.je to svojím spôsobom atraktívna predstava: v záplave správ, právd, poloprávd a lží vysvetliť zložitosti sveta ľahučko a mať na všetko jasnú odpoveď. Alebo pripustiť, že klamú všetci. Aj Rusi, aj Západ. Tak akosi fifty-fifty. Ruská propaganda rozkladá svet liberálnej demokracie bez zbraní, zdanlivo nebadane a vysoko účinne. Rozkladá vieru v naše hodnoty, inštitúcie a tradície, oslabuje aj našu vieru v schopnosť kritického myslenia.
.koho zaujíma pravda?
Ruská a proruská propaganda, vedomá či nevedomá, je vážna téma súčasnosti. Je to Kremľom štedro podporovaný inštitucionalizovaný systém. Príslušník KGB Vladimír Putin nič nezabudol a veľa sa medzičasom naučil. Prišla éra sociálnych sietí, a teda nových netušených možností. Nejde len o nedávno odhalené Internetové výskumné centrum v Petrohrade, čo je iba krycí názov pre akúsi fabriku na trolov, väčšinou mladých ľudí, ktorí za slušný plat okolo 700 eur mesačne denne, dvanásť hodín diskutujú na webe a šíria ruské propagandistické nezmysly na rôznych domácich, ale aj svetových internetových fórach. Dvaja z nich už o praktikách tejto inštitúcie vypovedali aj v našich médiách.
„Trollcentrum“ je pritom iba jeden prejav tohto fenoménu. Oveľa vážnejšie je čosi iné. Upozorňuje na to predseda zahraničného výboru Národnej rady SR František Šebej (Most-Híd), ktorý sa dlhodobo zaoberá témou konšpiračných teórií. Je vášnivý čitateľ kníh na túto a na iné príbuzné témy. Šebej čítal aj knihu spomienok Iona Mihaia Pacepu, bývalého generála rumunskej tajnej služby Securitate a rezidentúry KGB v tejto krajine, ktorý riadil dezinformačné kampane. V roku 1978 emigroval do Spojených štátov, kde dostal azyl. Pacepa píše o bohatých tradíciách ruskej propagandy, ktoré sa viažu ešte k cárskej ochranke, neskôr ku NKVD a KGB. Podstata ostáva, dnes sa mení iba kľúčová forma.
„Zdá sa, a tvrdí to aj Pacepa, že do dezinformačných kampaní investuje dnešné Rusko viac peňazí a viac ľudí ako do samotnej spravodajskej služby,“ uvádza Šebej. „Rusko dokonca používa tie isté vplyvové agentúry, ktoré kedysi používala KGB. Opäť sa hlásia k slovu, organizujú na Západe masové akcie. Rusko podporuje aj neonacistické hnutia a radikálne strany ako Zlatý úsvit v Grécku, francúzsky Národný front či maďarský JOBBIK.“
Tému putinovskej propagandy rozpracoval aj vo Veľkej Británii žijúci ruský emigrant, novinár Peter Pomerancev. Vystúpil aj v americkom Kongrese. Pomerancev analyzuje Putinovho poradcu Vladislava Surkova, ktorý je prezidentovým mozogom na mediálnu komunikáciu. Iba stručne, podľa Surkovovho konceptu už nie je až taká dôležitá pravda ani lož. Pretože ak dôjde k nejakej zásadnej udalosti, stačí vyfabrikovať množstvo navzájom protirečivých verzií, a málokto sa už o pravdu bude zaujímať. Tak ako v prípade lietadla spoločnosti Malaysia Airlines, ktoré vlani v júli zostrelili nad východnou Ukrajinou. Už z prvých správ bolo zrejmé, že hlavní podozriví sú proruskí povstalci, možno opití kozáci, ktorí sa zahrali a vystrelili si z raketového systému Buk. K takejto verzii sa prikláňajú aj holandskí vyšetrovatelia. Ibaže, ruská propaganda zahltila médiá a internet množstvom dezinformačnej hlušiny: stroj zostrelili samotní Ukrajinci, zasiahla ho ukrajinská stíhačka, pôvodne to bol útok na lietadlo prevážajúce Putina, dokonca v ňom nesedeli živí ľudia, ale zmrazené mŕtvoly. Iba pred pár dňami prišiel britský expert Elliot Higgins s tým, že Moskva zábery z oblasti pádu lietadla počítačovo upravovala a nezodpovedajú skutočnosti.
