Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Voynichov rukopis

.daniel Hevier .časopis .literatúra

Súčasné filmy a

Súčasné filmy a bestsellery sú plné mysterióznych kníh, ktoré spúšťajú lavínu tajuplných udalostí. V depozite ľudstva však existuje jedna kniha, ktorá je zmaterializovaným  Tajomstvom.


Nepoznáme jej autora, nepoznáme čas vzniku, nepoznáme jazyk, v ktorom je napísaná, neviem dokonca rozlúštiť zmysel ilustrácií, ktoré ju sprevádzajú. A čo viac – nevieme, aký má zmysel a či má vôbec nejaký zmysel. Tieto otázniky odolávajú už stovky rokov. Volá sa to Voynichov rukopis.
Wilfrid Voynich, amerikanizovaný Rus, antikvariátnik a bibliofil, získal roku 1912 starú knihu, vlastne to bol ručne písaný a ilustrovaný kódex, ktorý nemal nijaký titul, a tak sa mu začalo hovoriť Voynichov rukopis (do histórie vošiel pod skratkou VM, M ako manuscript). Pramene tvrdia, že mal od 230 do 272 strán. Aj keď sa nedá určiť presný dátum jeho vzniku, rozbory dokázali, že táto kniha pochádza pravdepodobne z 13. storočia.

.podozrivý rok
Prvýkrát sa o nej dozvedáme v podozrivom roku 1666, keď sa rukopis dostal na dvor – a do rúk alchymistického cisára Rudolfa II., z ktorého si robia vtipy niektoré české filmy, ale ktorý nebol takým čudákom a bláznom, ako ho vykresľujú. Alchy-mystik Rudolf zaplatil za neveľký kódex formátu 18 x 25 cm, 3,5 kila zlata. Ak si uvedomíme, že dnes je jeho hodnota vyčíslená na niekoľko miliónov dolárov, tak to asi nebola najhoršia investícia. Osobu, ktorá odovzdala vzácny exemplár, nie je možné identifikovať, rukopis však sprevádzal list, v ktorom sa za autora označuje Roger Bacon, alchymista a vizionár, ale aj vedec a filozof (nemýliť si s Francisom Baconom, ktorému zasa, pre zmenu, pripisujú niektorí dielo Shakespeara).  

.z ruky do ruky
Rukopisu sa už za života cisára dotklo niekoľko pozoruhodných rúk. Jedny patrili šarlatánovi Edwardovi Kelleymu, iné astrológovi a dobovému špiónovi Johnovi Deeovi. Po Rudolfovej smrti sa VM dostal do rúk polyhistorovi Athanasiovi Kircherovi, neskôr prostredníctvom neho jezuitom, a tým Katolíckej cirkvi. Všetci jeho majitelia či čitatelia podstupovali márnu prácu: rozlúštiť jeho význam, rozkódovať jeho zmysel. Nikomu sa to nepodarilo. Do dnešných dní. Kódex niekedy na celé desaťročia, ba storočia zmizol, aby sa zasa niekde vynoril a začal vyžarovať neviditeľné žiarenia tajomnosti.

.listovanie v tajomstve
Podstúpme virtuálne listovanie v tomto monumentálnom zväzku. Máme pred sebou 272 strán (aj tu sa však jednotliví svedkovia rozchádzajú). Na prvý pohľad ide o starodávny herbár, pretože na mnohých stránkach sú vyobrazenia rôznych bylín. A hoci nám niečo pripomínajú, nedajú sa identifikovať. Také rastliny nikde na zemi nerastú a nerástli. Ďalšími stránkami kódex pripomína astronomickú príručku či hvezdársku knihu. Sú tam diagramy a znamenia zverokruhu. Anatomický atlas zasa naznačujú ľudské figúry: všetky sú však zachytené v nezvyčajných prostrediach a pri čudesných činnostiach. Sú tu napríklad ženské postavy so špicatými prsami, ktoré sa čľapkajú v tekutinách, pri ktorých vidno potrubia, ale akoby biologického pôvodu. Akoby ktosi stvárnil halucinačné skríženie priemyselných rúr so ženskými vajcovodmi. Iné obrázky zasa nadobudnú zmysel, keď sa na ne pozrieme ako na obrovské zväčšeniny rastlinnej štruktúry alebo panoramatické zábery na Zem či iné planéty. Lenže kto vtedy chyroval o mikroskopoch či výkonných ďalekohľadoch! My, poučení Hieronymom Boschom a Salvadorom Dalím, vieme oceniť bizarnosť týchto vyobrazení, ale doboví čitatelia museli byť užasnutí. Mapy neexistujúcich krajov naznačujú, že ide o zemepisný atlas a tajné recepty a návody zasa hovoria o farmaceutickom spise.


.40.000 slov
Bizarné obrázky sú sprevádzané husto napísaným kaligrafickým písmom. Bádatelia spočítali, že rukopis obsahuje 40.000 rôznych slov, pričom väčšina z nich má po šesť písmen. Alebo sú to číslice a celý rukopis je kódom záhadného vzorca? A hoci rukopis dekódovali najlepší znalci kryptológie od cirkevných až po vojnových dešifrantov, od stredovekých okultistov až po súčasných pracovníkov ctihodných knižníc a univerzít, nikomu sa to nepodarilo. Do dnešných dní. Neznámy jazyk (alebo jazyky?) odolávajú. Pritom ide evidentne o logický jazykový systém, nie je to dielo pomätenca. Istými črtami použitý jazyk pripomína polynézske nárečia, potom hneď čínštinu či starú ukrajinčinu. Odvážni bádatelia dokonca tvrdia, že ide o jazyk mimozemšťanov alebo reč, ktorou sa dorozumievajú anjeli. Racionálnejší lúštitelia sa zasa domnievajú, že dielo je napísané novovytvoreným, umelým jazykom, ktorý bol potom ešte navyše zakódovaný podľa neznámeho kľúča. Kto by si však dával takú námahu, a najmä prečo?

.mystifikácie mystiky
Ľudská zvedavosť je indiskrétna, neznáša, keď je nejaké dielo anonymné. Bádatelia všetkých čias už stáročia snoria po tom, kto môže byť autorom takého nezvyčajného opusu. Okruh stredovekých alchymistov a mágov nie je celkom nereálny. České kruhy zamerali svoje bádanie na českých vzdelancov. Napokon, rukopis sa prvýkrát objavil v Čechách a táto stopa nemusí byť falošná. V tejto súvislosti je zaujímavý istý Jakub Horčický z Tepence (zvaný aj Sinapius), ktorý je na knihe podpísaný ako jej vlastník. A od vlastníctva nemusí byť ďaleko k autorstvu... Skeptici od začiatku upodozrievali samotného Voynicha, ktorý rukopis objavil. Údajne bol vybavený všetkými kompetenciami a zručnosťami, aby vyrobil unikátne falzum. Iní idú ešte ďalej: naznačujú, že rukopis sa už dostal ako falošný Rudolfovi. Jeho ochota platiť horibilné sumy za exotické exempláre do jeho zbierok bizarností bola všeobecne známa. Nemohol niekto podľahnúť pokušeniu a vyrobiť na mieru rukopis bez zmyslu a významu? Túto eventualitu spochybňuje prácnosť, s akou bol kódex napísaný a vyzdobený. Falošný spis by sa dal vyrobiť s oveľa menšou nákladnosťou. 

.zmysel nezmyslu
Voynichov rukopis môžeme vnímať ako dielo, ktoré nemá nijaký zmysel alebo ako artefakt, ktorého zmysel nám zatiaľ uniká. Všetci doterajší bádatelia však vnímajú jeho význam len ako nositeľa informácií. Niektorí v ňom tušia zašifrované náboženské posolstvá, učenie tajných siekt a neznámych cirkví, iní astronomické, matematické, biologické a iné logické znalosti. Jeden názor hovorí, že dielo bolo určené ako test budúcim generáciám, ako si s ním poradia. Naša civilizácia v tomto teste zatiaľ neuspela. Ale toto dielo môže mať aj iný význam – estetický, emocionálny. Čo ak ide o umelecké dielo, ktorého zmysel je v čírom rozkošníctve z kreatívnych schopností svojho autora? Čo ak si niekto vymyslel neznámu faunu a flóru, neznámy vesmír, neznámu civilizáciu, tak ako si súčasní autori vymýšľajú novú realitu? Čo ak je Voynichov rukopis prvou fantasy? Čo ak mal niekto radosť jednoducho z vytvárania tajomstva? Čo ak máme všetci zmysel tohto nezmyslu pred nosom a pre oči ho nevidíme? Možno, že jeho zmysel nie je v dekódovaní a rozšifrovaní záhadného posolstva. Možno, že to, čo máme s rukopisom robiť, je iba – žasnúť nad ľudskou predstavivosťou a obrazotvornosťou. Je to málo vznešený cieľ?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite