Český týždeň Tomáša Němečka

1) Blahobyt. Po dlhotrvajúcej recesii konečne ekonomika rastie o 3,9 percenta a v krajine to poznať. 2) Únava. V rokoch 2006 – 2013 dve české pravicové vlády vykrvácali pri presadzovaní reforiem, ktoré na Slovensku prešli neporovnateľne ľahšie: jediná sadzba dane z príjmu, zdravotnícke poplatky, druhý penzijný pilier. 3) Odliv. Nečasova vláda skončila po spektakulárnom zásahu polície na úrade vlády v júni 2013. ODS – kľúčovú stranu ponovembrových ekonomických reforiem – to nadlho poškodilo. 4) Babiš, „nepolitik“ a majiteľ hnutia ÁNO, sľubuje koniec ideológií a technokratické vládnutie sústredené na prevádzku. Dotiahol tým k sebe plytkých voličov ODS bez hodnotového ukotvenia. 5) Médiá. Dva zo štyroch hlavných denníkov vlastní Babiš a už to cítiť: v tom, o čom píšu, aj o čom nepíšu. 6) ČSSD. Po vzniku Sobotkovho kabinetu som pre .týždeň písal, že to v Česku vyzerá na štyri roky konformnejšej, ficovskejšej politiky v blízkosti hlavného prúdu EÚ. Možno po rokoch recesie a rozpočtových škrtov Česko potrebuje oddych. Možno momentálne na viac nemá. 7) Sebauspokojenie. V kútiku srdca si mnohí Česi myslia, že na rozdiel od Slovákov majú odpracované – „nešťastná je krajina, ktorá potrebuje reformy“.
Nemilosrdne povedané, na tom poslednom niečo je. O úspechu krajiny dlhodobo rozhodujú (rozumej: v čase mieru a bez epidémií) kvalita školstva, kvalita súdnictva a kvalita verejnej správy. Skoro všetko sa dá doviezť, ale učitelia, sudcovia a úradníci nie. A vo všetkých týchto oblastiach je na tom Česko lepšie: predovšetkým v justícii, ale aj v školstve (pozri odliv slovenských študentov na české univerzity). Ani jedno nie je možné zlepšiť za jediné volebné obdobie. Ale keby som bol slovenský politik, tu začnem.