Povedzme si to rovno a bez obalu. Je na svete len veľmi málo rozkoší, ktoré sa vyrovnajú tej poriadne si občas zamaškrtiť. Môže človek držať diéty, môže sa zariekavať, vydierať sa, hromžiť si. No príde deň, keď sa to v ňom zlomí a prejaví sa pravá ľudská podstata. Začne sa peklo, pri ktorom dotyčný nepozná brata ani inú, bližšiu či vzdialenejšiu rodinu. Zostáva po ňom spúšť, vypálená krajina, rany na duši. Kompletne vyjedený obývačkový bar, pôvodne plný nikoho neiritujúcich cukríkov. Ukradnuté čokoládové vajcia, zjedené potajme na záchode, pričom vám naň klopú synovia, ktorí si ich vyšibali. Plný košík pestrofarebných vreciek s gumovými hadíkmi a prázdny pohľad závisláka, zavesený na chápajúcu predavačku. Sme jednoducho na sladké. Vo všetkých ohľadoch a vo všetkých dobách.
.najprv sladkosti, potom pazúrik
Prvé sladkosti sme začali konzumovať ešte predtým, ako sme urobili prvý pazúrik. Kvôli tomu opojnému pocitu bol schopný náš prapredok zabudnúť na pud sebazáchovy, vytlačiť zo svojho mozgu dobiedzavý alarm pískajúci dookola varovanie, že včely majú žihadlo a že vlúpať sa im do bútľaviny nie je dobrý nápad. Hlavne, že potom mohol celý doďobaný uspokojiť svoje nutkanie a po jazyku sa mu rozliala čistá slasť.
Prvý cukrár medzi našimi prapredkami zistil, že so slasťou sa dá narábať ešte rafinovanejšie ako len pchať si do úst sladké oriešky, ovocie a med. Jednoducho si to treba dávať do úst naraz a v jednom balíku! Spojil teda všetko dokopy a my tento vynachádzavý dezert doteraz nachádzame pri potulkách za sladkosťami v Stredomorí. Je to tam, najstarší dezert na svete vôbec - oriešky zaliate v mede. Táto maškrta v rôznych variantoch vydržala veľmi dlho, dokonca celý stredovek, kým na náš kontinent neprikvitol ten strašný biely jed – cukor. A vtedy sa to začalo.
.skrývačka pomedzi jedlá
Z jedálnička sa vydelila jedna celá odnož, ktorá sa začala starať len o to, aby sme my, náruživí sladkojedi, mali čo do úst vložiť po tom, keď sa už všetci najedli a už len odfukujú na stoličkách.
Celý starovek a aj veľkú časť stredoveku sa totiž sladkosti nejedli ako samostatný chod, považovali sa len za akúsi maškrtu – nemali pre seba vyčlenený priestor. Naša neodbytná chuť na sladké sa poskrývala kade-tade pomedzi hlavné jedlá. Väčšina z nich totiž, vrátane tých mäsitých, bola korenená orieškami a medom. Špeciálne obľúbená bola kombinácia jahňaciny, sušeného ovocia, medu a ružovej vody. Našťastie však prišla oslobodzujúca renesancia, ktorá všetko vyzliekla pekne donaha. Obnažila naše zvrhlé sladké chúťky a roztrhlo sa vrece s receptami na koláče, pudingy, nákypy, zmrzliny, sorbety, torty, šišky, štrúdle, rezy a polevy.
.zase ten Kolumbus!
Nehovoriac o tom, že do tejto zurvalej oslavy prirodzených slastí sa pripojila šťastná náhoda. Kolumbovi sa nepodarilo trafiť do Indie, takže namiesto obligátneho muškátového orechu doniesol domov vanilku, čokoládu, kakao a iné fajnoty, bez ktorých si už nevieme predstaviť žiť a umierať.
Prvý recept na koláč vraj pochádza z roku 1381 a volá sa Tartis in Applis a ako mnohí tušia, ide o klasický jablkový koláč. Odvtedy začal každý ambicióznejší kuchár vymýšľať, čím by ulahodil pánovi na konci večere, aký najlepší a najrafinovanejší zlatý klinec večera by mu ponúkol. A tak sa stalo, že vznikol samostatný chod, ktorý milujeme najviac zo všetkých. Dezert. Meno mu, samozrejme, dali Francúzi a je odvodené z latinského servir – servírovať. Ibaže tentoraz ide o jeho obrátený význam – desservire, čiže spratávať zo stola. Na záver už len kávička a môže sa ísť spokojne a s opojným pocitom dobre vykonanej práce domov.
Urobme si spadnutú tortu na deň detí/
Potrebujeme šesť vajec. Štyri z nich oddelíme na bielka a žĺtka. 4 žĺtka a dve celé vajíčka vymiešame s dvoma lyžicami kakaa, čajovej lyžičky vanilkovej esencie a 6 polievkovými lyžicami kryštálového cukru do peny. Popritom si rozpustíme vo vodnom kúpeli tri celé čokolády čo najvyššej kvality spolu s dvoma lyžicami rastlinného oleja a osminkou masla. Do tejto čokoládovej krásy vmiešame vajíčkovú zmes. Zo štyroch bielkov vyšľaháme penu a keď začne robiť kopčeky, postupne do nej popri šľahaní zamiešavame 6 lyžíc cukru, aby bola pevná. Bielka jemne zapracujeme do cesta, a to vylejeme do okrúhlej formy na torty vymastenej olejom. Dáme to do rúry na 180 stupňov a pečieme 35 až 45 minút, kým sa na torte nezačnú robiť čudné škáry a nezačne sa prepadať. Vybrať, nechať vychladnúť, nezľaknúť sa, že torta vyzerá, akoby nám po ceste spadla. Na záver už len vyšľaháme šľahačku s jedným téglikom mascarpone a troma lyžicami práškového cukru a nanesieme to navrch. Krájame a maškrtíme. Upozornenie. Bez múky a vysoko návykové! Nenechávať osamote v jednej miestnosti s osobou bez pevnej vôle.
