Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnia 30. septembra


Smetiar, to znie hrdo

.časopis .týždeň doma

Bratislavskí smetiari zmenili nedávno imidž. Majú rozkošné oranžové autíčka pomaľované farebnými postavičkami a ich fotografie zverejňujú mestské noviny, aby si každý občan poznal „toho svojho“. Nielen hlavné mesto však trápi otázka, kam s

Bratislavskí smetiari zmenili nedávno imidž. Majú rozkošné oranžové autíčka pomaľované farebnými postavičkami a ich fotografie zverejňujú mestské noviny, aby si každý občan poznal „toho svojho“. Nielen hlavné mesto však trápi otázka, kam s odpadmi. Kapacita skládok je limitovaná.


.patríme medzi „veľmoci“ s ročným priemerom 290 kilogramov tuhého komunálneho odpadu na obyvateľa. Občan teda vyprodukuje päťkrát viac smetí ako sám váži. Nakupujeme a potom zase vyhadzujeme všetko, od potravín až po nábytok, či dokonca toxické a nebezpečné látky. Naše skládky – divoké aj tie legálne – sú tak galériou harabúrd a (následkov) konzumu.

.vo svete smetí
 Azda nebudem indiskrétny, ak napíšem, že kolega Juraj Kušnierik privítal tému o smetiaroch s nadšením. Sám si ako junák kedysi zo žartu vyskúšal, čo znamená stáť „v daždi a mraze“  na stúpačke auta roztancovaného v úzkych kľukatých uličkách.
Je 5.35 ráno. Čisté autá bratislavských smetiarov v areáli OLO, a. s., sú už naštartované. Čaká ma dnes rajón v spoločnosti Alexandra Egyega, skúseného vedúceho vozidla, ktorý pracuje vo fachu už 22 rokov. Vozil smeti už za Husáka a potom za Havla, ale aj za Mečiara či za Dzurindu. Pýtam sa, či si všimol nejaké podstatné zmeny – znaky doby – aj v obsahu kontajnerov.
„Predtým bolo viac popola a škváry, lebo ľudia kúrili uhlím a drevom. Potom prišiel plyn, zrušili kotolne a smeti sa stali také normálnejšie. Dnes prevažujú plasty,“ zauvažuje Egyeg, keď o štvrť hodiny vyzdvihneme na Šancovej jeho partičku troch smetiarov. Odborne sa im hovorí závoznící. Pravdupovediac, ani som si nevšimol, že ich zatiaľ nemáme na zadných stúpačkách. Moderný high-tech interiér auta pritom ponúka kamery v zadnej časti voza a obrazovku v kabíne, takže vodič všetko pohodlne sleduje. Vidí každý pohyb závozníkov a nehrozí, že ich pri cúvaní prejde.
Aby mohol na centimeter presne obísť neporiadne zaparkované autá v Starom meste („niekedy je to o zastrúhaný chlp“), pomáhajú mu aj sofistikované vypuklé zrkadlá. Aj tie boli za Husáka úzkym profilom. „Kdeže kamera, o tej sa nám kedysi ani nesnívalo! Za socializmu neboli ani poriadne spätné zrkadlá. Iba rovné, cez ktoré sme nič poriadne nevideli. Jazdili sme preto nakupovať vypuklé zrkadlá do Maďarska. Ešte dnes mám jedno také doma v skrini,“ smeje sa Egyeg. Keď už sme pri tých neporiadnych šoféroch – občas sa stáva, že auto, ktoré im blokuje cestu, štyria smetiari nadvihnú a „odhodia“ o kúsok ďalej. Odťahová služba? Tú volajú málokedy. Ak nedajbože oškrie niekomu lak na aute, čo sa mu stáva tak raz za tri roky, nechá za stieračom slušne vizitku. Bez agresivity musí reagovať aj na zúrivých vodičov, ktorí na neho ráno trúbia, keď im na pár sekúnd, kým závozníci nahodia kontajner, zablokuje cestu.
Práca je to stereotypná, rozhodne však nie nudná. Egyeg po siedmich rokoch pozná svoj rajón dokonale. Zhruba v priebehu dvoch hodín jeho chlapi naložia asi tak sto kontajnerov s komunálnym odpadom, čo zodpovedá približne   siedmim tonám. Auto potom vysype odpad do spaľovne pri Slovnafte a otočí sa na druhú, niekedy aj na tretiu várku.
0 6.30 nám otvára prístup ku kontajnerom predavačka z lahôdok. Miesto je zamknuté aj preto, aby tam nevliezli bezdomovci. Čierna kronika nedávno priniesla tragickú zvesť, že do smetiarskeho auta, ktoré ho hydraulickými valcami pod tlakom 250 atmosfér zlisovalo, hodili omylom (niet času sa pozrieť dnu) aj bezdomovca, ktorý spal v kontajneri. Mačky a potkany sú pritom bežné.

