Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Návrat Adeliných portrétov

.elena Akácsová .časopis .profil

Keď sa v roku 2006 vrátila Dáma v zlatom, teda Portrét Adele Bloch-Bauerovej, do rúk jej príbuzným, podnietila aj ďalšie židovské rodiny, aby sa pokúsili vymôcť od Rakúšanov umelecké diela, o ktoré prišli počas anšlusu.

V stredu 24. júna sa v londýnskej Sotheby bude dražiť Portrét Gertrudy Löwovej od Gustava Klimta, ktorú namaľoval v roku 1902, ešte pred jeho „zlatým“ obdobím.
Na obraze je mladučká dcéra známeho viedenského lekára Antona Löwa, ktorý liečil nielen Klimta, ale aj Gustava Mahlera či Ludwiga Wittgensteina. Obraz patril rodine až do chvíle, keď Gertha, v tom čase vdova po Elemerovi B. Felsöványim, utiekla pred nacistami z Viedne do Spojených štátov.   
Obraz sa dostal niekedy v roku 1941 spolu s ďalšími Klimtovými dielami do rúk nemanželského Klimtovho syna, nacistického režiséra Gustava Ucickeho. Jeho vdova Uršula obraz zdedila a v roku 2013 darovala Klimtovej nadácii vo Viedni. Lucian Simmons, šéf reštitúcií v Sotheby, časopisu New Yorker povedal, že vdova po Ucickom si želala, aby sa konečne urovnali spory o vlastníctvo obrazu s Felsöványiovcami.
Odhadovaná cena Gerthinho obrazu je 18 až 28 miliónov dolárov. Ale nikto nevie, aká bude skutočná cena. Naposledy sa v roku 2010 vydražil Klimtov portrét Rie Munkovej za 29 miliónov dolárov. No najdrahší a najvzácnejší Klimtov obraz je zlatý portrét Adele Bloch-Bauerovej I. z roku 1907. V roku 2006 zaň zaplatila Neue Galerie v New Yorku rekordnú sumu 135 miliónov dolárov.

.dvojitá krádež
Práve kauza okolo zlatej Adele, keď sa právnikovi Randolovi Schoenbergovi podarilo súdne vymôcť od rakúskeho štátu päť mimoriadne cenných Klimtových obrazov patriacich pôvodne rodine Bloch-Bauerovcov, podnietila aj ostatné židovské rodiny, aby sa pokúsili dosiahnuť spravodlivosť a získali späť umelecké diela, ktoré im boli de facto ukradnuté dvakrát. Najprv nacistami a po vojne znovu, keď sa im z rôznych dôvodov nepodarilo majetok získať späť alebo ho aj získali, ale nemohli  ho vyviezť z krajiny.
Mnohé židovské rodiny svoj boj o majetok s neochotnými rakúskymi úradmi po vojne vzdali. Až po mnohých desaťročiach v roku 1998 vyšiel článok rakúskeho novinára Hubertusa Czernina, ktorý našiel v archívoch dôkazy, že Rakúsko odcudzilo židovským rodinám väčšinu umeleckých zbierok, dôkazy o tom skrývalo a tým spáchalo dvojnásobný zločin. Rakúsko bolo pritom medzi 44 krajinami, ktoré podpísali vo Washingtone zásady, ako nakladať s umeleckými dielami skonfiškovanými nacistami. Rakúsky parlament prijal potom zákony, ktoré uložili múzeám preskúmať svoje archívy s cieľom vrátiť ukradnuté položky právoplatným vlastníkom.
Mária Altmann, neter Adele Bloch-Bauerovej, ktorá žila už od vojny v USA, mala doma iba repliku zlatého portrétu svojej tety Adele. V roku 1998, už ako 82-ročná vdova, sa rozhodla, že skúsi súdnou cestou vymôcť vrátenie rodinných obrazov z Rakúska. O pomoc požiadala mladého právnika Randola Schoenberga, rodinného známeho a vnuka skladateľa Arnolda Schoenberga. Tak sa začal osemročný spor o rakúsky národný poklad, rakúsku Monu Lisu, ktorú pre nevhodný židovský pôvod počas vojny premenovali na Dámu v zlatom.  
Prípad dvoch portrétov Adele Bloch-Bauerovej I a II., ako i niekoľkých ďalších Klimtov bol o to zamotanejší, že existoval list, akási neoficiálna posledná vôľa Adele Bloch-Bauerovej, adresovaný jej manželovi Ferdinandovi. Vyjadrila v ňom želanie, aby jej obrazy daroval viedenskej galérii. Rakúsko na tomto liste postavilo svoj nárok na obrazy a robilo všetko pre to, aby ostali visieť vo viedenskom Belvederi. Mária Altmann však tvrdila, že keby jej teta bola vedela, čo všetko jej milované Rakúsko po anšluse dokázalo urobiť jej milovaným blízkym, určite by zmenila názor. Oficiálnym vlastníkom obrazov bol jej manžel a ten ich po svojej smrti odkázal synovcovi a dvom neteriam, z ktorých jednou bola Mária.   

.kniha aj film
Spor o tieto obrazy je aj základom britsko-amerického filmu Dáma v zlatom (Woman in Gold), režiséra Simona Curtisa, ktorý má tento týždeň v slovenských kinách premiéru. Na rozdiel od rovnomennej knihy Dáma v zlatom (Lady in Gold, v slovenčine vydala Premedia 2015) od americkej novinárky Anne-Marie O'Connor, ktorá sa podrobne venuje osudom viacerých viedenských rodín, film sa drží len osemročného právneho sporu okolo obrazu Adele Bloch-Bauerovej I., a ústrednej postavy Marie Altmannovej. Hrá ju vynikajúca Helen Mirren, ktorej sekunduje v úlohe mladého právnika Ryan Reynolds. Iba cez postavu Marie a  jej občasné reminiscencie vidíme aj niektoré výjavy z minulosti – ako ju teta Adele brávala ako dieťa na kolená, ako dostala od strýka Adelin slávny diamantový náhrdelník z obrazu ako svadobný dar a ako jej ho o pár týždňov neskôr nacisti zabavili pre pani Göringovú. Helen Mirrenová svojím herectvom zachraňuje priemerný právnický film, kde bojujú jednoznačne dobrí a spravodliví proti jednoznačne zlým a arogantným, česť Rakúšanov zachraňuje ako-tak jedine postava rakúskeho investigatívneho novinára Czernina, ktorý svoje angažmán v prospech Marie Altmann považoval za špeciálny druh patriotizmu.
Rakúska strana až do vynesenia verdiktu arbitrážnym súdom nebola ochotná ani len pripustiť, že rodina má na obrazy nárok a ani sa dohodnúť. Po rozsudku zas už nebola ochotná pristúpiť na dohodu Maria a žiadala za obrazy trhovú cenu. Vláda oznámila, že si nemôže dovoliť odkúpiť tieto obrazy. Dediči predali Adele Bloch Bauerovú I. newyorskému galeristovi Ronaldovi Lauderovi za 135 miliónov dolárov, čím z nej v tom čase urobili najdrahšie maliarske dielo na svete. Neskorší portrét Adele Bloch Bauerovej II. dala potom rodina do dražby. Podľa Guardianu Maria Altmann väčšinu získaných peňazí venovala inštitúciám podporujúcim umenie a tým, čo prežili holokaust. Zomrela päť rokov po tom, čo sa rakúsky národný poklad vrátil jej rodine. Paradoxne v roku, keď Rakúsko slávilo 150. výročie Klimtových narodenín.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite