, odtrhlo nám to predné kolesá. Potom na nás spustili paľbu, začali sme zastavovať autá na ceste, nakladať do nich ranených a odvážať ich do nemocníc.“
Premiér Doneckej ľudovej republiky Alexander Borodaj oznámil, že medzi tými, čo 26. mája zahynuli, bolo identifikovaných 33 občanov Ruska. Borodaj zdôraznil, že v radoch bojovníkov sú rodáci z Čečenska, „pripravení brániť svojich ruských bratov“. Primátor Donecka Alexander Lukjanenko dodal, že po boji o letisko do nemocnice dopravili 43 ranených vrátane občanov, ktorí prišli z čečenských miest Groznyj a Gudermes. Podľa Klossovho svedectva po neúspešnom boji o donecké letisko a po značných stratách kadyrovovci „s takou vojnou ďalej nechceli mať nič spoločné a odišli do Čečenska“. Túto informáciu 1. júna potvrdil aj Alexander Chodakovskij. Podľa jeho slov v prápore bojujúci Čečeni „odišli aj so svojimi ranenými“.
Ďalšie hromadné posily čečenských bojovníkov prišli do Donbasu v auguste 2014, keď sa začala rozsiahla operácia ruskej armády, ktorej cieľom bolo zastaviť útok ozbrojených síl Ukrajiny na pozície separatistov.
Dňa 29. augusta 2014 bolo zverejnené video, ktoré nasnímal jeden z čečenských bojovníkov na rusko-ukrajinskej hranici krátko pred vpádom. Na záberoch je zachytený dialóg čečenských bojovníkov v ich jazyku pred kolónou tankov a ďalšej vojenskej techniky. „Toto je naša kolóna, nevidieť jej začiatok, nevidieť je koniec, sme pripravení na vpád. Allahu akbar!“ hovorí bojovník do kamery. „Tu sú naši chlapci Čečeni. Aj títo tankisti sú Čečeni.“ „Ideme bojovať, aby sme tých Chochlov (Poznámka prekladateľa: Chochol – hanlivá ruská prezývka Ukrajincov) rozmetali do celého sveta. Inšalláh!“ odpovedá vodič tanku v slnečných okuliaroch, ktorý sa vysunul z otvoru tanku. Po uverejnení tohto videa Boris Nemcov oficiálne interpeloval FSB Ruska a Vyšetrovací výbor Ruskej federácie, aby preverili fakt, že ozbrojení ľudia nezákonne prešli hranice. No ani jeden orgán politikovi neodpovedal.
Dňa 30. augusta bolo zverejnené video, ktoré tiež nasnímal jeden z Kadyrovových bojovníkov počas „čistenia“ mesta Gorlovka. Na zázname vidieť, ako skupina ozbrojených ľudí v plnom výstroji ide po ulici a zhovára sa zmesou ruštiny a čečenčiny. „Čistiaca skupina,“ komentuje kameraman, zaznamenávajúci akciu bojovníkov.
Po podpise mierových dohôd v Minsku 5. septembra 2014 značná časť Kadyrovových bojovníkov ostala na území Donbasu a podliehala separatistom. So systematickou pravidelnosťou vychádzali najavo dôkazy o prítomnosti Čečenov v radoch separatistov.
Dňa 12. decembra 2014 bol zverejnený rozhovor čečenského bojovníka s prezývkou Talib, bojujúceho v Donbase v radoch separatistov, ktorý sa počas svojej prítomnosti vyhrážal smrťou ukrajinskému poslancovi Igorovi Mosejčukovi za urážky na adresu Ramzana Kadyrova. „Je to mŕtvy muž, vyniesol nad sebou rozsudok smrti,“ vyhlásil Čečen a dodal: „My kadyrovovci tu pomáhame slovanskému národu.“
Dňa 19. novembra sa objavili dokumentárne svedectvá o tom, že na území Donbasu sa vytvoril samostatný čečenský prápor Smrť, sformovaný z veteránov silových štruktúr Ramzana Kadyrova. Osobitná spravodajkyňa Ruského reportéra Marina Achmedovová uverejnila vyhlásenia veliteľov, ktoré urobili na území jeho základného tábora v Doneckej oblasti. Vojaci tohto práporu bojovali najmä o letisko v Donecku a o mesto Ilovajsk. Podľa priznania veliteľov príslušníci tohto práporu „sú z deväťdesiatich percent bývalí separatisti“, ktorí bojovali proti ruskej armáde, no zložili zbrane „na amnestiu“ a posilnili silové štruktúry ovládané Ramzanom Kadyrovom.
Podarilo sa určiť identitu jedného z veliteľov práporu Smrť: Apti Denisoltanovič Bolotchanov, bývalý veliteľ tretej strážnej roty v prápore Juh vojsk Ministerstva vnútra RF (útvar 4157, lokalita – obec Vedeno, Čečenská republika). Má hodnosť majora Ministerstva vnútra RF, vo februári 2008 bol výnosom prezidenta Kadyrova vyznamenaný medailou Za zásluhy o Čečenskú republiku.
Dňa 10. decembra bolo zverejnené video, zaznamenávajúce presuny práporu Sever na území Donbasu. Jeden z veliteľov práporu, prezývaný Stinger hovorí, že prápor má „asi 300 vojakov z Doneckej oblasti“ s minimálnou bojovou skúsenosťou desať rokov. Podľa jeho slov do 70 percent rebelov pochádza z jednotiek osobitného určenia a väčšina z nich má štátne vyznamenania. „Sme vojaci ruskej armády a ruských tajných služieb, veteráni bojov,“ zdôraznil rebel.
Aj v jeseni 2014 vyšli najavo informácie o inej organizovanej skupine Čečenov, bojujúcich proti ukrajinskej armáde na východe krajiny, šlo o oddiel rebela s prezývkou Divý. V decembri 2014 bol s Divým zverejnený rozhovor. Podľa jeho slov oddiel má základňu v meste Krasnodon a zabezpečuje jeho stráženie. Rebel vyhlásil, že ho poteší príchod Ramzana Kadyrova do Donbasu: „Ak príde sem, postačia nám tri mesiace, aby sme tu zaviedli poriadok. Budeme radi, ak sem príde.“
Dňa 7. januára 2015 Divý a jeho bojovníci nahovorili na video ďalšie podrobnosti o svojom oddiele. Podľa vlastných slov Divý velí „hlavne Čečenom“. Oddiel bojoval najmä pri mestách Krasnodon a Šťastie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.