Dobrým zákazníkom s množstvom kontajnerov je Slovenský rozhlas. Až na to, že na Egyegovo auto tu raz jeden bláznivý vrátnik spustil hliníkovú bránu práve vo chvíli, keď ňou prechádzal – a odtrhol ju. Pred pol ôsmou nakladáme o ulicu ďalej odpad istej banky. V protismere (jedno auto nám zablokovalo cestu) ideme do tmavého, neosvetleného dvora na Povraznícku. Raj pre zlodejov. Autá bez kolies, ktoré stoja na drevených kolíkoch, sú tu pomerne častým úkazom. Jednou z posledných zastávok je Žabotova. KDH, ktoré tu sídli, zrušilo svoje tri kontajnery. Že by nemali (komunálny) odpad?

.spaľovači a dotrieďovači
 Táto svojbytná subkultúra má svoju hierarchiu. Kde iní končia, my začíname – ak by tento slogan nepoužila svojho času jedna firma, hodil by sa pre smetiarov. Komunálny odpad je koncový článok domácností. Ako prví s ním prichádzajú do styku smetiari, po nich spaľovači. Samostatnou kastou sú dotrieďovači, ktorí ručne triedia obsah žltých kontajnerov na separovaný zber – rôzny PET materiál, fólie či hliníkové plechovky. Dôvod? Nezodpovední občania do nich hádžu aj veci, ktoré tam nepatria.
„Až polovicu separovaného zberu tvorí odpad, ktorý musí ísť do pece. Ak je kontajner na komunálny odpad plný, ľudia zvyknú hádzať smeti aj do nádob na separovaný zber. Potom nám tu na pás „vypochodujú“ zdochnuté kurence, ryby, psy alebo mačky. A to je už iný smrad,“ vysvetľuje vedúci strediska Dotrieďovacieho závodu OLO, a. s., Gregor Kravjanský. Stojíme v hale, kde sú  doslova hory separovaného odpadu, najmä papiera. Okolo nás prechádza na páse puklica z auta. Po nej časť magnetofónu.
Fascinujúcim miestom je neďaleká spaľovňa. Čo nejde vytriediť, to tu končí v 800-stupňových plameňoch a mení sa na škváru. Keď autor koncepcie rovnej dane Richard Sulík v máji 2004 nastúpil na post riaditeľa OLO, a. s., usiloval sa podnik reštrukturalizovať. Znížil počet zamestnancov zo 413 na 325. No najmä si prešiel všetky prevádzky. Aj spaľovňu.
„Zistil som, že slabým článkom v celom procese je bagrista, ktorý obrovským drapákom každých pätnásť minút naberie tri tony smetí a hodí ich do kotla. Ak ich nepremieša poctivo, tak hrozí, že klesne teplota, v dôsledku čoho treba prikurovať plynom. Povedal som bagristom, že ak to budú lepšie miešať, dostanú sto korún za zmenu na pivo. Osvedčilo sa to. Stálo nás to možno 30-tisíc korún ročne, ale na plyne a elektrine sme ušetrili tri milióny,“ smeje sa Sulík. Za jeho čias OLO, a. s., prvýkrát v histórii znížilo poplatky za odvoz. V roku 2003, teda rok predtým ako nastúpil, mal podnik zisk 4 milióny. O rok neskôr to bolo už 650 miliónov. Po dvoch rokoch z funkcie odišiel s pocitom, že firma sa nachádza v skvelej kondícii. Inak, bratislavská spaľovňa, aj keď jej rekonštrukcia firmou Siemens bola predražená, vyrába dnes elektrickú energiu pre potreby sídliska Petržalka.
 
