Trenčín býval futbalovým mestom, zlatú éru zažil v 60. rokoch. Najskôr pod vedením Karči báčiho Borhyho sa na jar 1963 ako nováčik prepracoval k druhému miestu v československej lige. Na jeseň 1967 viedol ligu po jesennej časti (sedem slovenských klubov bolo pred siedmimi českými!), prišiel však o trénera Michala Vičana a na jar finišoval až tretí za Trnavou a Slovanom. Mená ako V. Masný, Bencz, Rihošek, Navrátil, Bartovič, Čemez, Hojsík, Pokorný, Koiš, Albrecht patria do povedomia generácií fanúšikov.
Jednota Trenčín vydržala v najvyššej súťaži do roku 1980, potom si ju zahrala až po rozdelení republiky po sedemnásťročnom čakaní. V slovenskej lige spôsobili Ozeta Dukla, neskôr Laugaricio a AS najprv pozitívny vietor. Mladí tréneri Stano Griga a Róbert Paldan ju vytiahli medzi elitu, hráči ako Fabuš, Valachovič, Šmelko, Hanko, Konečný, Schulz, Kisel, neskôr Škrtel či Ivana sa dostali alebo klopali na dvere reprezentácie.
.holandský majiteľ
Úpadok sa v polovici minulého desaťročia snažil zmeniť nový majiteľ klubu Tschen La Ling. Bývalý holandský reprezentant a hráč Ajaxu Amsterdam (1975 – 1982), prišiel v lete 2007 so smelými plánmi hrať do štyroch rokov v Lige majstrov. Ale po skúsenostiach so zahraničnými investormi v Košiciach či Slovane prevládala skôr skepsa.
Aj Trenčín bol miestami na posmech, najmä v prvej sezóne s novými majiteľmi a miestami komicky vystupujúcim anglickým trénerom McDonaldom, keď napriek príchodu niekoľkých zahraničných hráčov na čele s Argentínčanmi Baezom a Depetrisom z ligy vypadol a dostal sa do nej naspäť až na tretí pokus na jar 2011.
La Ling bol už v ďalších rokoch vo vyjadreniach opatrnejší a hlavne – stavil s klubom na dlhodobú prácu bez rýchlych cieľov.
Dobrou sieťou kontaktov v Holandsku, ktorá mu umožnila zázemie skautingu v Afrike, v Južnej Amerike (Brazília, Argentína) či na Balkáne, sa snažil skvalitňovať káder. Posúval na Slovensko hráčov, ktorí sa „vykopú“ v našej lige, získajú skúsenosti a v mladom veku sa môžu stať celkom dobrým artiklom. Príkladom tejto sezóny sú Nigérijčan Moses Simon s Bosniakom Harisom Hajradinovičom, ktorí v zime zamierili do KAA Gent a pred niekoľkými dňami s ním oslavovali titul v belgickej lige (Simon k nemu prispel na jar siedmimi gólmi).
.holandská škola
Trenčín napredoval. Už pri druholigovom víťazstve v sezóne 2010/11 hral ofenzívny futbal plný gólov. A v najvyššej súťaži nepoľavil. Triapolročnú systematickú prácu Adriána Guľu, ktorého od sezóny 2013/14 zlákala Žilina, zveľadil po krátkom intermezze Ľ. Nosického jeho asistent Martin Ševela.
V Trenčíne sa presadzuje holandská futbalová škola stojaca na útočnom prejave, dobrej technike hráčov, na kvalitnej práci s priestorom, na futbalových riešeniach, proaktivite a atraktivite. Mnohí dlhodobo tvrdili, že jedinou trenčianskou výhodou je umelý trávnik štadióna na Sihoti. Zlepšujúce sa výsledky doma či vonku i konečné umiestnenia na konci predchádzajúcich sezón hovoria o jasnom opaku. Už vlani finišoval Trenčín druhý za Slovanom (predtým bol piaty a tretí), v máji 2015 zbiera sladké ovocie – po tridsiatich siedmich rokoch vyhral Slovenský pohár a prvýkrát aj ligu.
Dobrou správou pre náš futbal je, že v Trenčíne sa presadili a výkonnostne podrástli slovenskí hráči – spomeňme Šemrinca, Bera a už dlhodobejšie výborného Lobotku. Podarilo sa im akcelerovať popri zahraničných oporách – Jairovi, van Kesselovi, Rabiuovi.
Dobrou správou je aj to, že na trenčianskej lavičke sa presadil mladý slovenský tréner. Tridsaťdeväťročný Martin Ševela, bývalý skúsený ligový hráč, nadviazal na Guľovu robotu. Patrí k tým, ktorým sa páči hra Barcelony: „Nielen hra, ale aj myslenie, filozofia, z ktorých sa dá veľa zobrať. S každým hráčom sme sa snažili pracovať na ich potenciále. Odhaľovať ho, hľadať jeho limity, povedať si, čo stačí na našu ligu, ale nebude už stačiť v zahraničí. Vytvorila sa silná, zomknutá partia.“
V minulých sezónach nerozhádzali túto partiu ani prestupy viacerých opôr (Kubík, Depetris, Štefánik, Peltier, Malec) a platilo to aj počas tejto zimy. Na jar hral Trenčín ešte efektívnejšie, v obrane ešte pevnejšie (v trinástich kolách dostal len päť gólov) a desiatimi víťazstvami za sebou zamieril k titulu.
Ďalšou dobrou správou pre náš futbal je, že podobne konštruktívnu a cieľavedomú prácu zvolili aj v Žiline a o rok chcú byť majstrami. Zlou správou pre náš futbal je, že zo šiestich najväčších miest Slovenska sa liga nehrá v štyroch (Košice, Prešov, Nitra, Banská Bystrica), že v metropole máme len jeden plnoprofesionálne fungujúci klub (Slovan). Zlou správou pre náš futbal je, že klubizmus vymiera. A bez klubov v najväčších mestách, bez klubov s najväčšou tradíciou, s ligou len na polovici mapy Slovenska, hrozí ďalšie podvyživenie futbalu a jeho odrezaný akčný rádius.
.autor je športový komentátor RTVS
Jednota Trenčín vydržala v najvyššej súťaži do roku 1980, potom si ju zahrala až po rozdelení republiky po sedemnásťročnom čakaní. V slovenskej lige spôsobili Ozeta Dukla, neskôr Laugaricio a AS najprv pozitívny vietor. Mladí tréneri Stano Griga a Róbert Paldan ju vytiahli medzi elitu, hráči ako Fabuš, Valachovič, Šmelko, Hanko, Konečný, Schulz, Kisel, neskôr Škrtel či Ivana sa dostali alebo klopali na dvere reprezentácie.
.holandský majiteľ
Úpadok sa v polovici minulého desaťročia snažil zmeniť nový majiteľ klubu Tschen La Ling. Bývalý holandský reprezentant a hráč Ajaxu Amsterdam (1975 – 1982), prišiel v lete 2007 so smelými plánmi hrať do štyroch rokov v Lige majstrov. Ale po skúsenostiach so zahraničnými investormi v Košiciach či Slovane prevládala skôr skepsa.
Aj Trenčín bol miestami na posmech, najmä v prvej sezóne s novými majiteľmi a miestami komicky vystupujúcim anglickým trénerom McDonaldom, keď napriek príchodu niekoľkých zahraničných hráčov na čele s Argentínčanmi Baezom a Depetrisom z ligy vypadol a dostal sa do nej naspäť až na tretí pokus na jar 2011.
La Ling bol už v ďalších rokoch vo vyjadreniach opatrnejší a hlavne – stavil s klubom na dlhodobú prácu bez rýchlych cieľov.
Dobrou sieťou kontaktov v Holandsku, ktorá mu umožnila zázemie skautingu v Afrike, v Južnej Amerike (Brazília, Argentína) či na Balkáne, sa snažil skvalitňovať káder. Posúval na Slovensko hráčov, ktorí sa „vykopú“ v našej lige, získajú skúsenosti a v mladom veku sa môžu stať celkom dobrým artiklom. Príkladom tejto sezóny sú Nigérijčan Moses Simon s Bosniakom Harisom Hajradinovičom, ktorí v zime zamierili do KAA Gent a pred niekoľkými dňami s ním oslavovali titul v belgickej lige (Simon k nemu prispel na jar siedmimi gólmi).
.holandská škola
Trenčín napredoval. Už pri druholigovom víťazstve v sezóne 2010/11 hral ofenzívny futbal plný gólov. A v najvyššej súťaži nepoľavil. Triapolročnú systematickú prácu Adriána Guľu, ktorého od sezóny 2013/14 zlákala Žilina, zveľadil po krátkom intermezze Ľ. Nosického jeho asistent Martin Ševela.
V Trenčíne sa presadzuje holandská futbalová škola stojaca na útočnom prejave, dobrej technike hráčov, na kvalitnej práci s priestorom, na futbalových riešeniach, proaktivite a atraktivite. Mnohí dlhodobo tvrdili, že jedinou trenčianskou výhodou je umelý trávnik štadióna na Sihoti. Zlepšujúce sa výsledky doma či vonku i konečné umiestnenia na konci predchádzajúcich sezón hovoria o jasnom opaku. Už vlani finišoval Trenčín druhý za Slovanom (predtým bol piaty a tretí), v máji 2015 zbiera sladké ovocie – po tridsiatich siedmich rokoch vyhral Slovenský pohár a prvýkrát aj ligu.
Dobrou správou pre náš futbal je, že v Trenčíne sa presadili a výkonnostne podrástli slovenskí hráči – spomeňme Šemrinca, Bera a už dlhodobejšie výborného Lobotku. Podarilo sa im akcelerovať popri zahraničných oporách – Jairovi, van Kesselovi, Rabiuovi.
Dobrou správou je aj to, že na trenčianskej lavičke sa presadil mladý slovenský tréner. Tridsaťdeväťročný Martin Ševela, bývalý skúsený ligový hráč, nadviazal na Guľovu robotu. Patrí k tým, ktorým sa páči hra Barcelony: „Nielen hra, ale aj myslenie, filozofia, z ktorých sa dá veľa zobrať. S každým hráčom sme sa snažili pracovať na ich potenciále. Odhaľovať ho, hľadať jeho limity, povedať si, čo stačí na našu ligu, ale nebude už stačiť v zahraničí. Vytvorila sa silná, zomknutá partia.“
V minulých sezónach nerozhádzali túto partiu ani prestupy viacerých opôr (Kubík, Depetris, Štefánik, Peltier, Malec) a platilo to aj počas tejto zimy. Na jar hral Trenčín ešte efektívnejšie, v obrane ešte pevnejšie (v trinástich kolách dostal len päť gólov) a desiatimi víťazstvami za sebou zamieril k titulu.
Ďalšou dobrou správou pre náš futbal je, že podobne konštruktívnu a cieľavedomú prácu zvolili aj v Žiline a o rok chcú byť majstrami. Zlou správou pre náš futbal je, že zo šiestich najväčších miest Slovenska sa liga nehrá v štyroch (Košice, Prešov, Nitra, Banská Bystrica), že v metropole máme len jeden plnoprofesionálne fungujúci klub (Slovan). Zlou správou pre náš futbal je, že klubizmus vymiera. A bez klubov v najväčších mestách, bez klubov s najväčšou tradíciou, s ligou len na polovici mapy Slovenska, hrozí ďalšie podvyživenie futbalu a jeho odrezaný akčný rádius.
.autor je športový komentátor RTVS
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.