.rusofili a rusofóbi
Kde sme my? Dobrá otázka. Zatiaľ, zdá sa, sladko spíme v závetrí tejto bezpečnostnej hrozby. Ruská propaganda a jej vplyv na Slovensku sa až teraz, po lživom dokumente ruskej štátnej televízie Rossija 1 o invázii do Československa v auguste ’68 a po lokajskej návšteve premiéra Roberta Fica v Moskve stáva jednou z tém verejnej diskusie. Doteraz sa dotýkala pomerne úzkeho okruhu zasvätených ľudí.
Riaditeľ Spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) Alexander Duleba je popredný analytik, znalec Ukrajiny a celého postsovietskeho priestoru. Študoval v Kyjeve, necíti nenávisť k nijakej krajine. Ani k Rusku, ktoré má, naopak, rád. „Putina, ktorého kritizujeme, predsa nemožno stotožniť s celou krajinou,“ hovorí Duleba. Osobne sa ho preto veľmi dotklo, že ho vo februári Slovensko-ruská spoločnosť označila za „najhoršieho rusofóba na Slovensku“. Jej prezident Ján Čarnogurský, ktorého môžeme analogicky označiť ako nášho najhoršieho rusofila, sa čuduje, v čom je problém. Veď išlo iba o anketu na webe, o neškodnú recesiu. Nuž, nešlo. Zapadá to do kontextu najhorších tradícií vytvárania zoznamov nepriateľov.
„Považujem to od Čarnogurského za úder pod pás. Uvažoval som o proteste voči zaradeniu na tento zoznam, ale nikam by to neviedlo. Títo ľudia slúžia ruskej propagande a najlepší spôsob je ich ignorovať. Som z toho smutný, o to viac, že keď som mal s Čarnogurským debaty v 90. rokoch, boli to racionálne argumenty za a proti, napríklad pri téme NATO. Teraz došlo k zmene. Títo ľudia už nepochybujú o ničom, stále točia dokola tú istú pesničku. Alebo vezmeme všetko, čo tvrdia, alebo sme na opačnej strane. Napríklad, Krym vždy bol a je ruský. Ak to spochybníte, už nie ste partner na diskusiu, ale nepriateľ. To už je vojna,“ tvrdí Duleba.
Duleba analyzuje kontext eskalácie aktivít ruskej propagandy. Zaraďuje ho do rokov 2006 až 2008, keď došlo k prelomu v Putinovej zahraničnej politike. Jej prejavom bola aj vojna s Gruzínskom. Putin sa sťažoval, že NATO a EÚ neberú Rusko ako rovnocenného partnera. To v chápaní Moskvy znamená, že Západ neakceptuje ruskú predstavu svojej výnimočnosti. Svet sa mal podľa Ruska vrátiť do obdobia, keď platil tzv. Vestfálsky systém. Ten znamenal, že podobu medzinárodných vzťahov určujú iba vybrané veľmoci. V dôsledku pocitu zneuznania a krivdy Rusko oživilo na plné obrátky sovietsku propagandu, ide o súčasť stratégie vyzvať na súboj EÚ a NATO. „Najväčšia hrozba tejto propagandy pre Slovensko spočíva podľa mňa v útoku na naše demokratické inštitúcie. Oslovuje nespokojných mladých ľudí, ktorí veria, že všetko riadi ktosi tajomný v pozadí. Oni nevedia, čo má byť po tom, keď by tieto inštitúcie zanikli. Chceli by azda žiť v Putinovom Rusku? To je zároveň najväčšia slabosť propagandy. Neponúka iné riešenia,“ dodáva Duleba.