.pezinok ako smetisko Bratislavy?
 Široko medializovaný a patrične spolitizovaný spor o výstavbu krajskej skládky odpadov v Pezinku, ktorú tamojší občania oprávnene odmietajú, nastolil vážnu otázku. Zasypú nás odpady, ktoré nebude kam dávať? 
Podľa rozšíreného mýtu hrozí, že ak sa nevybuduje nová skládka v Pezinku, hlavné mesto nebude mať kam dávať odpad. To však nie je pravda. Bratislava komunálny odpad nemá, lebo ho spaľuje v spaľovni. Na skládky v Pezinku a Zohore z nej ukladá netoxický produkt – škváru. A nehrozí ani deficit skládok, trh ponúka možnosti trebárs v susednom Česku alebo Rakúsku. Tie sú však drahšie.
Ak sa však v Pezinku nepostaví nová skládka (jedna, takmer plná, tam už je), zvýši to cenu za komunálny odpad pre všetkých obyvateľov regiónu. Na tento fakt upozorňuje aj technický riaditeľ spoločnosti hlavného mesta na odvoz a likvidáciu odpadu OLO, a. s., Roman Achimský: „Ak sa nevybuduje Pezinok, bude mať monopol skládka firmy ASA v Zohore, ktorá tak môže zvýšiť ceny. Má pritom kapacitu iba na jeden a pol roka. Iné dostupné skládky majú malú kapacitu a tiež onedlho skončia. Bratislava si pritom vlastnú skládku na svojom území vybudovať nemôže kvôli podzemným vodám Žitného ostrova. Odpad sa nebude hromadiť, bude však drahší, lebo ho budeme musieť voziť na vzdialenejšie skládky.“
V roku 2006 bolo na Slovensku 160 skládok odpadu. Ladislav Hegyi z mimovládnej organizácie Priatelia zeme – SPZ sa tejto problematike venuje dlhodobo. Upozorňuje, podobne ako iní odborníci, že u nás z dôvodov lukratívnosti pre podnikateľov tak rozšírené skládkovanie je pritom najnevhodnejší spôsob nakladania s odpadmi. Ich spaľovanie – praktizované v Bratislave a Košiciach – je v tomto rebríčku druhé odspodu. Až 78 percent „smetí“ skládkujeme a 10 percent spaľujeme. Oveľa vhodnejšie materiálové  zhodnocovanie (recyklácia, kompostovanie bioodpadov a podobne) dnes dosahuje na Slovensku úroveň iba okolo 12 až 15 percent, pričom vo vyspelých krajinách EÚ je to okolo 70 percent.
„Zaráža ma, že štátni úradníci veľmi emocionálne presadzujú potrebu skládky práve na tomto mieste v Pezinku, pričom menej bojujú za oveľa čistejšie alternatívy, ktorými sú recyklácia a materiálové zhodnocovanie,“ čuduje sa Hegyi.

.nulový odpad v Palárikove?
 Od minulej stredy si Pezinčania môžu dočasne vydýchnuť. Vyhrali prvú bitku, nie však boj. Inšpekcia životného prostredia pozastavila výstavbu spornej skládky, stále však nie je zažehnaná jej hrozba, pretože rozhodovanie o samotnom povolení skládky sa len očakáva. Odporcovia pritom namietajú tri vážne dôvody. Skládka by bola v nevhodnej lokalite, čo konštatovali aj geológovia rezortu životného prostredia. Okrem toho by sa nachádzala vo vzdialenosti 280 metrov od ľudských obydlí, čo je v rozpore s normou, podľa ktorej by to malo byť minimálne 500 metrov. A v neposlednom rade mapa vhodnosti území na skládky odpadov, ktorú v 90. rokoch vypracovala štátna správa, určila v tomto regióne iné, vhodné lokality. Túto jamu, ktorú dnes po ťažbe ílu pre tehelňu vlastní podnikateľ Ján Man, zaradili iba medzi  podmienečne vhodné.
Smetí sa zrejme nezbavíme nikdy, smetísk sa však zbaviť môžeme. Príkladom, že to ide, môže byť obec Palárikovo pri Nových Zámkoch, kde vzorovo triedia, kompostujú a recyklujú. Keď sa tam zatvorila stará skládka, uvažovali ako ďalej. Stačili pomerne malé investície, aby obec znížila za necelých sedem rokov množstvo komunálnych odpadov až o 72 percent. Do separovaného zberu sa tam zapája neuveriteľných 98 percent občanov, čo na Slovensku nemá obdobu. Palárikovo je tak prvou slovenskou obcou, ktorá sa prihlásila ku Koncepcii smerovania k nulovému odpadu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite