Štrajk bol stresujúci, ale vlastne predstavoval len jednu epizódku z adrenalínového seriálu, ktorý môžeme pracovne nazvať Rodičovstvo v Mníchove.
Kým dieťa nechodí do školy, má tunajší rodič o zábavu postarané – zapísať ešte nenarodené dieťa do jaslí či do škôlky, cestovať s drobcom na druhý koniec mesta do súkromného zariadenia alebo nechať staršie dieťa o rok dlhšie v škôlke, aby to mladšie tiež zobrali, to všetko nie je ani tak bizarné, ako medzi Mníchovčanmi úplne bežné.
Aj my momentálne riešime, čo s naším tretím dieťaťom, ktoré od septembra nedostalo miesto ani len v tej škôlke, kde už mám staršiu dcéru. Mladšia má smolu, lebo je „zle načasovaná“: na jasle jednoducho pristará a na nástup do škôlky jej k veku chýbajú dva mesiace. A keďže ja mám ostať ďalší rok doma, nedostal ani môj syn miesto v školskej družine. Neostáva mi teda iné, len s nádejou vyčkávať, či sa nejaké dieťa v priebehu školského roka neodsťahuje a moje dieťa azda potom príde na rad.
Ľudia aj z týchto známych dôvodov preferujú jedno, maximálne dve deti, a mnohí radšej žiadne alebo rovno psa. Tých je v Mníchove toľko, ako vraj nikdy predtým – na každého 44. obyvateľa je tu jeden pes. V nejakej dedinke to nemôže byť problém, ale vo veľkomeste, ako je Mníchov, to skrátka prekáža. Keď som v parku či na ihrisku s deťmi, vždy im poviem, pozor na míny, a ony hneď vedia, o čom hovorím.
Lucia Michalková vyštudovala politológiu na Trnavskej univerzite, krátky čas pracovala ako redaktorka v denníku SME. Posledných šesť rokov strávila v Dánsku a Nemecku, momentálne je na materskej dovolenke s tretím dieťaťom a študuje nemčinu.
Kým dieťa nechodí do školy, má tunajší rodič o zábavu postarané – zapísať ešte nenarodené dieťa do jaslí či do škôlky, cestovať s drobcom na druhý koniec mesta do súkromného zariadenia alebo nechať staršie dieťa o rok dlhšie v škôlke, aby to mladšie tiež zobrali, to všetko nie je ani tak bizarné, ako medzi Mníchovčanmi úplne bežné.
Aj my momentálne riešime, čo s naším tretím dieťaťom, ktoré od septembra nedostalo miesto ani len v tej škôlke, kde už mám staršiu dcéru. Mladšia má smolu, lebo je „zle načasovaná“: na jasle jednoducho pristará a na nástup do škôlky jej k veku chýbajú dva mesiace. A keďže ja mám ostať ďalší rok doma, nedostal ani môj syn miesto v školskej družine. Neostáva mi teda iné, len s nádejou vyčkávať, či sa nejaké dieťa v priebehu školského roka neodsťahuje a moje dieťa azda potom príde na rad.
Ľudia aj z týchto známych dôvodov preferujú jedno, maximálne dve deti, a mnohí radšej žiadne alebo rovno psa. Tých je v Mníchove toľko, ako vraj nikdy predtým – na každého 44. obyvateľa je tu jeden pes. V nejakej dedinke to nemôže byť problém, ale vo veľkomeste, ako je Mníchov, to skrátka prekáža. Keď som v parku či na ihrisku s deťmi, vždy im poviem, pozor na míny, a ony hneď vedia, o čom hovorím.
Lucia Michalková vyštudovala politológiu na Trnavskej univerzite, krátky čas pracovala ako redaktorka v denníku SME. Posledných šesť rokov strávila v Dánsku a Nemecku, momentálne je na materskej dovolenke s tretím dieťaťom a študuje nemčinu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.