Tento pozdrav občanom by mala síce vystavovať a posielať vláda, no keďže tá to s medializáciou nákladov za fungovanie štátu nepreháňa, zobrali sme bremeno informovanosti na svoje plecia.
Príjmy štátu prepočítané na každého občana Slovenska vrátane novorodencov i storočných starčekov dosiahnu tento rok 5 254 eur. To je mesačne asi 440 eur, čo v porovnaní s priemerným starobným dôchodkom vo výške 400 eur či priemernej mzde v hospodárstve 830 eur nevyzerá málo. Štát pritom vyberie na daniach a poplatkoch len 93 percent výdavkov, na zvyšných 7 percent si musí požičať. Tým sa ešte viac zadĺži: tento rok o 319 eur na každého z nás. Na konci roku 2015 bude preto každý náš občan okrem svojich súkromných dlhov niesť dlhovú ťarchu za štát vo výške 7 819 eur.
To, že dane medziročne rastú, asi neprekvapí. Pred rokom sme štátu zaplatili o 443 eur menej na jedného občana. Zaujímavé pritom je, že vláda aj v čase hospodárskeho útlmu vyberá na daniach a odvodoch čoraz viac, pričom tempo rastu výberu je jedno z najrýchlejších v únii. Napríklad v porovnaní s rokom 2012 vybrala vláda na daniach a odvodoch o 3 200 miliónov eur viac, čo je nárast o 17 percent. HDP pritom narástol len o 7 percent a priemerná mzda o 11 percent!
Najviac peňazí končí u súčasných dôchodcov. Tento rok je cena dôchodkov 936 eur na občana. Dôchodky tak predstavujú pätinu výdavkov verejných financií. A to máme na Slovensku ešte „len“ milión starobných dôchodcov. Mladším ročníkom pripomínam, že za 40 rokov bude na Slovensku 1,7 milióna dôchodcov a 1,7 milióna pracujúcich. Aj na to by sme mali myslieť pri čítaní podivných listov, ktorými ľudí v poslednom čase spamuje Sociálna poisťovňa. Uvidíme, kto bude platiť sľuby, ktoré sa dnes z prvého piliera dávajú.
Možno by ste si povedali, že s neustále rastúcimi príjmami v štátnej pokladnici sa musí znižovať deficit verejných financií. Áno, pri hre na pomer k HDP deficit skutočne klesá, ale nie je to úsilím vlády, ale rastom výkonnosti hospodárstva. Ak sa pozrieme na deficit v absolútnych číslach, zistíme, že v roku 2013 bol veľmi podobný tomu, ktorý sa očakáva v roku 2015 (takmer 2 miliardy eur). Takto však neustále rastie dlh, čo okrem iného znamená, že len na splácanie dlhových úrokov ide z našich peňazí dvakrát viac, než na financovanie vysokých škôl (a to v prostredí historicky nízkych úrokov pre štát). Reforma ESO mala vyvolať dojem šetrenia vo výdavkoch, ale dosiahnuté úspory sú len omrvinky v porovnaní s rozpočtom štátu. Vláda si, naopak, „prilepšuje“ zmenšením druhého piliera, neznížením DPH, „dočasným“ osobitným odvodom pre firmy v regulovaných odvetviach či zvýšením stropu pre sociálne a zdravotné poistenie.
Ak však bude táto fiškálna improvizácia pokračovať, na znižovanie nášho účtu za služby štátu môžeme až do ďalšej krízy zabudnúť.
.autor pracuje v INESS.
Príjmy štátu prepočítané na každého občana Slovenska vrátane novorodencov i storočných starčekov dosiahnu tento rok 5 254 eur. To je mesačne asi 440 eur, čo v porovnaní s priemerným starobným dôchodkom vo výške 400 eur či priemernej mzde v hospodárstve 830 eur nevyzerá málo. Štát pritom vyberie na daniach a poplatkoch len 93 percent výdavkov, na zvyšných 7 percent si musí požičať. Tým sa ešte viac zadĺži: tento rok o 319 eur na každého z nás. Na konci roku 2015 bude preto každý náš občan okrem svojich súkromných dlhov niesť dlhovú ťarchu za štát vo výške 7 819 eur.
To, že dane medziročne rastú, asi neprekvapí. Pred rokom sme štátu zaplatili o 443 eur menej na jedného občana. Zaujímavé pritom je, že vláda aj v čase hospodárskeho útlmu vyberá na daniach a odvodoch čoraz viac, pričom tempo rastu výberu je jedno z najrýchlejších v únii. Napríklad v porovnaní s rokom 2012 vybrala vláda na daniach a odvodoch o 3 200 miliónov eur viac, čo je nárast o 17 percent. HDP pritom narástol len o 7 percent a priemerná mzda o 11 percent!
Najviac peňazí končí u súčasných dôchodcov. Tento rok je cena dôchodkov 936 eur na občana. Dôchodky tak predstavujú pätinu výdavkov verejných financií. A to máme na Slovensku ešte „len“ milión starobných dôchodcov. Mladším ročníkom pripomínam, že za 40 rokov bude na Slovensku 1,7 milióna dôchodcov a 1,7 milióna pracujúcich. Aj na to by sme mali myslieť pri čítaní podivných listov, ktorými ľudí v poslednom čase spamuje Sociálna poisťovňa. Uvidíme, kto bude platiť sľuby, ktoré sa dnes z prvého piliera dávajú.
Možno by ste si povedali, že s neustále rastúcimi príjmami v štátnej pokladnici sa musí znižovať deficit verejných financií. Áno, pri hre na pomer k HDP deficit skutočne klesá, ale nie je to úsilím vlády, ale rastom výkonnosti hospodárstva. Ak sa pozrieme na deficit v absolútnych číslach, zistíme, že v roku 2013 bol veľmi podobný tomu, ktorý sa očakáva v roku 2015 (takmer 2 miliardy eur). Takto však neustále rastie dlh, čo okrem iného znamená, že len na splácanie dlhových úrokov ide z našich peňazí dvakrát viac, než na financovanie vysokých škôl (a to v prostredí historicky nízkych úrokov pre štát). Reforma ESO mala vyvolať dojem šetrenia vo výdavkoch, ale dosiahnuté úspory sú len omrvinky v porovnaní s rozpočtom štátu. Vláda si, naopak, „prilepšuje“ zmenšením druhého piliera, neznížením DPH, „dočasným“ osobitným odvodom pre firmy v regulovaných odvetviach či zvýšením stropu pre sociálne a zdravotné poistenie.
Ak však bude táto fiškálna improvizácia pokračovať, na znižovanie nášho účtu za služby štátu môžeme až do ďalšej krízy zabudnúť.
.autor pracuje v INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.