O schizofrénii Slovákov v tejto téme vypovedajú aj jediné dva zverejnené výskumy verejnej mienky o našom postoji ku konfliktu na Ukrajine a o vplyve Ruska v ňom, ktoré vykonala agentúra Focus. Ten prvý urobila vlani na objednávku Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ten druhý vznikol tento rok pre SFPA. Na jednej strane vyše 60 percent (SFPA), či dokonca až 80 percent opýtaných (IVO) odmieta ruskú agresiu voči Ukrajine, no zároveň si väčšina z nich myslí, že to nie je dôvod na zmenu našej politiky voči Rusku. Inými slovami, nás sa to netýka, robme si s Ruskom naďalej svoj biznis. Alebo iný príklad. Až 58 percent opýtaných súhlasí s tým, že máme prísť na pomoc inej krajine NATO v prípade ohrozenia, no zároveň 70 percent hovorí nie základniam NATO na našom území. Čudujete sa, že tejto zmätenosti voličov vychádza Fico v ústrety?
.kde nájdem Kremeľ?
Z falošnej premisy, že pravda je vždy niekde medzi, prípadne že treba konšpirátorov verejne demaskovať, vychádza nielen naivná Adela Banášová pri výbere svojich hostí, ale aj Michal Havran, ktorý nedávno zvýznamnil Tibora Eliota Rostasa z časopisu Zem a Vek, keď ho pozval na diskusiu do klubu Nu Spirit so stredoškolským učiteľom dejepisu a geografie, občianskym aktivistom Jurajom Smatanom. Ten pred pár mesiacmi pomenoval 42 webových stránok, ktoré u nás vedome či nevedome šíria ruskú a proruskú propagandu. Smatana dosiahol čosi výnimočné. Písali už o ňom aj BBC, Forbes či Foreign Policy. Začiatok tohto príbehu je ako obvykle nenápadný. Niekedy v roku 2013 poslala do Ekofóra, kde dlhodobo Smatana pôsobí, jedna pani petíciu, ktorá protestovala proti juvenilnej justícii. „Nevedel som, o čo ide. Bola to výzva, aby sa tu nekradli deti tak ako na skazenom Západe. Kamaráti ochranári ma potom upozornili, že toto už beží na internetových fórach v Rusku, kde sa veľa píše o tom, že najmä v škandinávskych krajinách je úplne patologicky nastavená legislatíva na ochranu detí, ktorá umožňuje, aby ich brali rodičom a dávali ich k dispozícii ‚zvrhlým homosexuálom‘. Vtedy sme sa tej panej slušne poďakovali, petíciu sme neuverejnili a neriešili sme to ďalej,“ spomína Smatana.
Zlom nastal vzápätí. Smatanovi známi začali na facebooku zdieľať článok, ktorý prebehol naším aj českým bulvárom. Podľa neho mala učiteľka v Kanade na hodine sexuálnej výchovy predvádzať pred deťmi masturbáciu. Učiteľovi sa to zdalo podozrivé a začal si správu overovať. „Bral som to nielen ako vymyslené, ale ako vykalkulované, cielene zamerané na rodičovské pudy a pohoršenie z toho, čo k nám prichádza zo Západu. Zistil som, že to bolo úplne inak. Fotky boli ukradnuté. Nešlo o učiteľku, ale o majiteľku sexshopu, ktorá robí osvetové besedy. Nebolo to v škole s deťmi, ale vo vysokoškolskom kampuse. A nebolo to na hodine sexuálnej výchovy, ale študenti si ju pozvali vo voľnom čase na besedu. Zistil som, že prvé použitie tejto správy bolo na nejakom ruskom diskusnom fóre. Potom tá dezinformácia putovala cez Maďarsko, Bulharsko k nám a do Česka,“ pokračuje Smatana. Vtedy sa mu ozvala ruská filologička a ľudskoprávna aktivistka Elena Gluško. Napísala, že ona také správy pozná, majú svoj rukopis a ide o ruský export aj na Slovensko.
Nadôvažok si Smatana všimol na webe rozšírenú tretiu podozrivú správu. Ruská centrálna banka údajne ohlásila projekt Dvojhlavého orla, ktorý spočíva v tom, že rubeľ prejde na zlatý štandard a Rusko bude ropu a plyn predávať za túto menu, čo bude znamenať definitívny koniec petrodolára. „Tam už mi začali blikať všetky kontrolky. Smrdelo to manipuláciou a propagandou. O to viac, že na serióznych svetových stránkach som sa o čomsi takom nič nedočítal. Zato mi vo vyhľadávači vyskočilo asi dvadsať podozrivých stránok v slovenčine a v češtine. Panobčan, aeronet a podobne. Bola na nich slepá škvrna, čo znamená, že tam nie sú kritické správy o Rusku. Pri tejto správe som už nemal nijaké pochybnosti, že ide o cielený propagandistický produkt. Vykresľuje Rusko ako ekonomicky silnú krajinu, ktorá rozbije to naše západné skorumpované finančné kasíno. Najstaršie výskyty tejto správy boli opäť v Rusku,“ dodáva Smatana. Na kľúčovú otázku, či ide podľa neho o cielenú aktivitu platených agentov ruskej propagandy, alebo o dobrovoľnú iniciatívu presvedčených aktivistov, má túto odpoveď: „Kde tam nájdem Kremeľ? Z princípu fungovania týchto vecí ich nemožno vystopovať až ku zdroju. Určite to mnohí robia iba kvôli vysokej čítanosti. Iní tie materiály kopírujú a prekladajú, lebo vyhovujú ich obrazu sveta. Ale som presvedčený, že niektoré z týchto webov sú priamo financované z Ruska. No preniknutie do ich vnútra, do ich vlastníckej štruktúry už nie je v silách jednotlivca ako som ja. Je to úloha pre spravodajské služby.“
.antipropaganda
Na Smatanovu záslužnú prácu nadväzuje aj zakladateľ Modrého anjela a známy bloger Radovan Bránik. Publikoval niekoľko správ o ruských inštruktoroch bojových umení zo špeciálnych jednotiek, ktorí v našich lesoch a hájoch cvičia „slovenských brancov“. Dokázal, že ich nábor neprebieha živelne, ale je cez extrémistické skupiny prepojený s ruskými štruktúrami.
Čo proti tomu všetkému robí naša tajná služba? Dobrá otázka. Česká BIS zverejnila správu o hrozbe zvýšených aktivít ruských spravodajských služieb a propagandy, u nás o ničom takom nevieme. Bezpečnostný analytik z Inštitútu stredoeurópskej politiky (CEPI) Marián Majer upozorňuje okrem internetu na ďalšie aktivity ruskej propagandy: „Ide o koordinovanú činnosť s prispením ruskej ambasády v Bratislave, ktorá sa od jesene 2014 zintenzívnila. Na pozvanie ambasády prichádzajú na Slovensko rôzni hostia, vysokoškolskí pedagógovia považovaní za hlásne trúby prokremeľskej propagandy, ktorí diskutujú so študentmi v Sládkovičove alebo v Banskej Bystrici. Pred mesiacom bola takáto debata aj na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Boli tam dovezení aj mladí Rusi, ktorí študujú na Slovensku a diskusiu celkom ovládli. Naše diskusie sú preto na pozvánky. Najbližšie bude ruská propaganda aj témou bezpečnostnej konferencie GLOBSEC.“
Majerov kolega Milan Šúplata v blízkom čase sprevádzkuje webovú stránku antipropaganda.sk. Ide zatiaľ o súkromnú iniciatívu niekoľkých analytikov a expertov. Spočiatku sa zamerajú na vyvracanie niektorých často uvádzaných mýtov a lží. Veria, že nijaké „trollcentrum“ na Slovensku, na rozdiel od Ruska, nie je potrebné. Podobné dekonšpiratívne stránky vznikli aj na sociálnych sieťach. Krajina si tak buduje svoj imunitný systém a nevyzerá všetko beznádejne.
