Oficiálni predstavitelia RF dôsledne odmietajú fakt účasti príslušníkov ruskej armády v bojových operáciách na území Ukrajiny.
„Nijaké ruské armádne jednotky alebo vojenskí inštruktori na juhovýchode Ukrajiny neboli a nie sú. Američania klamú. Nikdy sme sa nezaoberali destabilizáciou situácie na Ukrajine a ani sa tým nezaoberáme,“ vyhlásil prezident RF Vladimír Putin 4. júla 2014 v rozhovore pre francúzsku televíziu TF 1.29 Hovorca prezidenta RF Dmitrij Peskov, ktorý sa zúčastnil na debate pri okrúhlom stole v TASS, vyhlásil, že ruská strana „rozhodne dementuje“ prítomnosť ruských vojsk v pásme ukrajinského konfliktu.
No slová ruských predstaviteľov vyvracajú početné dôkazy prítomnosti vojakov a dôstojníkov ruskej armády na území východnej Ukrajiny. Prvé dôkazy sú z leta 2014.
Od júna 2014 ozbrojené sily Ukrajiny podnikli úspešný útok na pozície separatistov. Ukrajincom sa podarilo oslobodiť väčšinu miest v Donbase vrátane Slavianska a Kramatorska a fakticky obkolesiť Doneck a odrezať ho od spojenia s Luhanskom. Územie samozvaných republík Doneckej a Luhanskej sa zmenšilo o tri štvrtiny. Zachovanie útočnej aktivity priblížilo ukrajinské ozbrojené sily k hlavnej úlohe: obnoviť kontrolu nad štátnou hranicou.
No 19. a 20. augusta sa situácia zmenila a ukrajinský útok uviazol. Stalo sa to preto, že z územia Ruskej federácie prišla mohutná podpora v podobe bojovej techniky a jednotiek pravidelnej armády. V „kotloch“, ktoré vznikli pozdĺž rusko-ukrajinskej hranice, utrpeli značné straty ukrajinská aj ruská armáda. Dôkazmi vojenskej intervencie z ruskej strany sú tak vyhlásenie lídrov separatistov, ako aj zhromaždené svedectvá na území konfliktu.
Dňa 15. augusta 2014 predseda vlády samozvanej Doneckej ľudovej republiky Alexander Zacharčenko verejne vyhlásil, že rozhodujúcu rolu v protiútoku zohrali posily, ktoré prišli z Ruska. „150 kusov bojovej techniky, z toho asi 30 tankov a zvyšok bojové vozidlá pechoty a obrnené transportéry a tiež 1 200 príslušníkov jednotiek, ktoré absolvovali štvormesačný výcvik na území Ruskej federácie. Prišli sem v rozhodujúcej chvíli,“ zdôraznil Zacharčenko.
Rozhodujúcu úlohu posíl, ktoré prišli z územia Ruska, potvrdil v rozhovore pre noviny Zavtra aj bývalý minister Doneckej ľudovej republiky Igor Girkin (Strelkov). Ustálenie frontu a najmä výpad na Mariupoľ uskutočnili, podľa jeho slov, „predovšetkým dovolenkári a jednotlivé oddiely domobrany, ktoré im boli podriadené.“ „Dovolenkári“ sú v Girkinovej terminológii ruskí vojaci v aktívnej službe, ktorí prišli na územie Ukrajiny so zbraňami v rukách, no formálne mali dovolenku.
Verziu, že ruskí vojaci a dôstojníci bojovali v Donbase v lete 2014 v rámci svojej „riadnej dovolenky“ aktívne hlásal aj vodca Doneckej ľudovej republiky Alexander Zacharčenko. „Prichádza k nám veľa vojakov z Ruska, ktorí svoje dovolenky neprežívajú na morských plážach, ale v jednom šíku so svojimi bratmi, bojujúcimi za slobodu Donbasu.“ povedal Zacharčenko vo vysielaní televízie Rossija 24. Verzia o „dovolenkároch“ sa aktívne šírila aj na Prvom kanáli ruskej televízie, kde napríklad 4. septembra 2014 odvysielali reportáž o pohrebe kostromského výsadkára Anatolija Travkina, ktorý padol na Ukrajine. „Pred mesiacom odišiel na Ukrajinu bez toho, aby to povedal svojim najbližším. Velenie jednotky zdôrazňuje: aby Anatolij mohol odísť do priestoru bojovej činnosti, vzal si dovolenku,“ oznamoval hlásateľ Prvého kanála.
Je dôležité konštatovať, že vojaci, slúžiaci na základe zmluvy v ozbrojených silách Ruskej federácie, majú výslovne zakázané zúčastňovať sa na bojovej činnosti počas dovolenky. Vojak si počas dovolenky zachováva svoj status. Aby mohol dostať dovolenku, „je povinný uviesť v hlásení veliteľovi presné miesto pobytu počas dovolenky“. Ak sa dovolenka koná v zahraničí, musí „dostať súhlas ministerstva obrany, svojho velenia a musí to byť skoordinované s FSB RF (podľa rozkazu Ministerstva obrany RF z 31. júla 2006, číslo 250, len pre služobnú potrebu).
Po určitom čase sa Ministerstvo obrany RF pokúšalo dementovať prítomnosť ruských vojakov vrátane „dovolenkárov“ na území ukrajinského konfliktu. Vyhlásil to napríklad náčelník 4. odboru hlavnej správy kádrov Ministerstva obrany RF generálmajor Ruslan Vasiliev.
Mimochodom, zozbierané svedectvá dokazujú opak.
Výpovede kostromských a ivanovských vojakov/
.dňa 24. augusta 2014 ukrajinskí vojaci zadržali skupinu vojakov z povolania 331. výsadkového pluku (Kostroma), 94. výsadkovej divízie (Ivanovo) vzdušných výsadkových vojsk ozbrojených síl Ruskej federácie. Ruskí výsadkári sa obrnenými transportérmi dokázali presunúť 20 kilometrov do hĺbky ukrajinského územia, dostali sa pod paľbu v obvode obce Zerkaľnoje a ukrajinské ozbrojené sily ich zablokovali.
Boli zadržaní desiati ruskí výsadkári: čatár Alexej Nikolajevič Generalov, zástupca veliteľa čaty; desiatnik Vladimir Viačeslavovič Savostejev, veliteľ družstva; slobodník Arťom Vasilievič Mitrofanov, granátometčík; slobodník Ivan Igorievič Romancev; vojak Andrej Valerievič Goriašin; vojak Ivan Vasilievič Meľčakov; vojak Jegor Valerievič Počtojev; vojak Sergej Alexejevič Smirnov. Ukrajinská strana zverejnila videozáznamy, na ktorých zadržaní vypovedajú.
Ministerstvo obrany Ruskej federácie vysvetlilo prítomnosť ruských výsadkárov na ukrajinskom území tým, že zablúdili počas cvičenia a neúmyselne prešli cez hranicu. Túto verziu vyvrátil slobodník Romancev. Pred kamerou na otázku vyšetrovateľa vyhlásil, že jeho „rota nemohla zablúdiť“. „Vedeli sme, že ideme na Ukrajinu,“ potvrdil počas vyšetrovania aj jeho spolubojovník Miľčakov.
Podľa verzie vypočúvaných výsadkárov prišli na ukrajinské územie, aby sa zúčastnili na cvičení. No Miľčakov krátko pred tým, ako ho zadržali ukrajinskí vojaci, napísal na svojom profile na sociálnej sieti VKontakte, že ho „posielajú na vojnu“ a „ide hlušiť Majdan“. Počas vypočúvania vysvetlil svoj status tým, že „len sa chcel pochvastať pred kamošom“. Počas vypočúvania ruskí výsadkári tiež vypovedali, že pred vyslaním na územie Ukrajiny zatierali číselné označenia bojových vozidiel.
Výpoveď vojaka Chochlova/
.dňa 16. augusta ukrajinská strana zverejnila výpoveď ešte jedného príslušníka ruskej armády – vojaka Piotra Sergejeviča Chochlova, náležiaceho k 1. motostreleckému práporu 9. samostatnej motostreleckej brigády ozbrojených síl Ruskej federácie (Novyj, Nižegorodská oblasť) 20. armády (Mulino) Západného vojenského okruhu.
Počas výsluchu potvrdil, že jeho jednotka organizovala na územie Ukrajiny presun ruskej vojenskej techniky, ktorá sa mala zúčastniť na bojovej činnosti proti ozbrojeným silám Ukrajiny. Medzi technikou presunutou do Donbasu boli raketometné systémy BM-21 Grad, bojové vozidlá pechoty BMP-2 a obrnené transportéry BTR-80. Podľa Chochlovovej výpovede sa z bojových vozidiel pred ich presunom do Donbasu odstraňovali výrobné značky, zatierali sa symboly a odstraňovali číselné označenia. Robilo sa to preto, aby sa utajila príslušnosť bojovej techniky k ozbrojeným silám RF. Chochlov potvrdil, že sa osobne zúčastňoval na odovzdávaní bojovej techniky (14 bojových vozidiel pechoty) na hranici s Ukrajinou.
Chochlov vypovedal, že 8. augusta svojvoľne opustil svoju jednotku aj so spolubojovníkom Ruslanom Garafijevom a dorazil do Luhanskej oblasti. Ako povedal, mali v úmysle pripojiť sa k ozbrojeným silám separatistov v nádeji na štedrejšiu odmenu, než je mzda ruských vojakov z povolania.
No 27. augusta Chochlova zadržali pri dedine Novosvetlovka a odovzdali ho ukrajinským ozbrojeným silám.
Výsadkár Kozlov/
.v septembri 2014 sa svet dozvedel o príslušníkovi 31. samostatnej gardovej útočnej výsadkovej brigády Nikolajovi Kozlovovi, ktorý bojoval v Donbase, bol ranený a prišiel o nohu. Chlapcov osud zverejnil na sociálnej sieti jeho strýko Sergej Kozlov.
Podľa údajov vojenskej správy v Ozersku 21-ročný Nikolaj Kozlov, povolaním automechanik, do júna 2013 pôsobil ako vojak základnej služby vo vojenskej jednotke číslo 73 612 31. samostatnej útočnej výsadkovej brigády, od 1. augusta 2013 v nej slúžil ako vojak z povolania.
Kozlov sa zúčastňoval na operáciách na území Ukrajiny od samého začiatku konfliktu. V marci 2014 sa zúčastnil na blokáde ruských vojenských objektov na Kryme. Treba zdôrazniť, že príslušník ruských vojsk Kozlov bojové úlohy plnil v uniforme ukrajinského policajta. Dokazuje to fotografia, ktorú jeho otec zverejnil na sociálnej sieti VKontakte v máji 2014.
Podľa slov výsadkárovho strýka je fotografia urobená na chodbe krymského Najvyššieho sovietu, na blokáde ktorého sa Kozlov podieľal v prestrojení za pracovníka Ministerstva vnútra Ukrajiny. Po skončení operácie sa vrátil domov do Uľjanovska, dostal vyznamenanie Za návrat Krymu a oženil sa.
Bojovať do Donbasu ho poslali v auguste 2014, keď ruská armáda začala veľkolepú operáciu zadržiavania útoku ukrajinských vojsk na pozície separatistov. Kozlov bojoval dva týždne. Podľa slov príbuzných plnil najmä bojové úlohy pri likvidovaní delostreleckých stanovíšť ozbrojených síl Ukrajiny.
Ako rozpovedal Sergej Kozlov, oddiel jeho synovca padol do pasce, keď sa usiloval vyslobodiť zajatých spolubojovníkov. Dňa 24. augusta sa oddiel dostal do delostreleckej paľby a Kozlovovi strela odtrhla nohu. Previezli ho cez hranicu, dostal sa do nemocnice v Rostove a neskôr ho previezli do Moskvy.
Vojaci bojujúci pod rúškom dobrovoľníkov/
.po augustovom protiútoku separatistov a jednotiek ruskej armády sa v Minsku uskutočnili mierové rokovania za účasti prezidenta Ukrajiny Piotra Porošenka a prezidenta Ruska Vladimíra Putina. Výsledkom konzultácií bolo, že krajiny sa dohodli na zastavení paľby, čo konflikt na území Ukrajiny na určitý čas zmrazilo.
Ďalšia aktívna fáza bojov sa začala koncom roku 2014. Už v januári 2015 ruskí vojaci opäť prejavili aktivitu v zrážke s ozbrojenými silami Ukrajiny a zabezpečili útok síl separatistov na strategicky dôležité mesto Debaľcevo.
Tentoraz pred odchodom do pásma bojov príslušníci ruskej armády dávali veleniu žiadosti o uvoľnenie zo služby. Informovali o tom 19. februára noviny Kommersant. Spravodajcovi novín sa podarilo urobiť rozhovory so štyrmi vojakmi z povolania armády Ruskej federácie, ktorí potvrdili, že velenie ešte počas bojovej prípravy netajilo úmysel poslať ich bojovať na Ukrajinu. Krátko pred presunom do pásma bojových operácií vojaci napísali žiadosti o uvoľnenie, aby boli v prípade, že budú zadržaní alebo padnú, identifikovaní ako dobrovoľníci, a nie ako vojaci z povolania.
Okrem toho vojaci vyhlásili, že na rozdiel od letnej intervencie ruskej armády, keď bojové jednotky prechádzali cez hranicu v kolónach, tentoraz presun prebiehal v malých skupinách po troch ľuďoch.
Priznanie podplukovníka Okaneva/
.dňa 13. februára 2015 vyšiel najavo úmysel velenia 536. samostatnej pobrežnej brigády raketového delostrelectva útvaru číslo 10 544, umiestnenej v Murmanskej oblasti, previezť vojakov z povolania na východ Ukrajiny, kde budú plniť bojové úlohy.
Za túto informáciu vďačíme zverejneniu nahrávky z vystúpenia politického pracovníka útvaru 10 544 podplukovníka Viačeslava Okaneva, ktorú jeden z vojakov tajne nahral na diktafón. Rozhovor sa odohral krátko pred presunom vojakov z Murmanska na základne ruských vojsk bližšie k hraniciam s Ukrajinou.
„Môže nastať situácia, že vás presunú k hraniciam Ukrajiny, a tam už bezprostredne môžu vyvstať aj bojové úlohy a vtedy budete plniť bojový rozkaz. Nevylučujem, že existuje variant prechodu na územie Doneckej a Luhanskej oblasti, kde poskytnete bezprostrednú pomoc,“ vysvetlil vojakom podplukovník Okanev.
„Nie, vojnu nikto nikomu oficiálne nevyhlásil. Ale pomáhať musíme v každom prípade,“ zdôraznil vo svojom vystúpení dôstojník. Okanev tiež vysvetlil, že keďže „vojna nie je oficiálne vyhlásená“, v prípade úmrtia alebo zranenia ruských vojakov zahraničná peňažná náhrada sa nekoná.
V rozhovore pre vydanie Gazeta.Ru 13. februára 2015 podplukovník Viačeslav Okanev potvrdil pravosť tohto zvukového záznamu.
Výpovede ruských tankistov pri Ilovajsku/
.v auguste 2014 na území Ukrajiny zadržali ešte jednu skupinu ruských vojakov, ktorých výsluch zverejnila Bezpečnostná služba Ukrajiny. V odpovediach na otázky predstaviteľov ukrajinskej strany zadržaní potvrdzujú, že sú aktívnymi príslušníkmi ruskej armády. Boli zadržaní štyria vojaci, ktorí o sebe poskytli tieto informácie: Ivan Alexandrovič, narodený 1988 vo Vologde, príslušník jednotky č. 54 096, 6. samostatná tanková brigáda; Jevgenij Jurjevič, narodený 1995 v Kaluge, príslušník jednotky č. 54 096, 6. samostatná tanková brigáda; Nikita Gennadievič, narodený 1993 v Jaroslavli, 31. výsadkovo-útočná brigáda, jednotka č. 73 612; Jevgenij Antonovič, narodený 1994, jednotka č. 73 612, 1. gardová samostatná 57. brigáda.
Priznanie dobrovoľníka Sapožnikova/
.dňa 31. marca 2015 boli zverejnené výpovede účastníka bojov v Donbase Dmitrija Sapožnikova, ktorý verejne dosvedčil účasť ruskej armády v ozbrojenom konflikte. Sapožnikov je občanom Ruskej federácie a odišiel bojovať na územie Ukrajiny ako dobrovoľník. Ako povedal, pôsobil ako veliteľ družstva osobitných síl samozvanej Doneckej ľudovej republiky.
Keď Sapožnikov opisuje, ako sa jeho jednotka prebojovala z obkľúčenia pri dedine Logvinovo, poukazuje na pomoc, ktorá prišla z Ruska. „Prišli nám na pomoc naše tanky. Zo strany Luhanskej ľudovej republiky nastúpili tanky a ruské jednotky. To bola ruská armáda, Buriati. Vďaka nim, vďaka ich ťažkej technike sme dobyli Debaľcevo,“ povedal Sapožnikov. Uviedol tiež, že ruskí vojaci boli vopred informovaní o tom, že budú presunutí do pásma bojov na území Ukrajiny. „Stretol som tu len ruských vojakov z povolania. Pri Debaľceve bola buriatská jednotka, samí Buriati. Vraveli, že všetci veľmi dobre vedeli, kam idú, no oficiálne sa hovorilo: ideme na cvičenie. Rozprávali, že ich prevážali v noci vo vagónoch.“
Okrem toho Sapožnikov potvrdil, že hlavným vojenským operáciám na území Ukrajiny velia generáli ruskej armády. „Operácie, najmä také rozsiahle, akými sú ‚kotly´, riadia ruskí vojaci, ruskí generáli. Oni zostavujú plány spolu s našimi veliteľmi. Často som bol v štábe, prichádzal som s rôznymi správami. Koordinujú sa pomerne jednoducho. Spolu to všetko vymýšľajú, spolu to vytvoria a my to plníme,“ zdôraznil vzbúrenec.
Výpoveď buriatskeho tankistu/
.fakt prítomnosti ruských vojsk na území Ukrajiny potvrdil ešte jeden bezprostredný účastník bojov – dvadsaťročný Dorži Batomunkujev, vojak z povolania 5. samostatnej tankovej brigády (Ulan-Ude), vojenská jednotka číslo 46 108, osobné číslo 200 220, vojenský preukaz 2 609 999.
O svojej účasti v bojoch v Donbase porozprával novinárke Novej gazety Jelene Kosťučenkovej v popáleninovom centre pri Doneckej oblastnej nemocnici s poliklinikou.
Batomunkujev povedal, že bol ranený 19. februára 2015 pri Debaľceve, keď ukrajinské vojská zorganizovali prielom z „kotla“. Tankovú brigádu ruskej armády, v ktorej slúžil, poslali do boja proti Ukrajincom, aby separatisti udržali svoje pozície. Vojak sa priznal, že pred odjazdom do Donbasu spolu s ostatnými vojakmi urobili maskovacie opatrenia, aby utajili príslušnosť k ruskej armáde: „Tanky sme premaľovali ešte v Ulan-Ude. Zatierali sme čísla, kto mal na tanku gardový odznak, aj ten zatrel. Hodnostné označenia, stužky vyznamenaní sme si dali dole ešte tu, len čo sme prišli na strelnicu. Všetko dole... maskujeme sa. Občiansky preukaz sme nechali na útvare, vojenský preukaz na strelnici.“
„Povedali nám, že ideme na cvičenie, no my sme vedeli, kam ideme. Všetci sme vedeli, kam ideme,“ rozprával Batomunkujev. „Bol som už naladený morálne i psychicky, že pôjdeme na Ukrajinu.“
„Putin je veľmi bystrý človek. Celému svetu hovorí: Nie sú tam vojská. A nás ženie: Poďme, poďme!“ zhrnul svoje rozprávanie ruský vojak.
Zdroje Borisa Nemcova/
.začiatkom februára sa na Borisa Nemcova obrátili občania, zastupujúci záujmy príbuzných ruských vojakov, ktorí zahynuli v Donbase. Žiadali ho, aby im pomohol vymôcť z Ministerstva obrany RF výplatu pre svoje rodiny. Nemcovovi spolupracovníci, odvolávajúc sa na rodiny vojakov, pomohli zostaviť chronológiu nasadenia ruských vojsk na územie Ukrajiny.
Podľa ich slov ruskí vojaci na východe Ukrajiny masovo umierali v dvoch obdobiach. Prvá vlna rakiev prišla do Ruska v lete 2014, keď ukrajinská armáda podnikla útok. Útok bol zastavený po priamom zásahu jednotiek ruskej armády. Aj keď ruské ozbrojené sily úspešne odrazili ukrajinské jednotky, utrpeli straty. Veľa vojakov padlo najmä v bojoch o mesto Ilovajsk. Do Ruska sa vrátilo najmenej 150 rakiev s označením Náklad 200. (Poznámka prekladateľa: Termín Náklad 200, po rusky Gruz 200, je kódovaný výraz, používaný v ozbrojených silách Ruskej federácie pri leteckom prevoze tela zabitého alebo zomretého vojaka na miesto pochovania. Náklad 200 označuje zinkovú rakvu s telom mŕtveho vojaka).
Túto informáciu sa nepodarilo utajiť a novinári vtedy vrhli svetlo na vzniknutú situáciu. Na prekvapenie mnohých však proti nezávislému vyšetrovaniu nebola len oficiálna moc, ale aj rodiny padlých vojakov. Podľa Nemcovových zdrojov sa to dá vysvetliť tým, že príbuzní dostali ako kompenzáciu po tri milióny rubľov. Zároveň podpisovali zachovanie mlčanlivosti pod hrozbou trestného stíhania.
Druhá vlna rakiev masovo prišla do Ruska v januári a začiatkom februára 2015. Podľa nášho odhadu v tomto období na východe Ukrajiny zahynulo najmenej 70 ruských vojakov. Padlo tu najmenej 17 ruských výsadkárov, ktorí prišli z mesta Ivanovo (poznámku o tom, napísanú rukou Borisa Nemcova, mali autori tejto správy k dispozícii).
Masové úmrtia ruských vojakov súviseli s eskaláciou konfliktu a najmä so zrážkami pri meste Debaľcevo. Na rozdiel od minulého roku tentoraz ruskí vojaci pred presunom do Donbasu boli na žiadosť velenia oficiálne uvoľnení zo stavu ozbrojených síl. Taký bol plán utajenia účasti našej armády v bojoch – vojaci predstierali, že sú dobrovoľníci. Velitelia svojím čestným slovom zaručovali vojakom, že ak budú ranení alebo padnú, ich príbuzní dostanú kompenzácie, porovnateľné s tými sumami, ktoré boli vyplatené v lete 2014.
Tentoraz však príbuzní nijaké kompenzácie nedostali. Žiadať kompenzácie oficiálne sa nedalo, keďže padlí vojaci formálne už neboli príslušníkmi ozbrojených síl Ruskej federácie.
Príbuzní začali vyjadrovať nespokojnosť a hľadať právnikov, ktorí by dokázali obhájiť ich práva (vďaka tomu sa tá informácia dostala k Nemcovovi). Vystúpiť verejne sa však báli, keďže podpísali zachovanie mlčanlivosti. Ako tvrdia Nemcovove zdroje, hlučný prípad mnohodetnej matky Svetlany Davydovovej, obvinenej z vlastizrady v prospech Ukrajiny, mal zastrašiť tých príbuz-
ných padlých vojakov, ktorí mali v úmysle kontaktovať novinárov. Aspoň rodinám padlých vojakov často predhadzovali pred oči tento prípad a vyhrážali sa im trestným stíhaním, ak budú šíriť informácie o okolnostiach smrti ich príbuzného.
Hoci sľúbené finančné náhrady neboli vyplatené, rodiny ruských vojakov odmietli ísť s vecou na verejnosť. Ba čo viac, vražda Borisa Nemcova ich presvedčila nevznášať nijaké nároky na ruské úrady. Dôvod? Strach z trestných stíhaní a obavy o vlastné životy.
„Ak Nemcova zastrelili pri múroch Kremľa, tak našim klientom v Ivanove môžu urobiť, čo len budú chcieť. Nik si to ani nevšimne,“ sformuloval autorom správy východiskovú situáciu právnik, zastupujúci záujmy rodín dvoch padlých výsadkárov.
„Nijaké ruské armádne jednotky alebo vojenskí inštruktori na juhovýchode Ukrajiny neboli a nie sú. Američania klamú. Nikdy sme sa nezaoberali destabilizáciou situácie na Ukrajine a ani sa tým nezaoberáme,“ vyhlásil prezident RF Vladimír Putin 4. júla 2014 v rozhovore pre francúzsku televíziu TF 1.29 Hovorca prezidenta RF Dmitrij Peskov, ktorý sa zúčastnil na debate pri okrúhlom stole v TASS, vyhlásil, že ruská strana „rozhodne dementuje“ prítomnosť ruských vojsk v pásme ukrajinského konfliktu.
No slová ruských predstaviteľov vyvracajú početné dôkazy prítomnosti vojakov a dôstojníkov ruskej armády na území východnej Ukrajiny. Prvé dôkazy sú z leta 2014.
Od júna 2014 ozbrojené sily Ukrajiny podnikli úspešný útok na pozície separatistov. Ukrajincom sa podarilo oslobodiť väčšinu miest v Donbase vrátane Slavianska a Kramatorska a fakticky obkolesiť Doneck a odrezať ho od spojenia s Luhanskom. Územie samozvaných republík Doneckej a Luhanskej sa zmenšilo o tri štvrtiny. Zachovanie útočnej aktivity priblížilo ukrajinské ozbrojené sily k hlavnej úlohe: obnoviť kontrolu nad štátnou hranicou.
No 19. a 20. augusta sa situácia zmenila a ukrajinský útok uviazol. Stalo sa to preto, že z územia Ruskej federácie prišla mohutná podpora v podobe bojovej techniky a jednotiek pravidelnej armády. V „kotloch“, ktoré vznikli pozdĺž rusko-ukrajinskej hranice, utrpeli značné straty ukrajinská aj ruská armáda. Dôkazmi vojenskej intervencie z ruskej strany sú tak vyhlásenie lídrov separatistov, ako aj zhromaždené svedectvá na území konfliktu.
Dňa 15. augusta 2014 predseda vlády samozvanej Doneckej ľudovej republiky Alexander Zacharčenko verejne vyhlásil, že rozhodujúcu rolu v protiútoku zohrali posily, ktoré prišli z Ruska. „150 kusov bojovej techniky, z toho asi 30 tankov a zvyšok bojové vozidlá pechoty a obrnené transportéry a tiež 1 200 príslušníkov jednotiek, ktoré absolvovali štvormesačný výcvik na území Ruskej federácie. Prišli sem v rozhodujúcej chvíli,“ zdôraznil Zacharčenko.
Rozhodujúcu úlohu posíl, ktoré prišli z územia Ruska, potvrdil v rozhovore pre noviny Zavtra aj bývalý minister Doneckej ľudovej republiky Igor Girkin (Strelkov). Ustálenie frontu a najmä výpad na Mariupoľ uskutočnili, podľa jeho slov, „predovšetkým dovolenkári a jednotlivé oddiely domobrany, ktoré im boli podriadené.“ „Dovolenkári“ sú v Girkinovej terminológii ruskí vojaci v aktívnej službe, ktorí prišli na územie Ukrajiny so zbraňami v rukách, no formálne mali dovolenku.
Verziu, že ruskí vojaci a dôstojníci bojovali v Donbase v lete 2014 v rámci svojej „riadnej dovolenky“ aktívne hlásal aj vodca Doneckej ľudovej republiky Alexander Zacharčenko. „Prichádza k nám veľa vojakov z Ruska, ktorí svoje dovolenky neprežívajú na morských plážach, ale v jednom šíku so svojimi bratmi, bojujúcimi za slobodu Donbasu.“ povedal Zacharčenko vo vysielaní televízie Rossija 24. Verzia o „dovolenkároch“ sa aktívne šírila aj na Prvom kanáli ruskej televízie, kde napríklad 4. septembra 2014 odvysielali reportáž o pohrebe kostromského výsadkára Anatolija Travkina, ktorý padol na Ukrajine. „Pred mesiacom odišiel na Ukrajinu bez toho, aby to povedal svojim najbližším. Velenie jednotky zdôrazňuje: aby Anatolij mohol odísť do priestoru bojovej činnosti, vzal si dovolenku,“ oznamoval hlásateľ Prvého kanála.
Je dôležité konštatovať, že vojaci, slúžiaci na základe zmluvy v ozbrojených silách Ruskej federácie, majú výslovne zakázané zúčastňovať sa na bojovej činnosti počas dovolenky. Vojak si počas dovolenky zachováva svoj status. Aby mohol dostať dovolenku, „je povinný uviesť v hlásení veliteľovi presné miesto pobytu počas dovolenky“. Ak sa dovolenka koná v zahraničí, musí „dostať súhlas ministerstva obrany, svojho velenia a musí to byť skoordinované s FSB RF (podľa rozkazu Ministerstva obrany RF z 31. júla 2006, číslo 250, len pre služobnú potrebu).
Po určitom čase sa Ministerstvo obrany RF pokúšalo dementovať prítomnosť ruských vojakov vrátane „dovolenkárov“ na území ukrajinského konfliktu. Vyhlásil to napríklad náčelník 4. odboru hlavnej správy kádrov Ministerstva obrany RF generálmajor Ruslan Vasiliev.
Mimochodom, zozbierané svedectvá dokazujú opak.
Výpovede kostromských a ivanovských vojakov/
.dňa 24. augusta 2014 ukrajinskí vojaci zadržali skupinu vojakov z povolania 331. výsadkového pluku (Kostroma), 94. výsadkovej divízie (Ivanovo) vzdušných výsadkových vojsk ozbrojených síl Ruskej federácie. Ruskí výsadkári sa obrnenými transportérmi dokázali presunúť 20 kilometrov do hĺbky ukrajinského územia, dostali sa pod paľbu v obvode obce Zerkaľnoje a ukrajinské ozbrojené sily ich zablokovali.