.najprv sladkosti, potom pazúrik
Prvé sladkosti sme začali konzumovať ešte predtým, ako sme urobili prvý pazúrik. Kvôli tomu opojnému pocitu bol schopný náš prapredok zabudnúť na pud sebazáchovy, vytlačiť zo svojho mozgu dobiedzavý alarm pískajúci dookola varovanie, že včely majú žihadlo a že vlúpať sa im do bútľaviny nie je dobrý nápad. Hlavne, že potom mohol celý doďobaný uspokojiť svoje nutkanie a po jazyku sa mu rozliala čistá slasť.
Prvý cukrár medzi našimi prapredkami zistil, že so slasťou sa dá narábať ešte rafinovanejšie ako len pchať si do úst sladké oriešky, ovocie a med. Jednoducho si to treba dávať do úst naraz a v jednom balíku! Spojil teda všetko dokopy a my tento vynachádzavý dezert doteraz nachádzame pri potulkách za sladkosťami v Stredomorí. Je to tam, najstarší dezert na svete vôbec - oriešky zaliate v mede. Táto maškrta v rôznych variantoch vydržala veľmi dlho, dokonca celý stredovek, kým na náš kontinent neprikvitol ten strašný biely jed – cukor. A vtedy sa to začalo.
.skrývačka pomedzi jedlá
Z jedálnička sa vydelila jedna celá odnož, ktorá sa začala starať len o to, aby sme my, náruživí sladkojedi, mali čo do úst vložiť po tom, keď sa už všetci najedli a už len odfukujú na stoličkách.
Celý starovek a aj veľkú časť stredoveku sa totiž sladkosti nejedli ako samostatný chod, považovali sa len za akúsi maškrtu – nemali pre seba vyčlenený priestor. Naša neodbytná chuť na sladké sa poskrývala kade-tade pomedzi hlavné jedlá. Väčšina z nich totiž, vrátane tých mäsitých, bola korenená orieškami a medom. Špeciálne obľúbená bola kombinácia jahňaciny, sušeného ovocia, medu a ružovej vody. Našťastie však prišla oslobodzujúca renesancia, ktorá všetko vyzliekla pekne donaha. Obnažila naše zvrhlé sladké chúťky a roztrhlo sa vrece s receptami na koláče, pudingy, nákypy, zmrzliny, sorbety, torty, šišky, štrúdle, rezy a polevy.
.zase ten Kolumbus!
Nehovoriac o tom, že do tejto zurvalej oslavy prirodzených slastí sa pripojila šťastná náhoda. Kolumbovi sa nepodarilo trafiť do Indie, takže namiesto obligátneho muškátového orechu doniesol domov vanilku, čokoládu, kakao a iné fajnoty, bez ktorých si už nevieme predstaviť žiť a umierať.
Prvý recept na koláč vraj pochádza z roku 1381 a volá sa Tartis in Applis a ako mnohí tušia, ide o klasický jablkový koláč. Odvtedy začal každý ambicióznejší kuchár vymýšľať, čím by ulahodil pánovi na konci večere, aký najlepší a najrafinovanejší zlatý klinec večera by mu ponúkol. A tak sa stalo, že vznikol samostatný chod, ktorý milujeme najviac zo všetkých. Dezert. Meno mu, samozrejme, dali Francúzi a je odvodené z latinského servir – servírovať. Ibaže tentoraz ide o jeho obrátený význam – desservire, čiže spratávať zo stola. Na záver už len kávička a môže sa ísť spokojne a s opojným pocitom dobre vykonanej práce domov.
Urobme si spadnutú tortu na deň detí/
Potrebujeme šesť vajec. Štyri z nich oddelíme na bielka a žĺtka. 4 žĺtka a dve celé vajíčka vymiešame s dvoma lyžicami kakaa, čajovej lyžičky vanilkovej esencie a 6 polievkovými lyžicami kryštálového cukru do peny. Popritom si rozpustíme vo vodnom kúpeli tri celé čokolády čo najvyššej kvality spolu s dvoma lyžicami rastlinného oleja a osminkou masla. Do tejto čokoládovej krásy vmiešame vajíčkovú zmes. Zo štyroch bielkov vyšľaháme penu a keď začne robiť kopčeky, postupne do nej popri šľahaní zamiešavame 6 lyžíc cukru, aby bola pevná. Bielka jemne zapracujeme do cesta, a to vylejeme do okrúhlej formy na torty vymastenej olejom. Dáme to do rúry na 180 stupňov a pečieme 35 až 45 minút, kým sa na torte nezačnú robiť čudné škáry a nezačne sa prepadať. Vybrať, nechať vychladnúť, nezľaknúť sa, že torta vyzerá, akoby nám po ceste spadla. Na záver už len vyšľaháme šľahačku s jedným téglikom mascarpone a troma lyžicami práškového cukru a nanesieme to navrch. Krájame a maškrtíme. Upozornenie. Bez múky a vysoko návykové! Nenechávať osamote v jednej miestnosti s osobou bez pevnej vôle.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.