.koho zaujíma pravda?
Ruská a proruská propaganda, vedomá či nevedomá, je vážna téma súčasnosti. Je to Kremľom štedro podporovaný inštitucionalizovaný systém. Príslušník KGB Vladimír Putin nič nezabudol a veľa sa medzičasom naučil. Prišla éra sociálnych sietí, a teda nových netušených možností. Nejde len o nedávno odhalené Internetové výskumné centrum v Petrohrade, čo je iba krycí názov pre akúsi fabriku na trolov, väčšinou mladých ľudí, ktorí za slušný plat okolo 700 eur mesačne denne, dvanásť hodín diskutujú na webe a šíria ruské propagandistické nezmysly na rôznych domácich, ale aj svetových internetových fórach. Dvaja z nich už o praktikách tejto inštitúcie vypovedali aj v našich médiách.
„Trollcentrum“ je pritom iba jeden prejav tohto fenoménu. Oveľa vážnejšie je čosi iné. Upozorňuje na to predseda zahraničného výboru Národnej rady SR František Šebej (Most-Híd), ktorý sa dlhodobo zaoberá témou konšpiračných teórií. Je vášnivý čitateľ kníh na túto a na iné príbuzné témy. Šebej čítal aj knihu spomienok Iona Mihaia Pacepu, bývalého generála rumunskej tajnej služby Securitate a rezidentúry KGB v tejto krajine, ktorý riadil dezinformačné kampane. V roku 1978 emigroval do Spojených štátov, kde dostal azyl. Pacepa píše o bohatých tradíciách ruskej propagandy, ktoré sa viažu ešte k cárskej ochranke, neskôr ku NKVD a KGB. Podstata ostáva, dnes sa mení iba kľúčová forma.
„Zdá sa, a tvrdí to aj Pacepa, že do dezinformačných kampaní investuje dnešné Rusko viac peňazí a viac ľudí ako do samotnej spravodajskej služby,“ uvádza Šebej. „Rusko dokonca používa tie isté vplyvové agentúry, ktoré kedysi používala KGB. Opäť sa hlásia k slovu, organizujú na Západe masové akcie. Rusko podporuje aj neonacistické hnutia a radikálne strany ako Zlatý úsvit v Grécku, francúzsky Národný front či maďarský JOBBIK.“
Tému putinovskej propagandy rozpracoval aj vo Veľkej Británii žijúci ruský emigrant, novinár Peter Pomerancev. Vystúpil aj v americkom Kongrese. Pomerancev analyzuje Putinovho poradcu Vladislava Surkova, ktorý je prezidentovým mozogom na mediálnu komunikáciu. Iba stručne, podľa Surkovovho konceptu už nie je až taká dôležitá pravda ani lož. Pretože ak dôjde k nejakej zásadnej udalosti, stačí vyfabrikovať množstvo navzájom protirečivých verzií, a málokto sa už o pravdu bude zaujímať. Tak ako v prípade lietadla spoločnosti Malaysia Airlines, ktoré vlani v júli zostrelili nad východnou Ukrajinou. Už z prvých správ bolo zrejmé, že hlavní podozriví sú proruskí povstalci, možno opití kozáci, ktorí sa zahrali a vystrelili si z raketového systému Buk. K takejto verzii sa prikláňajú aj holandskí vyšetrovatelia. Ibaže, ruská propaganda zahltila médiá a internet množstvom dezinformačnej hlušiny: stroj zostrelili samotní Ukrajinci, zasiahla ho ukrajinská stíhačka, pôvodne to bol útok na lietadlo prevážajúce Putina, dokonca v ňom nesedeli živí ľudia, ale zmrazené mŕtvoly. Iba pred pár dňami prišiel britský expert Elliot Higgins s tým, že Moskva zábery z oblasti pádu lietadla počítačovo upravovala a nezodpovedajú skutočnosti.
.rusofili a rusofóbi
Kde sme my? Dobrá otázka. Zatiaľ, zdá sa, sladko spíme v závetrí tejto bezpečnostnej hrozby. Ruská propaganda a jej vplyv na Slovensku sa až teraz, po lživom dokumente ruskej štátnej televízie Rossija 1 o invázii do Československa v auguste ’68 a po lokajskej návšteve premiéra Roberta Fica v Moskve stáva jednou z tém verejnej diskusie. Doteraz sa dotýkala pomerne úzkeho okruhu zasvätených ľudí.
Riaditeľ Spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) Alexander Duleba je popredný analytik, znalec Ukrajiny a celého postsovietskeho priestoru. Študoval v Kyjeve, necíti nenávisť k nijakej krajine. Ani k Rusku, ktoré má, naopak, rád. „Putina, ktorého kritizujeme, predsa nemožno stotožniť s celou krajinou,“ hovorí Duleba. Osobne sa ho preto veľmi dotklo, že ho vo februári Slovensko-ruská spoločnosť označila za „najhoršieho rusofóba na Slovensku“. Jej prezident Ján Čarnogurský, ktorého môžeme analogicky označiť ako nášho najhoršieho rusofila, sa čuduje, v čom je problém. Veď išlo iba o anketu na webe, o neškodnú recesiu. Nuž, nešlo. Zapadá to do kontextu najhorších tradícií vytvárania zoznamov nepriateľov.
„Považujem to od Čarnogurského za úder pod pás. Uvažoval som o proteste voči zaradeniu na tento zoznam, ale nikam by to neviedlo. Títo ľudia slúžia ruskej propagande a najlepší spôsob je ich ignorovať. Som z toho smutný, o to viac, že keď som mal s Čarnogurským debaty v 90. rokoch, boli to racionálne argumenty za a proti, napríklad pri téme NATO. Teraz došlo k zmene. Títo ľudia už nepochybujú o ničom, stále točia dokola tú istú pesničku. Alebo vezmeme všetko, čo tvrdia, alebo sme na opačnej strane. Napríklad, Krym vždy bol a je ruský. Ak to spochybníte, už nie ste partner na diskusiu, ale nepriateľ. To už je vojna,“ tvrdí Duleba.
Duleba analyzuje kontext eskalácie aktivít ruskej propagandy. Zaraďuje ho do rokov 2006 až 2008, keď došlo k prelomu v Putinovej zahraničnej politike. Jej prejavom bola aj vojna s Gruzínskom. Putin sa sťažoval, že NATO a EÚ neberú Rusko ako rovnocenného partnera. To v chápaní Moskvy znamená, že Západ neakceptuje ruskú predstavu svojej výnimočnosti. Svet sa mal podľa Ruska vrátiť do obdobia, keď platil tzv. Vestfálsky systém. Ten znamenal, že podobu medzinárodných vzťahov určujú iba vybrané veľmoci. V dôsledku pocitu zneuznania a krivdy Rusko oživilo na plné obrátky sovietsku propagandu, ide o súčasť stratégie vyzvať na súboj EÚ a NATO. „Najväčšia hrozba tejto propagandy pre Slovensko spočíva podľa mňa v útoku na naše demokratické inštitúcie. Oslovuje nespokojných mladých ľudí, ktorí veria, že všetko riadi ktosi tajomný v pozadí. Oni nevedia, čo má byť po tom, keď by tieto inštitúcie zanikli. Chceli by azda žiť v Putinovom Rusku? To je zároveň najväčšia slabosť propagandy. Neponúka iné riešenia,“ dodáva Duleba.
O schizofrénii Slovákov v tejto téme vypovedajú aj jediné dva zverejnené výskumy verejnej mienky o našom postoji ku konfliktu na Ukrajine a o vplyve Ruska v ňom, ktoré vykonala agentúra Focus. Ten prvý urobila vlani na objednávku Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ten druhý vznikol tento rok pre SFPA. Na jednej strane vyše 60 percent (SFPA), či dokonca až 80 percent opýtaných (IVO) odmieta ruskú agresiu voči Ukrajine, no zároveň si väčšina z nich myslí, že to nie je dôvod na zmenu našej politiky voči Rusku. Inými slovami, nás sa to netýka, robme si s Ruskom naďalej svoj biznis. Alebo iný príklad. Až 58 percent opýtaných súhlasí s tým, že máme prísť na pomoc inej krajine NATO v prípade ohrozenia, no zároveň 70 percent hovorí nie základniam NATO na našom území. Čudujete sa, že tejto zmätenosti voličov vychádza Fico v ústrety?
.kde nájdem Kremeľ?
Z falošnej premisy, že pravda je vždy niekde medzi, prípadne že treba konšpirátorov verejne demaskovať, vychádza nielen naivná Adela Banášová pri výbere svojich hostí, ale aj Michal Havran, ktorý nedávno zvýznamnil Tibora Eliota Rostasa z časopisu Zem a Vek, keď ho pozval na diskusiu do klubu Nu Spirit so stredoškolským učiteľom dejepisu a geografie, občianskym aktivistom Jurajom Smatanom. Ten pred pár mesiacmi pomenoval 42 webových stránok, ktoré u nás vedome či nevedome šíria ruskú a proruskú propagandu. Smatana dosiahol čosi výnimočné. Písali už o ňom aj BBC, Forbes či Foreign Policy. Začiatok tohto príbehu je ako obvykle nenápadný. Niekedy v roku 2013 poslala do Ekofóra, kde dlhodobo Smatana pôsobí, jedna pani petíciu, ktorá protestovala proti juvenilnej justícii. „Nevedel som, o čo ide. Bola to výzva, aby sa tu nekradli deti tak ako na skazenom Západe. Kamaráti ochranári ma potom upozornili, že toto už beží na internetových fórach v Rusku, kde sa veľa píše o tom, že najmä v škandinávskych krajinách je úplne patologicky nastavená legislatíva na ochranu detí, ktorá umožňuje, aby ich brali rodičom a dávali ich k dispozícii ‚zvrhlým homosexuálom‘. Vtedy sme sa tej panej slušne poďakovali, petíciu sme neuverejnili a neriešili sme to ďalej,“ spomína Smatana.
Zlom nastal vzápätí. Smatanovi známi začali na facebooku zdieľať článok, ktorý prebehol naším aj českým bulvárom. Podľa neho mala učiteľka v Kanade na hodine sexuálnej výchovy predvádzať pred deťmi masturbáciu. Učiteľovi sa to zdalo podozrivé a začal si správu overovať. „Bral som to nielen ako vymyslené, ale ako vykalkulované, cielene zamerané na rodičovské pudy a pohoršenie z toho, čo k nám prichádza zo Západu. Zistil som, že to bolo úplne inak. Fotky boli ukradnuté. Nešlo o učiteľku, ale o majiteľku sexshopu, ktorá robí osvetové besedy. Nebolo to v škole s deťmi, ale vo vysokoškolskom kampuse. A nebolo to na hodine sexuálnej výchovy, ale študenti si ju pozvali vo voľnom čase na besedu. Zistil som, že prvé použitie tejto správy bolo na nejakom ruskom diskusnom fóre. Potom tá dezinformácia putovala cez Maďarsko, Bulharsko k nám a do Česka,“ pokračuje Smatana. Vtedy sa mu ozvala ruská filologička a ľudskoprávna aktivistka Elena Gluško. Napísala, že ona také správy pozná, majú svoj rukopis a ide o ruský export aj na Slovensko.
Nadôvažok si Smatana všimol na webe rozšírenú tretiu podozrivú správu. Ruská centrálna banka údajne ohlásila projekt Dvojhlavého orla, ktorý spočíva v tom, že rubeľ prejde na zlatý štandard a Rusko bude ropu a plyn predávať za túto menu, čo bude znamenať definitívny koniec petrodolára. „Tam už mi začali blikať všetky kontrolky. Smrdelo to manipuláciou a propagandou. O to viac, že na serióznych svetových stránkach som sa o čomsi takom nič nedočítal. Zato mi vo vyhľadávači vyskočilo asi dvadsať podozrivých stránok v slovenčine a v češtine. Panobčan, aeronet a podobne. Bola na nich slepá škvrna, čo znamená, že tam nie sú kritické správy o Rusku. Pri tejto správe som už nemal nijaké pochybnosti, že ide o cielený propagandistický produkt. Vykresľuje Rusko ako ekonomicky silnú krajinu, ktorá rozbije to naše západné skorumpované finančné kasíno. Najstaršie výskyty tejto správy boli opäť v Rusku,“ dodáva Smatana. Na kľúčovú otázku, či ide podľa neho o cielenú aktivitu platených agentov ruskej propagandy, alebo o dobrovoľnú iniciatívu presvedčených aktivistov, má túto odpoveď: „Kde tam nájdem Kremeľ? Z princípu fungovania týchto vecí ich nemožno vystopovať až ku zdroju. Určite to mnohí robia iba kvôli vysokej čítanosti. Iní tie materiály kopírujú a prekladajú, lebo vyhovujú ich obrazu sveta. Ale som presvedčený, že niektoré z týchto webov sú priamo financované z Ruska. No preniknutie do ich vnútra, do ich vlastníckej štruktúry už nie je v silách jednotlivca ako som ja. Je to úloha pre spravodajské služby.“
.antipropaganda
Na Smatanovu záslužnú prácu nadväzuje aj zakladateľ Modrého anjela a známy bloger Radovan Bránik. Publikoval niekoľko správ o ruských inštruktoroch bojových umení zo špeciálnych jednotiek, ktorí v našich lesoch a hájoch cvičia „slovenských brancov“. Dokázal, že ich nábor neprebieha živelne, ale je cez extrémistické skupiny prepojený s ruskými štruktúrami.
Čo proti tomu všetkému robí naša tajná služba? Dobrá otázka. Česká BIS zverejnila správu o hrozbe zvýšených aktivít ruských spravodajských služieb a propagandy, u nás o ničom takom nevieme. Bezpečnostný analytik z Inštitútu stredoeurópskej politiky (CEPI) Marián Majer upozorňuje okrem internetu na ďalšie aktivity ruskej propagandy: „Ide o koordinovanú činnosť s prispením ruskej ambasády v Bratislave, ktorá sa od jesene 2014 zintenzívnila. Na pozvanie ambasády prichádzajú na Slovensko rôzni hostia, vysokoškolskí pedagógovia považovaní za hlásne trúby prokremeľskej propagandy, ktorí diskutujú so študentmi v Sládkovičove alebo v Banskej Bystrici. Pred mesiacom bola takáto debata aj na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Boli tam dovezení aj mladí Rusi, ktorí študujú na Slovensku a diskusiu celkom ovládli. Naše diskusie sú preto na pozvánky. Najbližšie bude ruská propaganda aj témou bezpečnostnej konferencie GLOBSEC.“
Majerov kolega Milan Šúplata v blízkom čase sprevádzkuje webovú stránku antipropaganda.sk. Ide zatiaľ o súkromnú iniciatívu niekoľkých analytikov a expertov. Spočiatku sa zamerajú na vyvracanie niektorých často uvádzaných mýtov a lží. Veria, že nijaké „trollcentrum“ na Slovensku, na rozdiel od Ruska, nie je potrebné. Podobné dekonšpiratívne stránky vznikli aj na sociálnych sieťach. Krajina si tak buduje svoj imunitný systém a nevyzerá všetko beznádejne.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.