Boli zadržaní desiati ruskí výsadkári: čatár Alexej Nikolajevič Generalov, zástupca veliteľa čaty; desiatnik Vladimir Viačeslavovič Savostejev, veliteľ družstva; slobodník Arťom Vasilievič Mitrofanov, granátometčík; slobodník Ivan Igorievič Romancev; vojak Andrej Valerievič Goriašin; vojak Ivan Vasilievič Meľčakov; vojak Jegor Valerievič Počtojev; vojak Sergej Alexejevič Smirnov. Ukrajinská strana zverejnila videozáznamy, na ktorých zadržaní vypovedajú.
Ministerstvo obrany Ruskej federácie vysvetlilo prítomnosť ruských výsadkárov na ukrajinskom území tým, že zablúdili počas cvičenia a neúmyselne prešli cez hranicu. Túto verziu vyvrátil slobodník Romancev. Pred kamerou na otázku vyšetrovateľa vyhlásil, že jeho „rota nemohla zablúdiť“. „Vedeli sme, že ideme na Ukrajinu,“ potvrdil počas vyšetrovania aj jeho spolubojovník Miľčakov.
Podľa verzie vypočúvaných výsadkárov prišli na ukrajinské územie, aby sa zúčastnili na cvičení. No Miľčakov krátko pred tým, ako ho zadržali ukrajinskí vojaci, napísal na svojom profile na sociálnej sieti VKontakte, že ho „posielajú na vojnu“ a „ide hlušiť Majdan“. Počas vypočúvania vysvetlil svoj status tým, že „len sa chcel pochvastať pred kamošom“. Počas vypočúvania ruskí výsadkári tiež vypovedali, že pred vyslaním na územie Ukrajiny zatierali číselné označenia bojových vozidiel.
Výpoveď vojaka Chochlova/
.dňa 16. augusta ukrajinská strana zverejnila výpoveď ešte jedného príslušníka ruskej armády – vojaka Piotra Sergejeviča Chochlova, náležiaceho k 1. motostreleckému práporu 9. samostatnej motostreleckej brigády ozbrojených síl Ruskej federácie (Novyj, Nižegorodská oblasť) 20. armády (Mulino) Západného vojenského okruhu.
Počas výsluchu potvrdil, že jeho jednotka organizovala na územie Ukrajiny presun ruskej vojenskej techniky, ktorá sa mala zúčastniť na bojovej činnosti proti ozbrojeným silám Ukrajiny. Medzi technikou presunutou do Donbasu boli raketometné systémy BM-21 Grad, bojové vozidlá pechoty BMP-2 a obrnené transportéry BTR-80. Podľa Chochlovovej výpovede sa z bojových vozidiel pred ich presunom do Donbasu odstraňovali výrobné značky, zatierali sa symboly a odstraňovali číselné označenia. Robilo sa to preto, aby sa utajila príslušnosť bojovej techniky k ozbrojeným silám RF. Chochlov potvrdil, že sa osobne zúčastňoval na odovzdávaní bojovej techniky (14 bojových vozidiel pechoty) na hranici s Ukrajinou.
Chochlov vypovedal, že 8. augusta svojvoľne opustil svoju jednotku aj so spolubojovníkom Ruslanom Garafijevom a dorazil do Luhanskej oblasti. Ako povedal, mali v úmysle pripojiť sa k ozbrojeným silám separatistov v nádeji na štedrejšiu odmenu, než je mzda ruských vojakov z povolania.
No 27. augusta Chochlova zadržali pri dedine Novosvetlovka a odovzdali ho ukrajinským ozbrojeným silám.
Výsadkár Kozlov/
.v septembri 2014 sa svet dozvedel o príslušníkovi 31. samostatnej gardovej útočnej výsadkovej brigády Nikolajovi Kozlovovi, ktorý bojoval v Donbase, bol ranený a prišiel o nohu. Chlapcov osud zverejnil na sociálnej sieti jeho strýko Sergej Kozlov.
Podľa údajov vojenskej správy v Ozersku 21-ročný Nikolaj Kozlov, povolaním automechanik, do júna 2013 pôsobil ako vojak základnej služby vo vojenskej jednotke číslo 73 612 31. samostatnej útočnej výsadkovej brigády, od 1. augusta 2013 v nej slúžil ako vojak z povolania.
Kozlov sa zúčastňoval na operáciách na území Ukrajiny od samého začiatku konfliktu. V marci 2014 sa zúčastnil na blokáde ruských vojenských objektov na Kryme. Treba zdôrazniť, že príslušník ruských vojsk Kozlov bojové úlohy plnil v uniforme ukrajinského policajta. Dokazuje to fotografia, ktorú jeho otec zverejnil na sociálnej sieti VKontakte v máji 2014.
Podľa slov výsadkárovho strýka je fotografia urobená na chodbe krymského Najvyššieho sovietu, na blokáde ktorého sa Kozlov podieľal v prestrojení za pracovníka Ministerstva vnútra Ukrajiny. Po skončení operácie sa vrátil domov do Uľjanovska, dostal vyznamenanie Za návrat Krymu a oženil sa.
Bojovať do Donbasu ho poslali v auguste 2014, keď ruská armáda začala veľkolepú operáciu zadržiavania útoku ukrajinských vojsk na pozície separatistov. Kozlov bojoval dva týždne. Podľa slov príbuzných plnil najmä bojové úlohy pri likvidovaní delostreleckých stanovíšť ozbrojených síl Ukrajiny.
Ako rozpovedal Sergej Kozlov, oddiel jeho synovca padol do pasce, keď sa usiloval vyslobodiť zajatých spolubojovníkov. Dňa 24. augusta sa oddiel dostal do delostreleckej paľby a Kozlovovi strela odtrhla nohu. Previezli ho cez hranicu, dostal sa do nemocnice v Rostove a neskôr ho previezli do Moskvy.
Vojaci bojujúci pod rúškom dobrovoľníkov/
.po augustovom protiútoku separatistov a jednotiek ruskej armády sa v Minsku uskutočnili mierové rokovania za účasti prezidenta Ukrajiny Piotra Porošenka a prezidenta Ruska Vladimíra Putina. Výsledkom konzultácií bolo, že krajiny sa dohodli na zastavení paľby, čo konflikt na území Ukrajiny na určitý čas zmrazilo.
Ďalšia aktívna fáza bojov sa začala koncom roku 2014. Už v januári 2015 ruskí vojaci opäť prejavili aktivitu v zrážke s ozbrojenými silami Ukrajiny a zabezpečili útok síl separatistov na strategicky dôležité mesto Debaľcevo.
Tentoraz pred odchodom do pásma bojov príslušníci ruskej armády dávali veleniu žiadosti o uvoľnenie zo služby. Informovali o tom 19. februára noviny Kommersant. Spravodajcovi novín sa podarilo urobiť rozhovory so štyrmi vojakmi z povolania armády Ruskej federácie, ktorí potvrdili, že velenie ešte počas bojovej prípravy netajilo úmysel poslať ich bojovať na Ukrajinu. Krátko pred presunom do pásma bojových operácií vojaci napísali žiadosti o uvoľnenie, aby boli v prípade, že budú zadržaní alebo padnú, identifikovaní ako dobrovoľníci, a nie ako vojaci z povolania.
Okrem toho vojaci vyhlásili, že na rozdiel od letnej intervencie ruskej armády, keď bojové jednotky prechádzali cez hranicu v kolónach, tentoraz presun prebiehal v malých skupinách po troch ľuďoch.
Priznanie podplukovníka Okaneva/
.dňa 13. februára 2015 vyšiel najavo úmysel velenia 536. samostatnej pobrežnej brigády raketového delostrelectva útvaru číslo 10 544, umiestnenej v Murmanskej oblasti, previezť vojakov z povolania na východ Ukrajiny, kde budú plniť bojové úlohy.
Za túto informáciu vďačíme zverejneniu nahrávky z vystúpenia politického pracovníka útvaru 10 544 podplukovníka Viačeslava Okaneva, ktorú jeden z vojakov tajne nahral na diktafón. Rozhovor sa odohral krátko pred presunom vojakov z Murmanska na základne ruských vojsk bližšie k hraniciam s Ukrajinou.
„Môže nastať situácia, že vás presunú k hraniciam Ukrajiny, a tam už bezprostredne môžu vyvstať aj bojové úlohy a vtedy budete plniť bojový rozkaz. Nevylučujem, že existuje variant prechodu na územie Doneckej a Luhanskej oblasti, kde poskytnete bezprostrednú pomoc,“ vysvetlil vojakom podplukovník Okanev.
„Nie, vojnu nikto nikomu oficiálne nevyhlásil. Ale pomáhať musíme v každom prípade,“ zdôraznil vo svojom vystúpení dôstojník. Okanev tiež vysvetlil, že keďže „vojna nie je oficiálne vyhlásená“, v prípade úmrtia alebo zranenia ruských vojakov zahraničná peňažná náhrada sa nekoná.
V rozhovore pre vydanie Gazeta.Ru 13. februára 2015 podplukovník Viačeslav Okanev potvrdil pravosť tohto zvukového záznamu.
Výpovede ruských tankistov pri Ilovajsku/
.v auguste 2014 na území Ukrajiny zadržali ešte jednu skupinu ruských vojakov, ktorých výsluch zverejnila Bezpečnostná služba Ukrajiny. V odpovediach na otázky predstaviteľov ukrajinskej strany zadržaní potvrdzujú, že sú aktívnymi príslušníkmi ruskej armády. Boli zadržaní štyria vojaci, ktorí o sebe poskytli tieto informácie: Ivan Alexandrovič, narodený 1988 vo Vologde, príslušník jednotky č. 54 096, 6. samostatná tanková brigáda; Jevgenij Jurjevič, narodený 1995 v Kaluge, príslušník jednotky č. 54 096, 6. samostatná tanková brigáda; Nikita Gennadievič, narodený 1993 v Jaroslavli, 31. výsadkovo-útočná brigáda, jednotka č. 73 612; Jevgenij Antonovič, narodený 1994, jednotka č. 73 612, 1. gardová samostatná 57. brigáda.
Priznanie dobrovoľníka Sapožnikova/
.dňa 31. marca 2015 boli zverejnené výpovede účastníka bojov v Donbase Dmitrija Sapožnikova, ktorý verejne dosvedčil účasť ruskej armády v ozbrojenom konflikte. Sapožnikov je občanom Ruskej federácie a odišiel bojovať na územie Ukrajiny ako dobrovoľník. Ako povedal, pôsobil ako veliteľ družstva osobitných síl samozvanej Doneckej ľudovej republiky.
Keď Sapožnikov opisuje, ako sa jeho jednotka prebojovala z obkľúčenia pri dedine Logvinovo, poukazuje na pomoc, ktorá prišla z Ruska. „Prišli nám na pomoc naše tanky. Zo strany Luhanskej ľudovej republiky nastúpili tanky a ruské jednotky. To bola ruská armáda, Buriati. Vďaka nim, vďaka ich ťažkej technike sme dobyli Debaľcevo,“ povedal Sapožnikov. Uviedol tiež, že ruskí vojaci boli vopred informovaní o tom, že budú presunutí do pásma bojov na území Ukrajiny. „Stretol som tu len ruských vojakov z povolania. Pri Debaľceve bola buriatská jednotka, samí Buriati. Vraveli, že všetci veľmi dobre vedeli, kam idú, no oficiálne sa hovorilo: ideme na cvičenie. Rozprávali, že ich prevážali v noci vo vagónoch.“
Okrem toho Sapožnikov potvrdil, že hlavným vojenským operáciám na území Ukrajiny velia generáli ruskej armády. „Operácie, najmä také rozsiahle, akými sú ‚kotly´, riadia ruskí vojaci, ruskí generáli. Oni zostavujú plány spolu s našimi veliteľmi. Často som bol v štábe, prichádzal som s rôznymi správami. Koordinujú sa pomerne jednoducho. Spolu to všetko vymýšľajú, spolu to vytvoria a my to plníme,“ zdôraznil vzbúrenec.
Výpoveď buriatskeho tankistu/
.fakt prítomnosti ruských vojsk na území Ukrajiny potvrdil ešte jeden bezprostredný účastník bojov – dvadsaťročný Dorži Batomunkujev, vojak z povolania 5. samostatnej tankovej brigády (Ulan-Ude), vojenská jednotka číslo 46 108, osobné číslo 200 220, vojenský preukaz 2 609 999.
O svojej účasti v bojoch v Donbase porozprával novinárke Novej gazety Jelene Kosťučenkovej v popáleninovom centre pri Doneckej oblastnej nemocnici s poliklinikou.
Batomunkujev povedal, že bol ranený 19. februára 2015 pri Debaľceve, keď ukrajinské vojská zorganizovali prielom z „kotla“. Tankovú brigádu ruskej armády, v ktorej slúžil, poslali do boja proti Ukrajincom, aby separatisti udržali svoje pozície. Vojak sa priznal, že pred odjazdom do Donbasu spolu s ostatnými vojakmi urobili maskovacie opatrenia, aby utajili príslušnosť k ruskej armáde: „Tanky sme premaľovali ešte v Ulan-Ude. Zatierali sme čísla, kto mal na tanku gardový odznak, aj ten zatrel. Hodnostné označenia, stužky vyznamenaní sme si dali dole ešte tu, len čo sme prišli na strelnicu. Všetko dole... maskujeme sa. Občiansky preukaz sme nechali na útvare, vojenský preukaz na strelnici.“
„Povedali nám, že ideme na cvičenie, no my sme vedeli, kam ideme. Všetci sme vedeli, kam ideme,“ rozprával Batomunkujev. „Bol som už naladený morálne i psychicky, že pôjdeme na Ukrajinu.“
„Putin je veľmi bystrý človek. Celému svetu hovorí: Nie sú tam vojská. A nás ženie: Poďme, poďme!“ zhrnul svoje rozprávanie ruský vojak.
Zdroje Borisa Nemcova/
.začiatkom februára sa na Borisa Nemcova obrátili občania, zastupujúci záujmy príbuzných ruských vojakov, ktorí zahynuli v Donbase. Žiadali ho, aby im pomohol vymôcť z Ministerstva obrany RF výplatu pre svoje rodiny. Nemcovovi spolupracovníci, odvolávajúc sa na rodiny vojakov, pomohli zostaviť chronológiu nasadenia ruských vojsk na územie Ukrajiny.
Podľa ich slov ruskí vojaci na východe Ukrajiny masovo umierali v dvoch obdobiach. Prvá vlna rakiev prišla do Ruska v lete 2014, keď ukrajinská armáda podnikla útok. Útok bol zastavený po priamom zásahu jednotiek ruskej armády. Aj keď ruské ozbrojené sily úspešne odrazili ukrajinské jednotky, utrpeli straty. Veľa vojakov padlo najmä v bojoch o mesto Ilovajsk. Do Ruska sa vrátilo najmenej 150 rakiev s označením Náklad 200. (Poznámka prekladateľa: Termín Náklad 200, po rusky Gruz 200, je kódovaný výraz, používaný v ozbrojených silách Ruskej federácie pri leteckom prevoze tela zabitého alebo zomretého vojaka na miesto pochovania. Náklad 200 označuje zinkovú rakvu s telom mŕtveho vojaka).
Túto informáciu sa nepodarilo utajiť a novinári vtedy vrhli svetlo na vzniknutú situáciu. Na prekvapenie mnohých však proti nezávislému vyšetrovaniu nebola len oficiálna moc, ale aj rodiny padlých vojakov. Podľa Nemcovových zdrojov sa to dá vysvetliť tým, že príbuzní dostali ako kompenzáciu po tri milióny rubľov. Zároveň podpisovali zachovanie mlčanlivosti pod hrozbou trestného stíhania.
Druhá vlna rakiev masovo prišla do Ruska v januári a začiatkom februára 2015. Podľa nášho odhadu v tomto období na východe Ukrajiny zahynulo najmenej 70 ruských vojakov. Padlo tu najmenej 17 ruských výsadkárov, ktorí prišli z mesta Ivanovo (poznámku o tom, napísanú rukou Borisa Nemcova, mali autori tejto správy k dispozícii).
Masové úmrtia ruských vojakov súviseli s eskaláciou konfliktu a najmä so zrážkami pri meste Debaľcevo. Na rozdiel od minulého roku tentoraz ruskí vojaci pred presunom do Donbasu boli na žiadosť velenia oficiálne uvoľnení zo stavu ozbrojených síl. Taký bol plán utajenia účasti našej armády v bojoch – vojaci predstierali, že sú dobrovoľníci. Velitelia svojím čestným slovom zaručovali vojakom, že ak budú ranení alebo padnú, ich príbuzní dostanú kompenzácie, porovnateľné s tými sumami, ktoré boli vyplatené v lete 2014.
Tentoraz však príbuzní nijaké kompenzácie nedostali. Žiadať kompenzácie oficiálne sa nedalo, keďže padlí vojaci formálne už neboli príslušníkmi ozbrojených síl Ruskej federácie.
Príbuzní začali vyjadrovať nespokojnosť a hľadať právnikov, ktorí by dokázali obhájiť ich práva (vďaka tomu sa tá informácia dostala k Nemcovovi). Vystúpiť verejne sa však báli, keďže podpísali zachovanie mlčanlivosti. Ako tvrdia Nemcovove zdroje, hlučný prípad mnohodetnej matky Svetlany Davydovovej, obvinenej z vlastizrady v prospech Ukrajiny, mal zastrašiť tých príbuz-
ných padlých vojakov, ktorí mali v úmysle kontaktovať novinárov. Aspoň rodinám padlých vojakov často predhadzovali pred oči tento prípad a vyhrážali sa im trestným stíhaním, ak budú šíriť informácie o okolnostiach smrti ich príbuzného.
Hoci sľúbené finančné náhrady neboli vyplatené, rodiny ruských vojakov odmietli ísť s vecou na verejnosť. Ba čo viac, vražda Borisa Nemcova ich presvedčila nevznášať nijaké nároky na ruské úrady. Dôvod? Strach z trestných stíhaní a obavy o vlastné životy.
„Ak Nemcova zastrelili pri múroch Kremľa, tak našim klientom v Ivanove môžu urobiť, čo len budú chcieť. Nik si to ani nevšimne,“ sformuloval autorom správy východiskovú situáciu právnik, zastupujúci záujmy rodín dvoch padlých výsadkárov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.